Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Redakcia: Od prof. Jaroslava Husára sme dostali upozornenie na jeho najnovší článok v Slovenskom slove a svojim charakterom a obsahom veľmi dobre zapadá do diskusie o systémovej zmene, ktorú sme naštartovali poukázaním na možnosť zoštátniť strategické podniky. Svojim záverom však mieri radikálne do podstaty.

Rana, ktorú dnes ľudstvo dostalo od prírody by sa mala stať príležitosťou, aby sa ľudstvo nad sebou zamyslelo a hlavne zmúdrelo. 

prof. Jaroslav Husár, 25. 3. 2020

Týka sa to predovšetkým potreby zmeny fungovania ekonomiky, jej princípov. Náš ekonomický mechanizmus prestáva fungovať.

Začnem takto. Posledné desaťročia si predovšetkým zvykáme na ples nadšencov, ktorí sú za počítačmi, či už na burze v New Zorku a či v Londýne. Začiatkom januára 2001 začal A. Greenspan, predseda FED, prvé znižovanie výšky úrokov, aby prebudil stagnujúci rast a zastavil hroziacu recesiu. NASDAQ, ukazovateľ indexu najnovších technológií, ktorý klesal už dlhé mesiace, okamžite stúpol o vyše 10 %. Zázračné oživenie privítalo osadenstvo  Newyorskej burzy búrlivými ováciami a nadšenie nemalo konca-kraja. „Minister financií planéty“ (USA) práve uskutočnil zázrak transsubstantácie (pretvárania) opakujúceho sa poklesu. To urobil aj A. Greensoan veľakrát.  Tlieskanie, ples, sa opakoval.

.

Ekonómia, veda ktorú reprezentujem svojim povolaním, už dávno prestala byť suchopárnou vedou, či chladnou činnosťou rozumu. Skôr by som tvrdil, žeby sa stala, či mala stať posledným duchovným fenoménom vyspelého sveta. Nech mi čitateľ odpustí moju pýchu. Prinútil ma to napísať koronavírus. Aj ekonómia má skutočne dômyselné postupy, opreté aj o ekonometriu a matematiku, bez ktorých sa hádam žiadne veda nezaobíde. Opriem sa aj o Marxov geniálny výrok – vody egoistickej vypočítavosti už nie sú zamrznuté, naopak sú rozbúrené. Tie treba skrotiť. Lebo burza, v chaotickej dramaturgii pádov a oživení, sa dnes stala svetlom prozreteľnosti; podľa toho, či index padá a či stúpa, ju velebíme alebo preklíname. Musím povedať, že je len málo profesií, v ktorých sa nakopilo toľko chýb a omylov, ktoré, žiaľ, neboli nikdy potrestané. Teraz už mnohí hovoria o núdzi, aj vláda. Ekonómia by nás, ako vždy, mala zbaviť núdze. Veľkokapitál nás zbavil ekonómie. Trápi ma nielen rozvoj kapitalizmu, ale hlavne nedostatok jeho rozvoja, potreba zmeny, ekonomické zákony pohybu modernej spoločnosti.

.

Akých ekonomických tokov sa dotkne koronavírus? Teória Keynesa je založená na tom, že hospodárstvo je systém, ktorý pozostáva z podsystémov domácnosti (D), vláda (G), podniky (P) a zahraničie (Z). Medzi nimi sú väzby vyjadrené makroekonomickými veličinami Y (národný príjem), C (výdavky obyvateľstva na spotrebu), I (výdavky podnikov na investície), G (výdavky vlády na nákup tovarov a služieb), X (export), M (import), S (úspory) a T (príjmy z daní). Tieto dominantné prvky zobrazuje obrázok 1. Takýto grafický model konštruujeme hlavne vtedy, keď chceme jeho pomocou zobraziť javy objektívnej reality, ekonomiky, ktoré nie sú prístupné priamemu pozorovaniu. Všetky tieto toky sa zmenia, to je dnes podstatné. Tie musí ustrážiť, optimalizovať vláda, aj na úkor podnikov.

Obr. 1  Prvky a toky reálneho hospodárstva

Vďaka obr. 1 si čitateľ vie jasne utvoriť predstavu o  zložení, fungovaní a vzťahoch medzi jednotlivými prvkami hospodárskeho systému. Dnes však vieme vypočítať potrebnú hrúbku tokov na obrázku, čo je základ tvorby ekonomickej politiky dnes. A dnes už vieme, že koronavírus sa dotkne všetkých týchto tokov. V reálnej ekonomike je ich oveľa viac a teda tých zmien bude ozaj veľa. Interdependencie dokážeme vyjadriť iba pomocou matematiky.

.

Pred ekonomickou vedou je tak mnoho úloh, ich riešenie. Zvlášť z pohľadu finančných trhov a toku exportu a toku importu. Pozrime si teraz niektoré verbálne. Ako prvá je eliminácia chudoby a veľkej nerovnosti rozdelenia príjmov a zvýšenie kvality denného života ľudí. Koronavírus vyraďuje výroby z jej normálneho chodu. Veda musí poznať najlepšie nástroje  pre splnenie ekonomického cieľa, rovnovážneho vývoja ekonomík; inkonzistencia (tak vlastná našim vládam) ekonomickej politiky je zdrojom variability smerovania ekonomiky. Aké budú hlavné strategické ciele? Plná (optimálna) zamestnanosť zdrojov (pôdy, práce, kapitálu), dosiahnutie vyrovnanosti platobných bilancií krajín EÚ tak aby neboli inkonzistentné s plnou zamestnanosťou. Teda potrebujeme riešenia pre domácu nezamestnanosť faktorov, nefunkčný finančný systém aj vo vzťahu k zlatu a výmenným kurzom ako aj k systému zdaňovaniaDruhou vážnou úlohou bude riešenie nerovnosti distribúcie bohatstva, ktorá spôsobila takú veľkú akumuláciu fixného bohatstva a tým znemožnila prístup k tomuto bohatstvu iným. Kapitalizmus trvalo dokazuje tendenciu k nestabilite a nerovnosti. Veľká časť národného príjmu odtiekla od aktívnej časti spoločnosti a stala sa úsporami neaktívnej časti spoločnosti. Ba ako vidíme, zlato sa stalo akousi „umelou hodnotou“ v rukách bankového systému, až si dovolím tvrdiť, že významne závisí od FED v USA. Nevyužívame ani dnešnú ekonomickú vedu, bohatstvo poznatkov ľudí ale uznávame doktrínu „múdrosti“ slepých síl trhu. A zlato sa stalo iba akýmsi archeologickým tovarom, či záujmom archeológov. 10 najbohatších Slovákov má majetok v hodnote 11,404 mld. eur. Ako ho získali? Už J. B. Rousseau povedal, že kto si ohradí kúsok zeme  a prehlási ju za svoju, kolíky treba vytrhať. Pred nami je tretia vážna úloha resuscitovať ekonomiku v depresii v súčasnom kapitalizme. Aké antidepresívne zbrane máme? Totiž pred nami je aj štvrtá úloha ekonomickej stabilizácie v nevybilancovanom ekonomickom svete. Jedna z ciest je aj to, aby ekonomický rast dosahoval úroveň rastu populácie (napr. n %) a nehrdiť sa, že máme 5 %-tný rast HDP. Ale dnes ide aj o to, aby sme si uvedomili, že je tu aj veľký problém, ako a kto zaplatí vojenské výdavky. Nezakrývajme si oči. Pamätáme sa, že Dzurindova vláda dovolila prelet lietadiel ponad naše územie pri bombardovaní Juhoslávie. Musíme trvať na lucidite, zreteľnosti a zrozumiteľnosti týchto výdavkov. Vojna nielenže zvyšuje dane, z ktorých sa platí, ale ide aj o fyzické zdroje, či už tanky, lietadlá, armáda, lode a uniformy a zbrane, ktoré idú na iný účel, teda nie na výrobu pre spotrebiteľa.

.

Ekonómom pôjde o postkoronavírusovú prosperitu všeobecne zamestnanosť všetkých faktorov po skončení pandémie. Civilizácia si pamätá Púnske vojny, či dielo E, Gibbona Úpadok a zánik Rímskej ríše. Na internete sa mi dnes (25/3) objavil nadpis: Zarábať na poklese trhov nie je zložité. Čo treba robiťAko zarobiť na poklese trhov? To nie! To je ples nadšencov. Pred civilizáciou je však iná úloha – zánik kapitalistického vlastníctva. Princípom novej etapy civilizácie nemôže byť maximalizácia zisku, ale jej princípom by sa malo stať, že: pracovný kolektív je prvý výrobca, prvý správca a prvý prisvojovateľ outputu, ktorý vyrobí. Hipokrates hovorí Sokratovi: „námorník nie je blázon, aby sa pustil na plavbu loďou, ktorú prvá búrka rozdrví na triesky. Zrejme si postaví takú loď, ktorú považuje za najvhodnejšiu v každom ohľade.“ Po strašných dňoch koronavírusu po celom svete je riešením iba nové chápanie fungovania ekonomiky, nový ekonomicko-spoločenský systém.

Bolo otrokárstvo, feudalizmus, kapitalizmus a táto postupnosť musí pokračovať, musíme opustiť staré. Toto je najväčšia výzva súčasnej civilizácie.

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok

5 thoughts on “Prof. Jaroslav Husár: Ku koreňom ekonómie

  • 27. marca 2020 at 15:08
    Permalink

    Ani si neviete predstaviť, pán profesor Husár, že ste tu a máte tu svoj článok!
    Tých diskusií tu pod článkami tu je veľa a žiaľ, viac laických a emotívnych. Než odborných.
    Už sa teším na konferencie po skončení takmer výnimočného stavu u nás, bude nutné aby boli, aby osvetovo pôsobili ako protiakcia voči masmediálnym manipuláciám.
    Bez otvárania diskusie som rád, že ste práve tu v článku zvýraznili dve veci:
    TIE TOKY FINANCIÍ v rámci schémy jedného národného štátu.
    Ako nám a aj Vám vyčítali len nedávno, ( napr. aj v diskusii k prezentácii Vášho diela Aj eknonómia je veda), že takéto schémy tokov financií národného štátu sú zastaralé…lebo ved máme otvorenú ekonomiku v globálnej – a zrazu minimálne od 8.marca PLATIA PRE SLOVENSKO práve tieto schémy, kde sa dá dobre analyzovať, ktoré toky financií spadli a zastavujú sa, ktoré a kam sa rozbiehajú…) Odrazu „vieme“, že 67 miliárd „exportu automobilov“ nie je našich, nás sa týka iba objem miezd pre zamestnancov, ktorý je oproti tomu a iným EU-fabrikám veľmi malý…atd,
    „ZAMESTNANOSŤ“ VŠETKÝCH EKONOMICKYCH FAKTOROV – čiže ich zapojenosť v rámci hospodárstva Slovenska je úplne v rukách cudzieho kapitálu a my nemáme možnosť ani regulovať menovou politikou /lebo Euro je regulované v ECB/ ani tak ako ČR svoje ekonomické prostredie tak aby nám tu u nás vyhovovalo, nemáme možnosť riadiť zamestnanosť a tŕpneme, čo urobia cudzí investori s fabrikami a podnikmi i bankami u nás, nemáme kontrolu nad výrobou energií, potravín, zdravotníckych potrieb a liekov…
    takže paradoxne pandémia koronavírusu a rýchla slovenská / i česká, madarská i poľská/ reakcia „SAMI SEBE pomôcť“ znamená, že v roku 2020 sme nútení preverovať, čo všetko potrebujeme a musíme obnoviť pre hospodárstvo, ba vôbec život ľudí u nás na Slovensku.
    Iba poznámka: je dôležité riešiť naše problémy, „svetové problémy“ riešia iné „kádre“ ako Trump, Merkel, atd. V histórii sme obstáli, uvidíme čo teraz…
    ešte raz, vdaka pán profesor…

     
    Reply
  • 27. marca 2020 at 15:10
    Permalink

    hm, vypadlo to podstatné: Ani si neviete predstaviť ako som rád, že ste tu a máte tu svoj článok, pán profesor.

     
    Reply
  • 28. marca 2020 at 18:28
    Permalink

    Keď som „povinne“ robil vedu a písal články, tak som veľmi dávno uvádzal aj údaje o rozdieloch medzi HDP a HNP. Jeden rok sa mi na internete podarilo nájsť priamo zdroj v CIA kde uvádzali skoro 30 % rozdiel v prípade SR (naši pracovníci vytvárajú HNP pre iných). Jediné čo z tých propagovaných PZI sme mali…boli mzdy (kedysi sa tomuto systému hovorilo rôzne….práca vo mzde, zušľachťovací styk, zmluva o prepracovaní…). Keď sem prichádzali investori, tak dostávali bez akýchkoľvek pravidiel investičné stimuly (až v sept. 2005 po vyhodení Ruska z vlády boli prijaté aké-také kritériá pre ich prideľovanie). Vzniklo však dostatok „inštitútov“, ktoré dokazovali efektívnosť týchto stimulov v pomere na pracovné miesto (priamo vytvorené, sprostredkované). Keď som sledoval štatistiky Japonska a fungovanie ich veľkých firiem…. tak vykazovali, že malé subdodávateľské firmy vytvárajú pre tie veľké japonské firmy 50 % zisku). Aj u nás to fungovalo a funguje rovnako – tí malí predávajú veľkým skoro za výrobné ceny. Celé „vedecké“ tímy na SAV a na VŠ písali rozprávky o výhodnosti investičných stimulov. V tom istom období som naďabil na veľký prieskum Ernst and Young medzi 800 manažérmi veľkých firiem, ktorí v rebríčku dôležitosti hodnotili investičné stimuly (v ich prospech) asi na 10-tom mieste. Najväčšie zlo bola propagácia HDP a jeho rastu…. väčšina ekonómov bola do tejto skratky zamilovaná. V časopise Scientia et societas pred mnohými rokmi prof. Šťouračová napísala príhodu: išla na výstavu vtipných kresieb do výstavného areálu v Prahe. Na veľkom paneli sa pred pavilonom skvelo „zakrútené a dymiace hovienko“. Jej vnučka sa opýtala: čo je to babička? To je brutto domáci produkt !!!!
    P.S.: v médiach sa objavuje toľko nezmyslov až to v dobe koronakrízy prekvapuje. Dnes na TA3 „expertka“ z UMB hovorila o epidémiách…. (a dosť dlho). Veľmi ma potešila viacnásobným tvrdením ako v stredoveku zúril HĽUZOVKOVÝ MOR !!!! Takú delikatesu som naozaj nečakal ! Pred mnohými rokmi som zažil na úrade vlády konkurz, ktorý viedli MIKLOŠ-DOLGOŠ (ešte ako neznámi „podržtaškovia“. Aktuálna otázka v hospodárstve bola – zaviesť alebo nezaviesť dovoznú prirážku. Tak som im o tom asi tak 30 min hovoril a povedal, že je to možné a vhodné zaviesť a nič nebudeme porušovať – ale je potrebné to použiť potom na podporu exportu a nie rozpustiť v rozpočte. Obaja sa rehotali od ucha k uchu. Za 14 dní…. Klaus v Prahe rozhodol o dovoznej prirážke ale príjmy sa rozpustili v štátnom rozpočte. Mal som k tomu dosť dlhý článok v HN a neskôr som zistil, že si ho MF SR zaradilo v knižnici (asi do obľúbených zdrojov). Pokiaľ sa to čo doteraz napísal prof. Husár nedostane na verejnosť a do médií…. tak to bude dosť ťažká cesta robiť ekonomickú osvetu.

     
    Reply
    • 28. marca 2020 at 20:43
      Permalink

      Pre „Peter Cumil“ – veľmi si vážim Váš príspevok a budem rád, ak sa pridáte i na webstránku narodohopodari.sk. Presne o to ide: ľud slovenský bol liberálnymi ekonómami a predtým Klausom zblbnutý doslova, že dôležitý je makroekonomický ukazovaťeľ HDP (Hrubý domáci produkt) a aj pán profesor Husár proti tomuto „kvázi“ ukazovateľovi brojí už pekných pár rokov.
      Z môjho pohľadu ide o doslova „koloniálny“ ukazovateľ hovoriaci hlavne o tom, koľko „kolónia“ Slovensko vyprodukuje finančne aby sa mohlo merať, či je ešte schopná ekonomika na Slovensku prinášať ZISKY a aké veľké a či sa oplatí investovať (ROE)- rýchla návratnosť vložených investícií… a my blbci si myslíme, že to je o tom, koľko nám tu zostáva v štátnom rozpočte: Merajme: štátny rozpočet SR plánovaný 2020 je 17,5 miliardy Eur príjmy a 19,6 mld Eur výdaje, ale HDP SR bol za rok 201 prognózovaný vo výške 88,9 miliardy Eur. Zalžení sme na 45,2 miliardy – a nie a nie to splatiť, aj keď máme ten finančný objem HDP taký vysoký: KDE SÚ TIE PENIAZE? Sme KOLÓNIA, zisky a príjmy sa vyvážajú… Hrubý národný produkt už nevieme ani dopočítať, lebo veď: čo je tu ešte NAŠE? A pre použitie v národhom hospodárstve?

       
      Reply
  • 28. marca 2020 at 23:27
    Permalink

    Pardon, oprava ROI -return of investments (nie ROE) a rok 2019 nie 201….

     
    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Prepošlite článok emailom