Pred päťdesiatimi rokmi bola vydaná záhadná platňa symfonického rocku od anglickej skupiny Pink Floyd

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Pink Floyd: Atom Heart Mother, EMI, 1970

Bežný poslucháč si so skupinou Pink Floyd spája väčšinou iba štyri momenty ich tvorby: viac-menej Watersov album The Wall, Gilmourov The Division Bell z 90. rokov, poctu Sydovi Barretovi Wish You Were Here a tí pokročilejší poslucháči poznajú aj klenot ich tvorby, album Dark Side of the Moon. Perly ako Meddle, Atom Heart Mother a A Saucerful of Secrets sa už k bežnému poslucháčovi dostávajú len ťažko.

Okrúhle výročie, neuveriteľných päťdesiat rokov slávi zabudnutá, ale skutočne nedocenená platňa Atom Heart Mother (EMI, 1970). Platňa vyšla po predchádzajúcich psychedelic-rockových albumoch ako Ummagumma, The Piper at the Gates of Dawn či A Saucerful of Secrets a odštartovala v tvorbe skupiny novú éru, tzv. progresívneho a symfonického rocku. Vedeli ste, že titulnú melódiu chcel použiť Stanley Kubrick do svojho filmu Mechanický pomaranč? Skupina nepovolila. Album je 990. v poradí na zozname Najvyšších 1000 albumov všetkých čias.

Pasúca sa krava ako nezabudnuteľný obal albumu

Celý album vznikol predovšetkým ako žatva dovtedajšej koncertnej tvorby Pink Floyd. Album skupina nahrala v legendárnom štúdiu Abbey Road v Londýne na konci leta 1970. Vyšiel už v októbri a v Spojenom kráľovstve dosiahol mimoriadny úspech, v USA sa dostal na 55. miesto. Okrem členov kapely (David Gilmour, Roger Waters, Rick Wright, Nick Mason) na albume spolupracovali aj Abbey Road Session Pops Orchestra (orchester), Philip Jones Brass Ensembre (dychové nástroje), John Aldiss Choir (zbor), zvukoví inžinieri Alan Parsons a Peter Brown a napokon Ron Gessin, autor orchestrálnych aranžmánov.

Autorom obalu je Storm Thorgerson (Hipgnosis) a inšpiroval sa Andym Warholom. Autor odfotil prvú kravu, ktorú uvidel. Majiteľ kravy, ktorá sa zapísala do dejín hudby, ju spoznal ako Lulubelle III. Motív kravy na obele, motoriek a koní v hudbe, by dnes v kontraste s monumentálnou, miestami až apokalypticky znejúcou hudbou mohol konotovať odkaz na súčasné ekologické problémy. Ale Thorgerson napísal o svojom diele nasledovné: „Myslím si, že krava predstavuje v zmysle Pink Floyd časť ich humoru, ktorý je podľa mňa často podceňovaný alebo len nepísaný…“

Od monumentálnej suity k ambientému experimentu

Celá prvá strana platne obsahuje monumentálnu, 24 minútovú kompozíciu založenú na spolupráci Pink Floyd so symfonickým orchestrom, ktorý experimentuje s disharmóniami, dopĺňa rockovú kapelu a zmocňuje celú atmosféru diela. Popri skladbe Echoes z albumu Meddle a Shine On You Crazy Diamond ide o jednu z vôbec najdlhších skladieb skupiny Pink Floyd. Na šesť-dielnej kompozícii mal významný podiel Ron Geesin (škótsky hudobník, skladateľ a autor aranžmánov) a jej názov bol zvolený náhodne, na základe článku o 56 ročnej matke, ktorá mala kardiostimulátor s atómovým pohonom. Celá kompozícia sa sa skladá z častí Father’s Shout (pasáž s motocyklom a koňmi), Breast Milky (dominuje violončelové sólo), Mother Fore (dominujú chorály a varhany s bicími), Funky Dung (slabikové party chóru, prechod k dychovým nástrojom), Mind Your Throats Please (návrat k psychedélii, experimentovanie so zvukmi; pasáž len pre znalcov) a záver Remergence (slávnostné vyvrcholenie skladby).

Druhá strana platne prechádza od symfonické rocku do melancholických folkových balád (jemná balada If od Rogera Watersa a Fat Old Sun skomponovaná bubeníkom Masonom) a klávesovo-dychovej balady Summer ’68 (venovaná Wrightovej fanynke) evokujúci symfonické skladby neskorej tvorby The Beatles ako napríklad All You Need Is Love.

Najmenej pochopenou časťou albumu je Alan’s Psychedelic Breakfast, údajne inšpirovaná rituálmi istého Alana Stilesa a delí sa taktiež na časti (Rise and Shine, Sunny Side Up a Morning Glory). Hlas onoho Stilesa môžete počuť aj v samotnej skladbe. Dovolím si povedať, že ide o najslabšiu časť albumu. Keď som album počul prvý krát v roku 2007 a recenzoval som ho v krátkom komentáre na stránke Progboard, nadejal som sa, že ma táto skladba osloví v budúcnosti, no ani po rokoch som v nej nenašiel nič inšpiratívne.

Žánrové definovanie a kontext doby

Album Atom Heart Mother už možno označiť za prvý projekt, kde dominuje prog-rocková/symfonicko-rocková atmosféra. Psychedelické pasáže samozrejme taktiež album obsahuje, ale pri porovnaní napríklad s debutom Piper At The Gates of Dawn či Ummagumou, už počúvate kapely s úplne iným zvukom. Kdesi som čítal aj pomenovanie psychedelická dychovka… celkom výstižné. Keby som mal vyzdvihnúť konkrétne pasáže tohto albumu, tak rozhodne oceňujem prvú monumentálnu skladbu, perfektný rytmický klavír Ricka Wrighta, violončelové sólo, hutné bicie Nicka Masona doprevádzané basgitarou Rogera Watersa, lahodné sóla Davida Gilmoura (ktorých zvuk už evokuje budúcu skladbu Echoes) a napokon až mystické chorály.

Atom Heart Mother vzniká v dobe ústupu tzv. kvetinovej generácie, v dobe vznikajúceho progresívneho rocku, kedy tvorcovia hľadali nové inšpirácie vo vážnej hudbe, aby sa v roku 1977 opäť vrátil do dejín hudby drsný zemitý štýl, ktorý priniesol nový žáner – punk. Punk bol v podstate neo-rockandroll, odpoveď na únavu z neustáleho komplikovania hudby počas 70. rokov. Na počiatku tejto cesty boli kapely ako Pink Floyd, Ekseption, Camel, Caravan, Soft Machine, The Moody Blues, Procol Harum, The Nice, ELP, Yes, Genesis, King Crimson, Deep Purple (prvé albumy), Magma či Van der Graaf Generator. Čo spája väčšinu týchto kapiel je postupný prerord z intuitívneho psychedelického rocku ku komponovanému progresívnemu rocku. Väčšina týchto kapiel vyrástla v 60. rokoch, ovplvnil ich rok 1968 a neskôr transformovali svoju tvorbu do úplne nových žánrov. Hranica medzi týmito žánrami je veľmi tenká, čo napokon dokazuje aj Atom Heart Mother. V každom prípade každý znalec hudby 60. a 70. rokov by si mal tento album vypočuť, a to v čo najlepšej zvukovej kvalite. Iba tak si vychutná monumentálnosť úvodnej skladby.

Článok pripravil PhDr. Lukáš Perný

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

One thought on “Pred päťdesiatimi rokmi bola vydaná záhadná platňa symfonického rocku od anglickej skupiny Pink Floyd

  • 5. októbra 2020 at 14:23
    Permalink

    Veľmi potešilo toto pripomenutie, vďaka.
    Nečudujem sa autorovi Lukášovi Pernému, že v prehľade vynechal deprimujúci album Animals. Tiež som ho počúval veľmi zriedka. Nedalo mi ho však nepripomenúť, pretože atmosférou verne vystihuje, čuduj sa svete, našu dnešnú realitu.

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom