Sarita Jenamani: Dekódovanie cudzích snov

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Prinášame skrátenú slovenskú verziu recenzie zbierky básní Pavla Janíka A Dictionary of Foreign Deams (Slovník cudzích snov), ktoré preložili James Sutherland-Smith (Veľká Británia), Smiljana Piksiades (Kanada), Pavol Janík Junior (USA), Zuzana Sasovova (Holandsko) et al. Autorka recenzie je generálna tajomníčka Rakúskeho centra PEN International. Jej hodnotenie pôvodne vyšlo po anglicky 14. 5. 2020 v medzinárodnom literárnom časopise Borderless Journal (Singapur, India, Bangladéš, USA, Rakúsko) a v úvodnej časti stručne zoznamovalo zahraničných čitateľov s dejinami Slovenska od 9. storočia po súčasnosť.

***

Pred tridsiatimi rokmi sa skončila éra rozdelenia sveta na Východ a Západ, čo vytvorilo podmienky na oboch stranách niekdajších protiľahlých blokov prekonať vzájomné čierno-biele vnímanie. Slovenská literatúra v modernom období vždy bola ovplyvňované aj globálnymi kreatívnymi trendmi, preto aj dnes má schopnosť získať pozornosť kozmopolitného anglofónneho čitateľa.

Typickým príkladom je slovenský básnik, dramatik, prozaik, prekladateľ, publicista Pavol Janík, vynikajúci hlas Slovenska, malej krajiny v strede Európy, ktorý úspešne nachádza svoje miesto i za hranicami.

Kniha Slovník cudzích snov, zbierka jeho básní v anglických prekladoch, hovorí mimoriadne poeticky o všedných veciach. Má silný zmysel pre regionalizmus a zároveň oslovuje čitateľov, ktorí nepotrebujú poznať lokálne reálie. Úvodný sonet Plačem ťa, ráno (1975) dokonale vystihuje univerzálne ľudské pocity, akými sú zúfalstvo a nádej:

Spoza horizontu strieka svetlo.
Obloha sa chveje ako slza.
Okrídlené leto smutne zvädlo.
Po riasach sa rosa clivo skĺza.

Stromy držia v rukách prázdne hniezda.
Potichu si spievam vtáčie žalmy.
V prázdnej noci spadla prázdna hviezda.
Prázdny pohľad vody zostal kalný.

Takto čítam výkričníky ticha.
Nahlas pijem príval rannej krvi.
Ráno náhle prudko dýcha.

Opar básne mäkkou dlaňou mrví.
Výbuch srdca ešte neutícha.
Neskutočne vzlyká ako mŕtvy.

Zvláštny fenomén európskeho zmätku identity sa odráža aj v jeho básni Správa z konca studenej vojny (1991):

Koľko stojí československá koruna,
tu v obkľúčení
najškaredších žien na svete,
v ktorom sa zachraňujem
tvojou fotografiou?

Anglický básnik,
ktorý si myslí, že Bratislava
je v Juhoslávii,
vie, že v nej žije Dubček,
a ešte sa zaujíma o to,
či je Havel na slobode.

Jeho veršíky o Londýne
a iných európskych metropolách,
o rozmeroch a tvare
jeho písacieho stola
mohli zostať na ňom.

Pavol Janík je básnik nadaný talentom vytvoriť neobyčajný lyrický zážitok z bežného života. Inými slovami, jeho poézia oživuje každodennosť. Skúma existujúce pojmy ničoty a autentickosti sveta. Jeho báseň Zlozvyk (1985) je dôkazom tejto tendencie:

Každý deň
chodím do práce
pre moju ženu Oľgu,
aby mala za čo nakúpiť.

Musím sa usilovať.
Blíži sa koniec týždňa
a deti budú chcieť v nedeľu jesť.
Ešte sa nám nepodarilo
odnaučiť ich od tohto zlozvyku.

Báseň Pri stole (1991) zobrazuje tento jav iným spôsobom:

Lazaret poľných kvetov
vo váze.
Toľko bieloby
až z toho tuhne v žilách krv.

Tak vedno vädneme
odtrhnutí
od života.

Niektoré Pavlove básne sú napísané akoby z pohľadu objektívneho pozorovateľa, čo posúva jeho poéziu na novú úroveň špecifickosti a koncentrácie; subjekt mizne a umožňuje básnickému záznamu hovoriť v jeho mene. Ako nám ukazuje báseň Leto (1981):

Slnko nám porozbíjalo okná.
Z ulice dolieha naliehavý spev.

Na celofánovej oblohe
sa zráža para.
Množia sa nezaručené správy o vetre.

Stromy si prvé začínajú povrávať
o nás dvoch.

Zdá sa, že básnik občas reflektuje život spôsobom, ktorý je kombinovaný s humorom a sebavedomím: jeho poézia vtipne kladie otázky týkajúce sa temných nevyslovených podmienok, ktoré ovládajú náš svet, v ktorom vedome alebo nevedome dodržiavame stanovené pravidlá bez toho, aby sa pýtali na ich opodstatnenosť, a to je križovatka, kde by mal spisovateľ upozorniť čitateľov na túto záhadnú hru. Vo svojej básni New York (2002) píše:

Kam siaha ríša z mramoru a zo skla?
Kam mieria rakety štíhlych mrakodrapov?

Boh si kupuje hotdog
na dne šesťdesiatposchodovej ulice.

Boh je černoch
a miluje sivú farbu betónu.

Narodil sa syn samého seba
v papierovej škatuli
od najnovšieho typu otroka.

Pavol Janík je široko publikovaným básnikom, ktorého literárne diela boli uverejnené nielen na Slovensku, ale aj v mnohých ďalších krajinách, a je skutočne potešujúce, že také silné hlasy sa nestratili za niekdajšou železnou oponou, ale našli náležitý priestor vo svetovej literatúre.

Báseň, ktorá dala knihe názov Slovník cudzích snov (1998):

Na počiatku bolo snivo.
Povedala si:
„Stráv so mnou aspoň jeden sen.
Uvidíš – bude to sen,
o akom sa ti ešte ani nesnívalo!“

Zostúp so mnou hlbšie,
snívaj odzadu,
snívaj spätne
v zrkadlovom labyrinte,
ktorý vedie nikam.

Až prídeš na začiatok ničoho,
prisní sa ti vzrušujúci sen.

Zarámuj si ho
a zaves do spálne.

Aby bol stále na očiach,
lebo aj sen, ktorý zíde z očí,
raz zíde z mysle
v zmysle
prastarých zákonov
ľudskej zábudlivosti.

Snívaj si svoje.

Snívaj si sen,
ktorý sa odráža na hladine
zamrznutého jazera.
Sen hladký a mrazivý:

Skľúčené kľúče,
skleslý les,
sklonené sklo.
Poklony zrkadiel.

Svit luny
vo vodnom sne.

Odraz sa z dna
zrkadlového sna.

V obrazárni snov
potom uzrieš
v priamom prenose z detstva
zvyšky dávno zabudnutých príbehov.

Lebo naše zastarané sny
zostávajú s nami.

Nenáhli sa, snívaj pomaly, dôkladne,
až uvidíš kryštalickú konštrukciu
svojej duše,
v ktorej sa budú ligotať sny
– cieľavedomé a zrozumiteľné ako plameň.

Možno si už zbadala,
že nových snov ustavične ubúda.
Míňajú sa.

Čoskoro zažneme
v magickom šere
posledného sna
zúfalý výkrik
hviezdnej noci.

Zaplať mýto do sna
zbaveného zmyslov.

Opakuješ si nahlas
dôvernosti tajných snov,
matným leskom
svojich naliehavých nočných očí
vysvetľuješ tajuplnú reč tmy.

Snívaš, teda si!

Slovník cudzích snov je nádherná zbierka poézie, ktorá poskytuje prenikavý pohľad na básnickú tvorbu Pavla Janíka a slovenskú poéziu všeobecne, čím v čitateľoch vyvoláva oprávnený záujem.

http://pavoljanik.sk

Mgr. art. Pavol Janík, PhD. (magister artis et philosophiae doctor)
predseda Spolku slovenských spisovateľov (2003 – 2007)
tajomník Spolku slovenských spisovateľov (1998 – 2003, 2007 – 2013)
šéfredaktor časopisu Spolku slovenských spisovateľov Literárny týždenník (2010 – 2013)
Jeho diela preložili do 28 jazykov a publikovali v 45 krajinách.

——————————————————————————————————————————-
Prípadné ohlasy, prosíme, adresujte na adresu redakcie: dav2dva@gmail.com
(Nezaručujeme, že sa dostanú k autorovi.)

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí.
Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Ohodnotiť článok
Prepošlite článok emailom