DAV DVA pokračuje v sérii rozhovor s relevantnými ľuďmi – tento krát odborár Ján Šlauka. Pozrite si aj článok o výzve Skôr do dôchodku. Rozhovor spracoval Ing. Dávid Diczházy.
Môžete sa naším čitateľom v krátkosti predstaviť?
Volám sa Ján Šlauka, som členom predsedníctva Rady OZ KOVO, ktorá je najvyšším orgánom odborového zväzu medzi zjazdmi a združuje 43 vybraných predsedov základných organizácií OZ KOVO z celého Slovenska. 25 rokov som bol zamestnaný v košických železiarňach – dnešný U. S. Steel. Odborárom som od skončenia strednej školy a nástupu do fabriky v roku 1989. Začínal som ako radový člen odborov, neskôr som bol zvolený za člena výboru základnej organizácie za závod, kde som v tom čase pracoval. Následne som sa stal podpredsedom výboru základnej odborovej organizácie a postupom času som bol zvolený za predsedu výboru základnej organizácie na plný úväzok – teda, bol som uvoľnený z práce na túto funkciu. V júni 2013 – po odchode môjho predchodcu do dôchodku – som bol navrhnutý a následne zvolený za člena predsedníctva Rady OZ KOVO za Košický kraj.
Predsedníctvo Rady OZ KOVO tvoria okrem vedenia zväzu – predsedu a podpredsedníčky – aj šiesti členovia predsedníctva, pôsobiaci v jednotlivých krajoch: v Košickom, v Prešovskom, v Banskobystrickom, v Žilinskom, v Trenčianskom, v Nitrianskom a nakoniec v Bratislavskom a Trnavskom. Keďže som členom predsedníctva Rady OZ KOVO v Košickom kraji, spolupracujem a zastupujem všetkých našich členov – „kovákov“ – z tohto regiónu. Náplňou mojej práce je pomoc našim členom pri riešení ich pracovno-právnych problémov, požiadaviek alebo sporov, ale aj snaha pomôcť predstaviteľom základných organizácií pri ich kolektívnom vyjednávaní v jednotlivých podnikoch. Súčasťou mojej práce je tiež organizovanie rôznych odborárskych akcií a aktivít pod hlavičkou OZ KOVO, ale aj pomoc zamestnancom pri zakladaní nových základných organizácií v podnikoch, kde doteraz odbory nepôsobili. Rovnako sa sústreďujem aj na propagáciu nášho zväzu v regióne a na komunikáciu a zrozumiteľný prenos informácií nielen smerom k členom odborov, ale aj k ostatnej verejnosti.
Kto prišiel s návrhom petície Za skorší odchod do dôchodku a čo bolo jej hlavným dôvodom?
S požiadavkou na zmenu zákona prišli naši členovia, zamestnanci, ktorých zastupujeme vo fabrikách. Najväčšiu skupinu našich členov tvoria zamestnanci výrobných podnikov rôznych odvetviach slovenského priemyslu – od strojárenstva, hutníctva, elektropriemyslu, sklárstva až po automobilový priemysel. Rovnako tak sú našimi členmi aj vodiči autobusov a kamiónovej dopravy. Sú to odvetvia a profesie, ktoré si častokrát vyžadujú prácu v nepretržitom režime, v prostredí ohrozujúcom zdravie zamestnancov alebo vo fyzicky náročných prácach. Predstava, že títo zamestnanci budú schopní aj v neskoršom veku vykonávať svoju prácu rovnako ako dnes, je nereálna. Aj preto by sme chceli, aby dôchodky na Slovensku mali svoj strop a bolo na ľuďoch – ich rozhodnutí a finančnom zabezpečení – kedy pôjdu do dôchodku.
Okrem snahy zmeniť zákon rokovaním sme sa rozhodli túto iniciatívu podporiť aj petíciou a 14. októbra v Bratislave aj verejným zhromaždením. Dôchodok je téma, ktorá sa týka všetkých ľudí na Slovensku a preto sme aj prišli s petíciou, ktorú – veríme – podporí aj široká verejnosť. Tým skôr, že zapojiť sa do nej môže každý záujemca – v elektronickej podobe ju nájdete na www.peticie.com/Skor_do_dochodku.
Aký je súčasný stav ohľadom dôchodkov a ako to navrhujete zmeniť?
Od 1. januára 2017 nadobudla účinnosť novela zákona o sociálnom poistení, podľa ktorej sa mení výpočet veku odchodu do dôchodku. Podľa tejto novely sa vek odchodu do starobného dôchodku bude prepočítavať každý rok podľa priemernej strednej dĺžky dožitia a bude sa predlžovať. Pre tento rok sa k dôchodkovému veku 62 rokov pripočítava naviac 76 dní. To platí aj pre vek odchodu do predčasného dôchodku – rovnako pre mužov aj ženy. Tento spôsob sa vzťahuje na všetkých ľudí, narodených po roku 1954. Každoročne tak po prepočte ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny svojim nariadením určí, o koľko dní sa vek odchodu do dôchodku predĺži. Zákon neurčuje maximálny vek odchodu do dôchodku, a tak sa dnešní tridsiatnici do dôchodku môžu dostať niekedy vo veku 68 až 70 rokov.
Náš návrh vychádza z posúdenia viacerých možností a alternatív, ktoré už fungujú v okolitých krajinách, ale aj z poznania možností slovenskej ekonomiky. Navrhujeme preto „zastropovanie“ veku odchodu do dôchodku na max. 64 rokov pre všetkých ľudí. K tomu žiadame možnosť akejsi formy „preddôchodku“. Teda odchodu do dôchodku vo veku 59 rokov pre vybrané skupiny zamestnancov. V prvom rade by to mali byť zamestnanci, ktorí pracujú v nepretržitých prevádzkach, v nočných zmenách, vo fyzicky náročných profesiách a pod. Naše požiadavky následne plánujeme predložiť ministrovi práce aj na rokovaní tripartity.
Odhadujete, že sa Vám podarí vyzbierať dosť podpisov, aby Váš návrh musel prerokovať parlament? Koľko už máte podpisov a koľko ešte potrebujete? A máte nejaké predpoklady, či by to potom mohlo v parlamente prejsť?
Myslím si, že sa nám podarí vyzbierať dostatok podpisov do konca roka. Robíme všetko preto aby sme verejnosti dali dostatok informácií o tom, čo požadujeme a aby sme získali dostatočnú podporu. Podpisy zbierame nielen cez našich členov vo fabrikách. Spolu s kolegami aj z ostatných regiónov sme v uplynulých mesiacoch v uliciach viacerých miest zbierali podpisy pod petíciu v našich stánkoch. Petičné hárky sa rovnako dajú stiahnuť na našej webovej stránke www.ozkovo.sk, alebo ich vieme komukoľvek poslať mailom. Zároveň sme túto petíciu rozbehli aj v elektronickej forme na internete – pripomeniem: www.peticie.com/Skor_do_dochodku. Teda, ak sa niekto nedostal k petičnému hárku alebo mu je ľahšie podpísať sa cez internet, má možnosť využiť aj takúto formu. Na elektronickú formu petície rovnako nájde odkaz na našom webe alebo na facebookovej stránke Odborového zväzu KOVO.
Presné číslo, koľko podpisov dnes máme, povedať neviem, pretože je to stále „živé“, zber prebieha vo všetkých regiónoch Slovenska a podpísané hárky sa zatiaľ sústreďujú na našich regionálnych pracoviskách. Ale podľa posledného spočítavania sme sa pohybovali niekde pri čísle 60 000. Aby sa však našimi požiadavkami začal zaoberať slovenský parlament potrebujeme zozbierať minimálne 100 000 podpisov. Rovnako dúfam, že sa naše požiadavky podarí pretaviť do zákonnej formy. Nakoniec, minister práce Ján Richter verejne prisľúbil na našom októbrovom verejnom zhromaždení v Bratislave, že sa našimi požiadavkami zaoberať bude a ak k tomu priložíme 100 000 právoplatných podpisov, iného východiska ani mať nebude.
Kto každý okrem OZ KOVO sa zapojil do vašej petície? Aj ďalšie odborové alebo iné organizácie?
Tak, ako som spomenul, petíciu sme okrem klasickej formy zberu podpisov rozbehli aj na internete. Pridali sme k tomu niekoľko podporných mediálnych vystúpení, či už formou reklamy alebo diskusie. V rámci Konfederácie odborových zväzov sme oslovili aj ostatné odborové zväzy, ale aj širokú verejnosť. Máme odozvu od rôznych inštitúcií, prichádzajú nám poštou podpísané petičné hárky z rôznych miest i od rôznych osôb. Osobne ma veľmi teší, že ľudia si uvedomujú, že takto nastavený systém nie je z ľudského i zdravotného hľadiska najšťastnejší a chcú zmenu.
Môžete bližšie predstaviť vašu organizáciu OZ KOVO? Čomu sa venujete, čo ste v poslednom čase organizovali a čo konkrétne ste dosiahli? Nejaké úspechy?
Odborový zväz KOVO je občianskym združením, združujúcim a zastupujúcim zamestnancov, našich členov, ktorí majú rovnaké záujmy a spoločný cieľ. Často sa stretávam aj ja osobne s názorom, že odbory treba zrušiť. To je dosť krátkozraké tvrdenie. Pokiaľ budú mať zamestnanci záujem a budú ochotní sa pre dosiahnutie spoločného cieľa spájať, tak tu odbory budú aj v budúcnosti. Pretože platí jedno podstatné : odbory sú zamestnanci – zamestnanci sú odbory. Nikto iný. Ja som len nimi zvolený zástupca. To znamená, že odbory nie je niekto imaginárny alebo vyvolený. Každý, kto má dostatočnú guráž, snahu napredovať a najmä dôveru ľudí, sa môže stať odborovým predákom. A netreba tiež zabúdať na solidárnosť a vzájomnú podporu. Čím je viac zamestnancov podporujúcich odbory – odborárov, tým je ich postavenie v rámci kolektívneho vyjednávania so zamestnávateľom silnejšie.
OZ KOVO na Slovensku pôsobí od roku 1993 ako zväz zastupujúci zamestnancov, hlavne v priemyselných podnikoch z odvetvia hutníctva, strojárstva a elektropriemyslu. Postupom času a vývojom v spoločnosti sa s OZ KOVO zlúčili iné odborové zväzy, ktoré zastupovali zamestnancov verejnej dopravy, služieb a v roku 2015 aj zamestnancov sklární. Sme najväčším a najvýznamnejším výrobným odborovým zväzom na Slovensku, ktorý je súčasťou Konfederácie odborových zväzov Slovenskej republiky, ale aj členom viacerých medzinárodných odborových združení.
Hlavnou úlohou odborov je kolektívne vyjednávať. V prvom rade sa teda venujeme kolektívnemu vyjednávaniu v podnikoch. V tomto období – okrem kampane #SkôrDoDôchodku a rovnomennej petície – sa stále venujeme aj kampani na podporu kolektívneho vyjednávania #ZaVyššieMzdy. V rámci tejto kampane sme v decembri minulého roka zorganizovali zhromaždenie zamestnancov v Spišskej Novej Vsi a v Košiciach. Zhruba pred mesiacom sme – taktiež v rámci tejto kampane – zorganizovali zhromaždenie odborárov v Poprade.
Pre nás a našich členov je úspechom každá uzavretá kolektívna zmluva, ktorá upravuje lepšie podmienky zamestnancov, či už pracovné alebo mzdové. Tam, kde OZ KOVO pôsobí, sú mzdy zhruba o 20 % vyššie ako v porovnateľných podnikoch, kde odbory nepôsobia. Ale v rámci kompetencií, ktoré odbory majú, sa nevenujeme len rastu miezd v kolektívnom vyjednávaní. Sú to aj podmienky práce, pracovný čas, ochrana a bezpečnosť pri práci. Kompetencie odborov alebo, ak chcete, zástupcov zamestnancov, nám zaručuje Zákonník práce, kde je uvedené, čo je pre zamestnávateľa nevyhnutné s odbormi dohodnúť, prerokovať alebo na aké informácie alebo kontrolu – najmä v kontexte BOZP – majú právo.
