Marián Klenko: Rozhovory a eseje, fakty a súvislosti (Pavol Dinka: Láska k moci a moc lásky)

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Pavol Dinka: Láska k moci a moc lásky. Bratislava: VSSS, 2017

Recenzia Mariána Klenka na knihu Pavla Dinku, Láska k moci, moc lásky. Knihu si môžete objednať na stránke InLibri.

Kniha Pavla Dinku s názvom Láska k moci a moc lásky je štruktúrovaná do viacerých celkov. Úvodná črta sa venuje životným osudom rodiny Schusterovcov, nasleduje séria rozhovorov, ktoré autor uskutočnil so známymi osobnosťami z oblasti vedy, kultúry či politiky – českými filozofmi Michaelom Hauserom a Markom Hrubcom, ekonómkou Ilonou Švihlíkovou, bývalým politikom Petrom Colotkom, súčasným politikom Andrejom Dankom, ekonómom Ladislavom Lysákom, kulturológom Ivanom Stadtruckerom, právnikom Mojmírom Mamojkom, ruským spisovateľom Valerijom Popovom. Osobitnú časť knihy tvoria Retrorozhovory. Prvý z nich sa uskutočnil s trojnásobným predsedom vlády SR Vladimírom Mečiarom ešte v roku 1999. Potom ako sa po septembrových parlamentných voľbách v roku 1998 odmlčal, neposkytoval médiám žiadne rozhovory. Išlo tak o rozhovor, ktorý poskytol s odstupom času, pritom otázky a odpovede sa zaoberali témami, ktoré boli zaujímavé nielen pred dvoma desaťročiami, ale mnohé sú aktuálne dnes. Druhý retrorozhovor sa uskutočnil so súčasným premiérom Robertom Ficom v rovnakom období, teda v roku 1999. Otázky a odpovede sa zaoberali jeho politickými ambíciami a zameraním strany Smer ešte v začiatkoch jej kreovania, teda pred tým, ako sa stal predsedom vlády a jeho strana prvý raz zostavovala vládu. Popri rozhovoroch je kniha zostavená z ďalších častí: Črty a reportáže, Eseje a úvahy, Zajakávanie mediálnej mysle. P. Dinka sa v nich prezentuje ako kritický intelektuál. Rozpracoval myšlienky, názory či témy, ktoré nedostávajú dostatočnú publicitu alebo pozornosť v médiách hlavného prúdu. V texte s príznačným názvom Výklad demokracie prebitý guľkami si všíma tienisté stránky neraz glorifikovanej prvej Česko-slovenskej republiky. Opisuje konkrétne prípady, udalosti, aktérov a miesta, keď štátna moc použila brachiálnu silu proti robotníkom demonštrujúcim za sociálne práva. V iných textoch sa zase zaoberá literatúrou či umením, čo dokumentuje autorov prehľad a široký záujem o rôznorodé témy.

V esejistickej tvorbe sa Dinka venuje predovšetkým stavu súčasnej spoločnosti, prevládajúcim ekonomickým systémom či geopolitike. Do tohto kontextu zapadá i jeho text Tabuizované témy v USA, v ktorom slovenskému čitateľovi približuje projekt Censored (Cenzurované). Ide o ročenku, ktorá vzniká na americkej pôde a zúčastňujú sa na nej viacerí akademici a univerzitné pracoviská. Konkrétne píše o štyridsiatej ročenke Censored 2016, ktorá prináša 25 háklivých tém. Nechýbajú medzi nimi fakty o globálnom bohatstve, chudobe, negatívnom vplyve frakovania ropy a zemného plynu na kvalitu pitnej vody, ktoré je postavené na vháňaní vody do bridlicového podložia, ďalej o dôsledkoch metánového a globálneho otepľovania či o sledovaní spisovateľov a novinárov, alebo o neprimeraných zásahoch polície a podobne.

Autor svoju pozornosť neustále obracia aj na charakter mediálneho prostredia na Slovensku. Zaoberá sa témou propagandy, konšpirácií a osobitne zneužívaním týchto termínov v prebiehajúcich názorových sporoch. Ako upozorňuje v texte Čí chlieb ješ, toho pieseň…, médiá hlavného prúdu pritom samy vychádzajú z jednostranných prameňov. Doslova uvádza: „Zamlčiavanie, ignorovanie je najbežnejším spôsobom mediálnej cenzúry, inak povedané, komunikácia bez komunikácie“ (s. 335). Vo viacerých úvahách píše o konkrétnych prípadoch (z ostatných rokov), keď boli nepohodlní autori alebo knižné texty pranierované v médiách, alebo o vyvíjaní tlaku na ich vytesnenie zo slobodnej diskusie, prípadne i knižnej distribúcie.

Kniha Pavla Dinku prináša pomerne rozsiahly publicistický materiál od rozhovorov cez reportáže až po esejistickú tvorbu. Spoločnou charakteristikou Dinkových textov je úsilie o autentické zachytenie problémových okruhov súčasnej spoločnosti, ktoré sa nedotýkajú výhradne stredoeurópskeho priestoru, ale ich interpretácia si vyžaduje pochopenie širších globalizačných trendov. Autor sa orientuje v zásadných civilizačných otázkach súčasnosti a čitateľovi ponúka zrozumiteľnú reflexiu inak protirečivých tendencií, ktoré sú príznačné pre stav stupňujúcej sa bifurkácie v prevládajúcom svetosystéme.

Marián Klenko, Literárny týždenník, dostupné aj tu

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne




Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *