Od dňa úmrtia Karla Gotta, 1. októbra 2019, až do jeho pohrebu 12. októbra 2019, v našom sociálno-komunikačnom priestore sme evidovali veľmi poľudštenú atmosféru, ktorá bola jednoznačne spôsobená mimoriadnou človečenskou osobnosťou nášho československého Majstra. Veľká väčšina ľudí hľadala a nachádzala citovo naplnené prívlastky vo vzťahu k nemu a zase sa raz ukázalo, že dobré Slovo má obrovskú silu. Samozrejme, že veľkú úlohu v tomto slovnom humánnom prúde zohrali médiá a neraz mňa v tejto súvislosti napadlo: Keby podobný ľudskoláskavý, či homofilný tón prevládal stále. Spomínanú hlboko ľudskú humánnu zložku komunikácie oných dní svojim spôsobom zabezpečil Božský Kája, Sinatra Východu, Slávik (Český Solovej), Veľký Maestro. Tých charakteristík sa objavilo mnoho, no všetky boli prepojené hlavnou ľudskou vlastnosťou Karla Gotta – jeho veľkou láskou a dobrotou k človeku. Táto ľudská vlastnosť sa prejavuje vo veľmi konkrétnej podobe – 1. v láske k ľuďom., 2. v rozdávaní sa ľuďom., 3., v tom, že človek má čo rozdávať. Náš 42-násobný Slávik dostal veľké dary zhora, no nemenej dôležité je to, že vedel ich v nebývalej miere rozšíriť, zúročiť, rozmnožiť a rozdávať. On žil pre ľudí, pre svojich fanúšikov, keď po koncertoch podpisoval autogramy aj 2-3 hodiny. V uvedenom vysoko ľudskom tempe žil a tvoril plných 60 rokov.
V deň jeho pohrebu na ČT1 vystupovali mnohí ľudia, ktorí sa snažili nezvyčajné ľudské vlastnosti Karla Gotta pomenovať v originálnej podobe. Terajší český minister kultúry Zaoralek to vyjadril veľmi presvedčivo a výstižne: Často nás rozdeľovali – Mníchov 1938, druhá svetová vojna, Február 1948, normalizácia.., no Gott nás celý svoj život spájal. A neboli to ľahké kroky, ktorými spájal milióny ľudí. Po všelijakých peripetiách hrozila mu emigrácia, no vedenie štátu ho požiadalo o návrat. Vtedajšiemu najvyššiemu československému predstaviteľovi G. Husákovi sa pripisujú slová adresované Gottovi: My potrebujeme Vás, Vy potrebujete nás. Aj to je svojim spôsobom pravda v osude veľkého človeka a speváka. Karla Gotta sme vtedy naozaj veľmi potrebovali. Len keď si spomeniem na jeho neobyčajné koncerty v priamom televíznom prenose z Divadla ve Slanem, tak vtedy naši ľudia vďaka Božskému Kájovi zabúdali na mnohé a najmä politické a ideologické nepríjemnosti. Asi jedným z veľmi dôležitých momentov tvorivého života Karla Gotta bolo to, že v jeho repertoári neboli politické piesne, snažil sa byť apolitický, čo sa mu darilo, lebo iba tak mohol spájať ľudí. Pravda, niektorí horliví politikári mu to vyčítali:
Prečo ste im (komunistom) nevrátili titul Národný umelec?!
Gottova odpoveď bola veľmi výstižná a ľudská:
Komu som to mal vrátiť? Národu?
Napriek spomínaným rizikovým rokom Maestro rozvíjal to, čoho mal najviac – Obrovský spevácky talent a lásku k ľuďom. V jednom vystúpení na ČT1 pripomenul, že postoj nášho štátneho vedenia k nemu bol ovplyvnený najvyšším predstaviteľom Kremľa Brežnevom. A Gott mal obrovské množstvo priaznivcov po celom svete. Spomínam si na svoje štúdium v Rusku. Raz naša partia hrala pri internáte futbal, prišli k nám ruskí mládenci a vyčítavo na nás pokrikovali:
A vy počemu nesmotrite Koncert Karla Gotta?! Teper iďot po televizoru!