Tohto roku máme za sebou už niekoľko akcií – aj v rámci kolektívneho vyjednávania v konkrétnych podnikoch. Spomeniem napríklad ostrý, trojdňový štrajk zamestnancov v strojárskej spoločnosti PPS Group Detva v januári tohto roku, ktorý nakoniec skončil úspešne uzavretou kolektívnou zmluvou s rastom tarifných miezd v priemere o 4,5 %. Alebo zhromaždenie zamestnancov FM Slovenská v Seredi, kde rovnako počas kolektívneho vyjednávania nebol zamestnávateľ ochotný pristúpiť na požiadavky zamestnancov. Iný prípad bol vo firme CROWN Bevcan v Košiciach, v priemyselnom parku v Kechneci, kde sme organizovali výstražné zhromaždenie zamestnancov proti rozhodnutiu zamestnávateľa, ktorý zmenil rozvrh pracovných smien bez dohody so zástupcami zamestnancov. Tu sme dosiahli nakoniec to, že zamestnávateľ ustúpil zo svojho rozhodnutia a vrátil sa k pôvodnému rozvrhu, ktorý vyhovoval zamestnancom. V tomto prípade dokonca išlo o našu novú odborovú organizáciu a po tomto probléme sme sa pustili aj do kolektívneho vyjednávania a uzavreli sme prvú kolektívnu zmluvu, v ktorej sme o. i. v tomto roku dohodli rast miezd o 50 €. Alebo nedávno medializovaný prípad predsedníčky našej základnej organizácie v obuvníckej firme v Bánovciach nad Bebravou, ktorú zamestnávateľ nechal vyviesť strážnou službou z fabriky len preto, že požadovala priestor na rokovanie o návrhu zamestnávateľa na neplánovanú sobotňajšiu zmenu so zamestnancami a s odborovou organizáciou – tak, ako to stanovuje Zákonník práce. Naši právnici sa do toho hneď pustili, poskytli odbornú pomoc a dnes je pani predsedníčka späť v práci. Našim členom pomáhajú pri riešení problémov alebo kolektívnom vyjednávaní naši špecialisti z regiónov, či už právnici, špecialisti BOZP alebo ekonómovia a výsledky sú viditeľné v každej oblasti. Preto nabádam aj ostatných zamestnancov v podnikoch, kde odbory doteraz nemajú, aby zakladali odbory, aby sa pridali k OZ KOVO. Lebo častokrát zamestnanci majú pravdu, majú aj nárok, ale nevedia, ako ho uplatniť a ako jednotlivci nezvládnu dosiahnuť svoje. Pretože platí pravidlo, že nestačí mať pravdu, treba mať aj silu. A sila je v organizovaní sa zamestnancov a v spoločnom fundovanom postupe.
V koľkých firmách na Slovensku a taktiež v Košickom regióne máte základné odborové organizácie a z akých oblastí ekonomiky sú to firmy? Taktiež by ma zaujímalo, či sa špecializujete len na vybrané oblasti ekonomiky, kde vytvárate odborové organizácie alebo to nie je podmienka?
Spomenul som už, že OZ KOVO je najväčší odborový zväz z výrobných odborových zväzov. Zastupujeme zamestnancov vo viac ako 400 podnikoch a zastupujeme približne 200 000 zamestnancov. OZ KOVO je otvorenou odborovou organizáciou a našimi členmi sa môžu stať zamestnanci z akejkoľvek fabriky alebo podniku. Dnes dokonca zastupujeme aj zamestnancov verejnej správy, bytové podniky, mestské organizácie služieb, obchodov a aj niekoľko stredných škôl alebo verejnej dopravy. Ale hlavnú časť členskej základne naozaj tvoria zamestnanci podnikov z priemyslu. V mojej pôsobnosti sú to napr. zamestnanci košických železiarní U.S.Steel, Kovohút Krompachy, podniky z automobilového priemyslu ako GETRAG, U-Shin Slovakia, zamestnancov z strojárskych firiem – napr. EMBRACO Spišská Nová Ves, SEZ Krompachy, malé podniky v Prakovciach, ale aj niektoré bytové družstvá v Košiciach či Spišskej Novej Vsi. V Košickom kraji OZ KOVO pôsobí vo viac ako 40 podnikoch.
Jedinou podmienkou zakladania základných organizácií OZ KOVO je záujem samotných zamestnancov organizovať sa a riešiť svoje podmienky v práci, či už mzdové, pracovné alebo bezpečnosť práce. Naši zamestnanci, špecialisti, vedia pomôcť skoro v každej oblasti pracovného života zamestnancov.
Prečo je na Slovensku viac odborových organizácií a nie len jedná spoločná? Nebolo by to lepši, keby bola jedná silná organizovaná organizácia?
