Agresívny útok na vojenskú základňu suverénneho štátu – Sýriu je len ďalším dôkazom
primitívnej a bezočivej brutality USA, akú zvykli používať po celú dobu histórie svojej krajiny.
Ľudia, ktorí prichádzali z Európy so zámerom nájsť si nové prostredie a prostriedky na svoj lepší
život, ale aj zbohatnúť a nadobudnúť majetok a peniaze, sa rýchlo premenili na primitívno
brutálnych dobyvateľov, ktorí okrem bizónov vykántrili aj pôvodných obyvateľov a prisvojili si ich
zem. Tu nerešpektovali ani morálne, ani náboženské, ani všeobecné princípy humanizmu, o ktorom
dnes tak „precítene“ hovoria.
História môže dosť podrobne doložiť na faktoch, že primitívna brutalita bola
charakteristická pre život v USA i v období vzniku „bohatej vrstvy“. Vtedy sa majetok získaval
„právom silnejšieho“, násilím, zabíjaním, okrádaním, podvodmi a manipuláciou s ľuďmi. Ale aj v
súťažení mafiánskych klanov, porušovaní zákonov prohibície, možnosťou neobmedzeného
vlastnenia a používania zbraní, pašovania tovarov i ľudí.
Primitívna brutalita a bezočivosť bola i neoddeliteľnou súčasťou oficiálnej politiky štátu v
- storočí. Okolo 200 vojen a agresívnych zásahov dnes nie je žiadnym tajomstvom a fakty o nich
je možné nájsť na internete. Uvedené správanie sa nezastavilo ani na prelome 20. a 21.storočia.
Svojvoľné, bezočivé vojenské zasahovanie vo Vietname, v Kambodži, v Laose, vmiešavanie sa do
záležitosti štátov v Latinskej Amerike, v Indonézii, v Afrike bolo vždy spojené s primitívnou
brutalitou použitou v otvorenej agresii alebo vo forme činnosti tajných služieb USA.
Vtrhnutie do Iraku, pod klamlivou zámienkou zabrániť Saddamovi Husajnovi v použití zbraní
hromadného ničenia, bolo a zostáva znakom bezočivosti a nehanebnosti oficiálnej americkej
politiky. Tak ako následné bombardovanie krajiny a raketové útoky, ktoré spôsobili smrť státisícom
ľudí, ale aj samotná poprava prezidenta, ktoré ostanú nezabudnuteľným príznakom primitívnej
brutality naoko „najvyspelejšej“ krajiny sveta. Agresia do Afganistanu i do Líbye bez ohľadu na
mienku ostatných štátov sveta túto bezočivosť, ale aj primitívnu brutalitu potvrdili.
Bezočivosť, ignorovanie medzinárodného práva i medzinárodného spoločenstva v 21.storočí
je dôkazom toho, že vládna moc v USA požíva naďalej metódu, ktorá je sprievodným znakom
správania sa mocných i predstaviteľov moci v tejto krajine. Primitívna brutalita je v tom, že USA
opäť bez dôkazov a vyšetrenia obviňujú prezidenta Sýrie z použitia chemických zbraní voči
vlastným obyvateľom. A nielen to. Na základe domnienok, či skôr jednostranného tvrdenia trestajú
krajinu, jej ľudí, vojakov, ničia jej materiál. Za jednoznačného porušovania medzinárodného práva
a pravidiel OSN. Zasahujú do ovplyvňovania vnútorného vývoja krajiny, nerešpektujú jej zákony,
jej politický systém, čoraz otvorenejšie robia nátlak, podporený násilím, na prezidenta krajiny a jej
ľud. Porušujú sa hranice krajiny, uplatňuje sa agresia, zabíjajú sa jej občania. Ničí sa majetok
krajiny.
Novo „nastrčený“ prezident Trump 6. apríla vyhlásil, že „chemický útok“ (podľa jeho
názoru) je, “hroznou urážkou pre celé ľudstvo“.
A nebolo „hroznou urážkou pre ľudstvo“ použitie armádou USA plynu Agent Orange vo
Vietname, s vážnymi následkami pre zdravie a životy nie stovky, ale státisícov ľudí? Nebolo
„hroznou urážkou pre ľudstvo“ vypaľovanie americkými vojakmi napalmom celých pralesov, polí,
dedín a mestečiek vo Vietname? Nebolo „hroznou urážkou pre ľudstvo“ bombardovanie bývalej
Juhoslávie muníciou s ochudobneným uránom?
USA vlastne majú šťastie, že sa v týchto, ale aj ďalších prípadoch nenašiel taký „spravodlivý
pomstiteľ“ ako sú dnes USA, a za „urážku ľudstva“ netrestal raketovými údermi a bombardovaním
„pôvodcov“ uvedeného zla. Dnes by Donald Trump asi nemal komu prezidentovať.
Foto: Nicolas Raymond, CC