Bola to dosť dôrazná výčitka, ktorú sme bez slova prijali. Po vtedajšom ZSSR Solovej iz Pragi robil mnohé koncerty, okrem iného aj vo veľkom Kremeľskom paláci. Pritom spieval slávne ruské melódie v origináli. Rusi relatívne nedávno o ňom natočili veľmi zaujímavý a rozsiahli dokument, v ktorom okrem iného sa zdôrazňuje, že na Pražskom konzervatóriu ho učil ruský profesor Karenin. Zrejme najviac stôp okrem svojej krajiny zanechal v Nemecku a je pozoruhodné, že Karel Gott plynulo hovoril po rusky a po nemecky. Tento rusko-nemecký fenomén v Gottovom osude je pre mnohých veľmi príznačný. Veľký Slávik takto melodicky spájal dva veľké národy, ktoré prežili strašné vzájomné vojny. A je zrejmé, že takých ľudí potrebujeme stále. Je príznačné, že na Maestrovom pohrebe sa zúčastnili takisto jeho obdivovatelia z Nemecka a Ruska.
Česká vláda vyhlásila štátny smútok, štátne vlajky boli stiahnuté na pol žrde a samotný pohreb mal takisto prívlastok ako štátny. Už deň predtým jeho telo v rakve bolo vystavené na Slovanskom ostrove v Žofine, kde sa s ním lúčili celý deň do neskorého večera desaťtisíce ľudí. Štátneho pohrebu sa zúčastnili najvyšší štátni predstavitelia Česka, predsedovia slovenskej vlády a slovenského parlamentu a mnoho iných osobností. Pohreb prebiehal na najposvätnejšom mieste Česka, v Chráme svätého Víta (v poslednom čase Česi pridávajú: svätého Vojtecha, Václava a Márie). Pripravoval sa týždeň a organizátori si dali na tom veľmi záležať. Česká televízia pripravila priamy prenos a skutočne to bol veľký emočný zážitok. Pohrebnú omšu celebroval najvyšší český katolícky predstaviteľ arcibiskup pražský, kardinál Duka. V kázni pripomenul, že Karel Gott rozdával hodnoty dobra a skutočnej lásky. A jeho konanie možno tlmočiť cez slová Ježiša: Nesúďte, aby ste neboli súdení!
Prvú časť zo Starého zákona prečítala Eva Pilárová a bolo na nej vidieť, že je pod vplyvom veľkých emócií. Hneď na úvod poprosila: Promíňte a až potom začala čítať úryvok z Biblie. Prosby k Bohu predniesli D. Havlová a J. Bartoška a okrem iného prosili za Gottovu rodinu, za jeho priateľov, za vlasť, za mladých ľudí. Vybrané chorály veľmi zanietene zaspievali L. Bíla, Š. Margita, E. Urbánova.
Zrejme najväčší dojem zanechala svojim vystúpením J. Bohdalová. Pripomenula, že sa s Karlom dohodli, keďže ona je staršia o osem rokov, že na jej pohrebe bude rečniť práve on. Jediný krát svoj sľub nedodržal. Ona sa s ním lúčila po predchádzajúcej dohode. Lúčenie s Karlom je ťažké, preťažké. Zanechal fascinujúcu bilanciu. Svojimi piesňami zbližoval ľudí, rozdával radosť a chuť do života. Na záver chcem sa rozlúčiť v odľahčenom štýle, lebo Karol by si to tak prial: Karle, počítaj tam so mnou a drž mi miesto. Mám pre Teba báječný židovský vtip (Je známe, že Karel Gott mal najradšej práve židovské vtipy). Tva Bohdalka. Už po pohrebe viacerí ľudia, ba aj redaktori ČT potvrdili, že vystúpenie J. Bohdalovej malo najväčší ohlas.
Veľmi citlivo na pohrebe zapôsobilo vystúpenie lekára, ktorý Karla Gotta liečil. Spomínal na prosbu Karla Gotta, aby mu čítal úryvky z Biblie. A na pohrebe mu práve jeho lekár prečítal s veľkým zanietením Dávidov žalm. Jeden poľský kňaz v obraznej reči sa obrátil k Bohu: Bože, vyber mu tu najlepšiu kapelu. Aj tebe doporučujem jeho spev. A oslaď si kávu s ním.
Celý pohrebný obrad bol jedným veľkým hlboko ľudským zážitkom. Neraz na tvárach ľudí bolo vidieť smútok, slzy a pri záverečnej časti vystúpenia J. Bohdalovej aj jemné úsmevy. Po skončení cirkevného obradu rakvu s telom Karla Gotta vyniesli vojaci veľmi dôstojným pochodovým krokom pred katedrálu za tónov jednej z jeho piesní Už z hor zní zvon. Veľký Maestro sa tak na poslednú pozemskú cestu vyprevadil vlastným božským tenorovým hlasom!
