Na Slovensku pretrvávajú výrazné regionálne rozdiely. Prejavujú sa aj v miere nezamestnanosti. Aj preto štát podporuje sťahovanie za prácou. O príspevok na podporu mobility za prácou môže požiadať občan, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii úradu práce najmenej tri mesiace.
Príspevok je určený na úhradu časti výdavkov na bývanie súvisiacich so zmenou pobytu, ktorý bol spojený so získaním zamestnania. Zmena pobytu na účely poskytnutia príspevku je zmena miesta trvalého alebo nahlásenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky. Miesto nového pobytu musí byť od toho pôvodného vzdialené najmenej 70 kilometrov. Výdavky na bývanie sú mesačné výdavky na úhradu za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nájomné. Mesačná výška príspevku je 80 percent zo sumy výdavkov, najviac však 250 Eur. V prípade zamestnanca, ktorý bol znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie sa poskytuje ďalších šesť mesiacov, a to do výšky 125 Eur.
Ak o príspevok požiadajú manželia, pričom obaja spĺňajú podmienky na jeho priznanie, tak sa im poskytne počas šiestich mesiacov vo výške najviac 400 Eur. Ak bol jeden z manželov znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, tak príspevok počas ďalších šiestich mesiacov predstavuje 200 Eur mesačne. V porovnaní s minulosťou sa možnosť poberania príspevku rozšírila. Jeho priznanie už nie je viazané len na zmenu trvalého pobytu. Postačuje nahlásenie prechodného pobytu. Štát avizuje ďalšie zmeny, ktoré by mali zatraktívniť príspevok na podporu mobility za prácou. Cieľom má byť podpora sťahovania za (novými) pracovnými príležitosťami.
Pretrvávanie regionálnych rozdielov dokumentuje, že využívanie prostriedkov Európskej únie, ktoré mali prispieť k odstráneniu regionálnych disparít, ani verejné politiky zamerané na podporu vybraných okresov neprinášajú očakávaný efekt. Najmä pokiaľ ide o vznik nových pracovných miest v regiónoch s najvyššou mierou nezamestnanosti. Orientácia na podporné mechanizmy spojené s vnútroštátnou migráciou za prácou vypovedá o rezignácii exekutívnych orgánov, ktoré zlyhávajú pri riešení regionálnej nezamestnanosti. Prípadne, nedisponujú účinnými nástrojmi na jej riešenie. Odlev mladšej a strednej generácie z ekonomicky menej vitálnych lokalít pritom sťaží ich ďalší rozvoj.
V regiónoch, kde vznikajú nové pracovné miesta, síce nájdu prácu, ale jej mzdové ohodnotenie zaostáva za životnými nákladmi. Namiesto podpory nadnárodných koncernov by mal štát podporovať také lokálne aktivity a iniciatívy, ktoré budú zohľadňovať aktuálnu ponuku pracovných síl.
Výrazná orientácia slovenskej ekonomiky na automobilový priemysel nekorešponduje so štruktúrou absolventov škôl ani evidovaných nezamestnaných. Príspevok na podporu mobility za prácou tento problém rieši na úkor regiónov, kde môžu v budúcnosti ľudia v produktívnom veku chýbať.
Skutočné riešenie nezamestnanosti v ekonomicky menej vitálnych regiónoch nemôže byť spojené s príspevkami, ktoré majú motivovať ľudí, aby odchádzali zo svojho rodiska. Skutočným riešením je vytváranie podmienok pre tých, ktorí budú ochotní zamestnávať ľudí priamo v regiónoch.
Marián Klenko (1978) je autorom knihy Politika bez moci
Foto: Lorie Shaull , CC
S obsahom súhlasím! Ale! Prečo to len za tých „neschopných“ komunistov šlo? Každý mal prácu! Nie ako dnes- jeden má dve-tri zamestnania a druhý poďme za prácou na opačný koniec republiky! A tie platové rozdiely! Niekto má taký plat, že by z neho možno vyžili ďalší dvaja! A nemám rada vetu Lebo Fico! Nechali sme si rozbiť prosperujúce poľnohospodárske družstvá, skrachovať regionálne podniky, rozkradnúť národné hospodárstvo a teraz čo? Fico má čarovný prútik? „Páči“sa mi počúvať z úst pravičiarov zvelebujúcich kapitalizmus, ako im je „ľúto, že nie je dosť pracovných príležitostí a že ľudia musia kvôli práci opúšťať rodiny, ako im je ľúto, že mladí nenachádzajú v regióne uplatnenie“, pričom sami žijú ako prasce v žite-farizejské plačky.