V jednote je sila, to platí stále. Určite by bolo lepšie, ak by v rámci Slovenska pôsobilo menej väčších odborových organizácií. Neviem, či by to mala byť len jedna odborová organizácia, ale v rámci jednotlivých odvetví by určite menej väčších malo väčší význam ako veľa malých. Nejde len o to „vyjednávať“ a riešiť problémy zamestnancov v konkrétnych podnikoch. Ide tu aj o vyjednávanie s vládou SR a zamestnávateľskými zväzmi. Odborové organizácie musia mať možnosť rokovať a vyjednávať s vládou o podmienkach práce, o obsahu Zákonníka práce, sociálnych zákonoch, ktoré majú dopad na zamestnancov, a rovnako presadzovať podmienky ochrany zdravia zamestnancov. Preto dnes rokovania na tripartite (vláda – odborové organizácie – zamestnávateľské zväzy) prebiehajú za účasti zástupcov zamestnancov, odborových organizácií, združených v Konfederácii odborových zväzov SR, ktorá dnes zastupuje 28 výrobných aj nevýrobných odborových zväzov.
Žiaľ, tak ako to vidíme v spoločnosti, aj v odboroch sa v poslednom období prejavuje miesto solidarity a spájania sa skôr individualizmus a trieštenie. Určite to nie je dobré ani v spoločnosti a ani v odboroch. Malé skupiny, malé odborové zväzy nedosiahnu taký výsledok, ako keby boli o väčšom počte členov. A v neposlednom rade naozaj sa treba pozrieť aj na to, že ak stratíme možnosť byť súčasťou tripartity, stratíme možnosť kontroly a tvorby pracovnej legislatívy. Nie sme politickými organizáciami, neuchádzame sa o možnosť byť súčasťou slovenského parlamentu, a preto musíme hľadať a využívať iné možnosti ovplyvňovania legislatívy. Takou je tripartita a na účasť v nej potrebujeme reprezentovať určitý počet členov. Odborové organizácie na Slovensku sú apolitické organizácie. No nemyslím si, že nemáme mať právo rokovať s ktoroukoľvek politickou stranou, ktorá zdieľa naše hodnoty, resp. je ochotná riešiť naše požiadavky. Požiadavky zamestnancov, pretože vrátim sa k vyjadreniu z úvodu – odbory sú zamestnanci, zamestnanci sú odbory, nikto iný. Rovnako to robia zamestnávatelia a ich zväzy. Preto si nemyslím, že my by sme to nemali alebo nemohli robiť.
Ako sa môžu zamestnanci stať členmi odborovej organizácie na svojom pracovisku a ako môžu založiť odbory vo firme, kde momentálne odbory nie sú?
No, ak tam už pôsobí OZ KOVO, stačí vyplniť prihlášku, ktorá je tam k dispozícii, a doručiť ju na základnú organizáciu. V tom momente sa stáva zamestnanec našim členom a môže využívať výhody z členstva. Tými sú napr. pracovno–právna pomoc, pomoc v prípade riešenia niektorých sociálnych záležitostí, ale aj bonusové výhody a aktivity, akými sú rôzne zľavy u našich partnerov alebo ktoré pripravuje konkrétna základná organizácia.
Ak v podniku OZ KOVO nepôsobí, je potrebné aby sa zamestnanci dohodli, že odbory založiť chcú. Najlepšie je, ak tých ochotných zamestnancov je väčšina v podniku. Rovnako vyplnia prihlášku do OZ KOVO, dohodnú sa na niekom, kto bude v začiatkoch riešiť vznik základnej organizácie, pretože predsa len trocha administratívy vznik základnej organizácie OZ KOVO zahrnuje.
Samozrejme, je dobré, ak sa zo všetkými otázkami obrátia na ktorékoľvek regionálne Metodické pracovisko OZ KOVO (sú v Prešove, v Banskej Bystrici a v Bratislave), ale môžu sa aj priamo na mňa.
Prihlášky a základné informácie o OZ KOVO, ako aj krátku informáciu o tom, ako založiť odborovú organizáciu, nájdu záujemcovia na našej webovej stránke: www.ozkovo.sk. Rovnako tam nájdu aj kontakt na mňa alebo na naše pracoviská, prípadne nás môžu kontaktovať aj cez facebookovú stránku Odborového zväzu KOVO.
Zaujímalo by ma, prečo sú odbory modré, tu farbu neznášam!
Pán Diczházy, vy ste v živote robili vo fabrike? Každý tam má tetovanie. Obrovské sumy sa tam prefajčia.
Kto si šetrí, môže prestať pracovať aj v 50-ke. Nie sme otroci ako pred ’89.
Otroci sme teraz- OTROCI PEŇAZÍ!