SRBI A SLOVÁCI SÚ PRIATELIA, zhodujú sa Srbi aj Dolnozemskí Slováci v ankete pre pripravovanú knihu (druhá časť) - DAV DVA

Zdieľaj článok:

Počas augusta 2025 Matica slovenská po boku slovenskej evanjelickej cirkvi v Srbsku zrealizovala prieskum o Slovákoch žijúcich vo Vojvodine, srbsko-slovenských vzťahoch, ale aj o slovanskom povedomí, duchovných témach vo vzťahu k Slovákom a Srbom. Deje sa to v turbulentnom období spoločenského napätia. Napriek snahe rozpútať nepriateľstva medzi Slovákmi a Srbmi na politickej úrovni, predložený výskum dokazuje, že Slováci a Srbi spolunažívajú priateľsky, mierovo, ba dokonca ešte stále pretrváva určitá miera juhoslovanského alebo slovanského vedomia, ktoré sa prejavuje v praxi srbsko-slovenskou spolupatričnosťou.

Rozhovory realizovali vedecký pracovník Matice slovenskej Dr. LUKÁŠ PERNÝ po boku teológa, spisovateľa, básnika a predstaviteľa evanjelickej cirkvi v Srbsku Dr. BRANISLAVA KULÍKA, ex-predsedu Matice slovenskej v Srbsku. Časť z rozhovorov bude zverejnená v rámci knihy. Vyberáme niekoľko zaujímavých ukážok z rozhovorov. Realizovalo sa okolo 100 autentických rozhovorov.

Už sme publikovali: ANKETA S VÝZNAMNÝMI SRBSKÝMI OSOBNOSŤAMI SRBSKEJ KULTÚRY pre knihu, ukážka exkluzívne pre DAV DAV: Slováci a Srbi majú excelentné kultúrne väzby (prvá časť)

UKÁŽKY Z ROZHOVOROV, AUTENTICKÉ CITÁTY

Marina Valent, Lalit

„Naša dedina je pol Slováci, pol Srbi, takže sa všetky deti spolu hrajú, chodia do školy… v našej dediny nie je rozdiel medzi Srbmi a Slovákmi. Všetci Slováci vedia Srbsky a všetci Srbi vedia Slovensky, takže si všetci rozumejú.“

Margarita Benková, Bačsky Petrovec/Senné

„Ja som zo zmiešaného manželstva, matka je Srbka, otec Slovák, takže sa u nás hovorí aj po slovensky, aj po Srbka, mama sa naučila perfektne po Slovensky. U nás sa oslavuje všetko dva krát, takže mám blízko k obom národom. “

Kristijan Obšust, Nový Sad
Centar za istraživanje kolektívnych identiteta i politické mitológie

„Pokiaľ ide o Slovákov v Srbsku, konfesionálna identita sa časom rozrástla na záležitosť tradičných predpokladov a nie je čisto náboženská. To znamená, že ide skôr o odkaz, ktorý sa štandardne spája so Slovákmi v Srbsku v kontexte ich národnej identity, než o záležitosť osobnej zbožnosti, t. j. osobnej konfesionálnej identity konkrétnych jednotlivcov. Iste, okrem jazykového mal a stále má najdôležitejší aspekt a kľúčovú úlohu súdržného prvku pre príslušníkov slovenskej národnostnej menšiny na území Srbskej republiky. Cirkevné zbory preto svojimi aktivitami v miestnych komunitách zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu pri udržiavaní identity Slovákov v Srbsku. … Čo sa týka vzťahov medzi Slovákmi a Srbmi na území Srbskej republiky, vzťahy sú viac než fantastické v každom segmente.“

Alžbeta Murtin, Begeč/Hložany

„My v Begeči sme ako Slováci v menšine, ale necítime nejaký tlak medzi Srbmi a Slovákmi, takže funguje to.“

Anna Molnárová-Asodiová, Kysáč, slovakistka

(o Kollárovi a Šafárikovi) „Zanechali tu hlbokú stopu, a aj keď sa o tom v škole vyučuje, ich poslanie a práca je vnímaná nedostatočne. Myslím si, že by sme si každí mali brať príklad z toho… všetci sme z toho istého národa. Všetci sme bratmi a sestrami, a keď to beriem z toho širšieho kontextu, tak sme bratmi a sestrami v Kristovi. Myslím si, že si to treba zachovávať, a treba k tomu vychovávať aj mladšie generácie, pretože nesú mená škôl a inštitúcií týchto národovcov. “

Ivan Svirčević, Nový Sad

„Myslím si, že sa dosť Slovákov hlásilo k juhoslovanskej idei z niekoľkých dôvodov – po veľkom maďarizačnom tlaku 19. a začiatku 20. storočia konečne, v novom státe, mohli sa realizovať vo svojom jazyku, v slovanskom prostredí. Po Druhej svetovej vojne dostali na štátnej úrovni aj tlač, vzdelávanie od základnej školy po univerzity, aj média vo svojej reči. Taktiež mnohí zo zmiešaných manželstiev mohli seba definovať nie len podľa národnosti svojho otca alebo matky, ale aj ako svojrázny amalgám, zvolať sa „juhoslovanom“.

„Slováci prevažne žijú na dedinách. Venujú sa poľnohospodárstvu, ktoré je dominantné, ale vďaka dostupnému vzdelaniu sa Slováci venujú aj iným odvetviam. V mojej rodine som mal profesorov, sudcov, zverolekárov, stolárov, automechanikov. Podobne je to aj so Srbmi a inými národmi. Významný vplyv na výber povolania má bydlisko.“

Rastislav Zornjan, Nový Sad

„Slovákom pomohlo to, že boli konzervovaní, uzavretí. Žili vo svojich dedinách, nemiešali sa veľa, brali sa navzájom z tej istej alebo susednej dediny, myslím si, že to veľa pomohlo.“

„Odkaz Kollára a Šafárika bol fantastický a uplatnený aj keď sa búral Rakúsko-Uhorský štát. Radšej žiť so Srbmi, slovanskými spolubratmi, než v Uhorsku, kde boli utláčaní zvlášť, keď ide o národnostnú zložku. Ale tieto vojny ukázali, že tak ako vieme byť bratia, vieme byť aj nepriatelia. Keď sa nacionalizmus stal „módou“, potom hovoriť o panslavizme je už prežitok. Môže sa teoreticky uskutočniť, ale pri pohľade na súčasnosť, keď sa Rusi a Ukrajinci vraždia, západ sa smeje a profituje, potom je ťažko veriť.“

„Tito ani nebol Srb, mať mu bola Slovinka a otec Chorvát, ale dokázal, to čo nikto nedokázal, zmieriť toľko národov a skĺbiť ich do jedného štátu, a urobiť z toho úspešný štát, ktorý mal dobré meno po celom svete. Ja som zažil časy, keď som s červeným pasom mohol cestovať po celej Európe. A keď prišiel čas, že som si musel pýtať vízum, aby som sa na Slovensko dostal, to bola degradácia. Ja viem, že Tito mal chyby, aj tá ideológie sa ukázala ako chybná v niektorých segmentoch, ale spraviť štát z 22 miliónov ľudí, ktorý mal svoj veľký trh, more, mal Vojvodinu, ktorá mohla kŕmiť tretinu Európy, boli sme sebestační v každom ohľade, vymyslel politiku nezúčastnených a prilákal celú Afriku aj polovičku Ázie na svoju stranu, stal sa protikladom NATO aj Varšavskej zmluve. Aj jeho pohreb svedčí o tom, ako bol populárny vo svete a ako si ho vážili. A my sme si ho najmenej vážili, keď sa pominul a štát sa rozpadol. Potom všetci hovorili ako to bolo umelo vytvorené. A toto nie je umelo vytvorené a nefunguje nijako.“

Branislav Milovac, Nový Sad, pravoslávny arci-kňaz

„Slováci sú jeden dobrý národ, o ktorom si myslím, len to najlepšie. Je to poctivý národ, usilovný, verný srbskému štátu so svojou jedinečnou tradíciou a kultúrou, ktorá ovplyvňuje aj srbskú. Nanešťastie, počet Slovákov sa zmenšuje.“

„Na miestach, kde som pôsobil bola tradícia, že pri pohrebe zvonili aj srbský, aj slovenský kostol. Toto môžeme použiť ako ilustráciu, ktorá ukazuje hlboký a historický vzťah. Teda rešpekt.“

„Keď som bol v Bačskej Paľanke, je tam slovenský evanjelický kostol, a za ňou je veľký slovenský dom. A na Slovensku existuje jedno malé spoločenstvo pravoslávnych Srbov, ktoré na Slovensku preložilo životopis sv. vladyku Nikolaja do slovenčiny. Opýtal som sa v Paľanke pána farára, či môže byť promócia v slovenskom dome. Oboznámil Slovákov a dom bol naplnený. Spieval aj slovenský spevokol. Bola tam jedna žena z Pivnice, ktorá to všetko tlmočila. Tak to bola všeobecne krásna atmosféra a veľké kamarátenie. Chcem teda poukázať, že existuje takýto druh otvorenosti jedných k druhým.“

Dragana Cirakovic, Nový Sad, tajomníčka Archívu Vojvodiny

„Slovenská národnostná komunita si zachovala svoju identitu, jazyk, kultúru atď. Tiež veľká časť z toho je aj špecifická formou folklóru a umenia (insitná maľba, ľudové kroje atď.). … Slováci a Srbi spolu vychádzajú skvele, rešpektujú sa a neexistuje napätie, ktoré môžu pociťovať ostatní členovia národného spoločenstvá.“

Jaroslav Javorník, Nový Sad, biskup slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Srbsku