Redaktori ČT oslovili viaceré osobnosti, aby vyjadrili svoje aktuálne pocity. J. Bouda, ktorý vedie hudobnú skupinu, interpretujúcu Gottove piesne, zdôraznil:
Gott mal oceľový hlas, bol veľkým srdcom hudby. Sledovať ho pri práci bol veľký zážitok. Je to naozajstný Mistr!
Takmer každý zdôrazňoval ľudskú, profesionálnu a spevácku veľkosť Maestra, pritom mnohým ľuďom sa doslova triasol hlas. Bol prípad, keď jeden umelec sa rozplakal a nedokázal povedať ani slovo. Hneď po pohrebe ČT1 dávala zo záznamu veľký Gottov koncert z roku 1985, teda z roku, kedy československí hokejisti sa stali majstrami sveta, čo Karel Gott pripomenul hneď na úvod. Hádam najtypickejším jeho textom boli vtedy slová:
Je to krásne prokletí,
Spívat vám štvrťstoletí.
42-násobný Slávik Karel Gott niesol spomínané krásne prokletí po celý svoj život. Už ťažko, a ako sa ukázalo, nevyliečiteľne chorý, zaspieval duet so svojou 13-ročnou dcérkou Charllotkou, čím potvrdil svoje odovzdanie sa ľuďom a spevu. A keďže v povedomí mnohých ľudí zostal ako človek veselý, múdry, tolerantný a vtipný, spomínam si na jedno vystúpenie M. Žbirku: Keď som získal zlatého slávika ja, tak som sa mu ospravedlnil, že som mu prerušil jeho zlatú šnúru. Karel mi s úsmevom odpovedal: Nic si z toho nedělej. Ja mám zlatých sláviku plnou žbirku.
Karel Gott odišiel, Bude ľuďom chýbať, Každý deň náš Kája, Každého mal on rád,
Zakončil tu svoj let, V Čechách, na Slovensku, Osladil nám kávu, Aj lady Karneval,
Po takých výkonoch, Aj v iných krajinách, Vždy sme mali z neho, Moc miloval ľudí,
Chce mať iný rozlet. V Rusku a v Nemecku. Radosť a zábavu. Celý svet ospieval.
Veľká kamarátka, Teraz mu z hor zní zvon, No po ňom na Zemi, Že náš Veľký Slávik,
Jeho včielka Maja, Má nebeskú veľkosť, Zostáva medzera, Je s nami spojený,
Už ho odprevádza, Aj odtiaľ nám pošle, Ako ju zaplniť? Kým všetkými nami,
Ďaleko, do raja. Nové tony, radosť. Pomôže nám viera: Bude velebený.
Pohreb Karla Gotta ukázal, že si možno kúpiť, či skorumpovať jednotlivcov, no nikdy nie národ.
Duch národa je nezlomný a nedá sa oklamať pozlátkom a naučenými frázami… Propagandou stvorení a zločineckými kartelmi podporovaní jednotlivci sa stavajú proti duchu národa a snažia sa rozdeľovať a vnášať nesváry a nenávisť. Tieto marionety v cudzích rukách skutočné osobnosti neznášajú, lebo v porovnaní s nimi sa ich úbohosť a malosť javia v pravom svetle.
Občania masovou účasťou na pohrebe Umelca s dušou, Duchom i srdcom, ukázali zdravé jadro národa, ktoré sa nedá zmanipulovať jedovatými výkrikmi duchovných trpaslíkov.
Bábky Nového svetového poriadku spochybňujú skutočné osobnosti, ktoré si zaslúžia našu úctu a vďaku, osobnosti, akou bol aj Karel Gott, ktorý vnášal do spoločnosti slušnosť a snahu spájať všetkých pod zástavu tejto slušnosti.
Karel Gott miloval ľudí, rozdával sa až za hranicu svojich síl, a to, čo dával sa mu vracalo.
Ostane navždy symbolom ľudskosti a spájania ľudí i národov v záujme vyššom, než sú pozemské ciele karieristov. V záujme prežitia a mierového spolunažívania.
Keď odíde taký človek, vždy akoby sa zotmelo…akoby sa svet po kúskoch posúval na temnú stranu svojej existencie.
Šírme jeho odkaz, pre ktorý žil a pracoval, aby sa to svetlo navždy nestratilo.
Je v našich rukách, komu zveríme svoje osudy, svoj štát a svoju slobodu. Vyberajme uvážlivo, lebo dnes sa to už stáva otázkou bytia, či nebytia.
Karel Gott je už v novej vlasti, kam všetci smerujeme. Nech odpočíva v pokoji v rukách Stvoriteľa, ktorého bol tu na Zemi vyslancom.