„Slováci si zachovali identitu vďaka viere, jazyku a pevnej komunite. Cirkev zohrala najdôležitejšou úlohu, čo môžem potvrdiť ako Slovák. Slováci vo Vojvodine sú veľmi komunitárni, kým Slováci na Slovensku sú viac ovplyvnení modernou spoločnosťou. Máme 26 cirkevných zborov, 40 slovenských prostredí. … Nábožnosť a národnosť sú sestry, u nás dokonca siamské dvojičky. Kde sa kostol zamkol, tam aj slovenčina zanikla. …. V evanjelickej cirkvi bolo dôležité kázať Slovo božie vo vlastnom jazyku.“

„Ekumenizmus je na vysokej úrovni. Pravoslávna cirkev si nás váži, nikdy nemala cieľ nás posrbčiť.“

Zoltán Kollár, Lug,
dôchodca, člen FS Mladosť

„Veľmi sme sa tešili na vystúpenie krajanov z bývalej Juhoslávie alebo zo Srbska v Martine. Slováci sa dosťahovali na DOLNÚ ZEM z dôvodu chudoby, dosťahovali sa do Petrovca, Kulpina a Hložian, a v roku 1902 sa po vytnutí lesa rozdelili pozemky a tak vznikla obec Lug. Je tu tak 450 až 500 ľudí, 95% sú Slováci, ale aj neslováci hovoria slovensky, takže udržiavame slovenskú reč. O Kollárovi a Šafárikovi sme sa učili v školách, po Šafárikovi je umelecký spolok v Novom Sade či základná škola v Selenči Jána Kollára. Slováci a Srbi nažívajú dobré, máme školy, základné, stredné, nemôžeme sa sťažovať. Srbský jazyk nie je ťažký, slovania máme veľa približných nárečí. V Srieme máme okolo srbské dediny, a tak sme sa naučili spolunažívať. My máme po Titovi pomenovanú ulicu a nebudeme to meniť… podarilo sa mu zjednotiť rozhádaných Slovanov, tak je to

Vanja Petković, rusínka žijúca v Novom Sade

„Slováci sú mi blízky, pretože som Rusínkou. Na východe Slovenska je jazyk veľmi podobný rusínskemu. Rozumiem po slovensky, ale netrúfla by som si hovoriť.“

Ljubica Rajinać-Stojanović, Srbka

„Mám pekné spomienky na náboženské sviatky, keď sme navštevovali našich priateľov. Aj v Novom Sade mám blízku kamarátku Slovenku. Myslím, že je to veľmi milý a poctivý národ. Bola som nedávno aj v evanjelickom kostole. Vzťahy so Slovákmi sú veľmi dobré na ľudskej úrovni, pretože Slováci sú nenásilní, a navštívila som aj osobne Slovensko.“

Dr. Radivoje Petrov Stojković, riaditeľ Zmajovho gymnázia, funkcionársky nasledovník Šafárika

„Vždy sme mali aj žiakov, aj učiteľov zo Slovenka. Aj teraz mám mnohých slovenských žiakov.“

„Šafárika vnímam ako geniálneho a najmladšieho riaditeľa gymnázia. Dali sme urobiť aj jeho portrét. Na Šafárika si zachovávame pietnu spomienku. On je veľmi dôležitý, najdôležitejší. Nechal za sebou skutočne veľké veci.“

„V medzivojnovom období do gymnázia prichádzali prezidenti a premiéri vlád Československej vlády, počas spojenectva medzi Juhosláviu, ČSR a Rumunskom, takže ten vzťah existoval. A teraz časť našich absolventov študuje na Slovensku.“

Aleksandar Perduv, Nový Sad, pôvodne Bosny ako utečenec

„Vzťah medzi Slovákmi a Srbmi je veľmi dobrý. Sme slovanské národy a dobre si rozumieme ako susedia. „Slováci sú veľmi príjemný a pracovitý národ.“

Zoran Stojanović, Nový Sad

„Slovákov si vážim a milujem, berieme ich ako spoluobčanov. Vydali sme niekoľko slovenských prekladov, a mám aj niekoľko spolupracovníkov, ktorý sú Slováci napr. Michala Harpáňa.“

Marko Kukobat, Belehrad-Bratislava, Srb

„Slováci sú normálni ľudia, pri zemi. Nikdy sme nemali problémy, ja som originál Srb cez 300 rokov, ale na Slovensku sa cítim ako Slovák. Stále vidím tú cestu medzi nami. Slovákov aj tu a tam vnímam ako bratov.“

Zdenka Valent Belić, Nový Sad
spisovateľka a prekladateľka

„Slováci si zachovali svoj jazyk, kultúru, identitu a evanjelické náboženstvo po 280 rokov vďaka silnému komunitnému vedomiu, rodinným a miestnym tradíciám a ústnemu a písomnému odovzdávaniu hodnôt. Ale to čo bolo najzávažnejšie je vysoký stupeň kolektívnych práv, ktorá sa dodnes zakladá na tradícii multikulturaluzmu Vojvodiny ako bývalej Dolnej zeme Rakúsko-Uhorskej ríše. Nielen Slováci, ale aj Maďari, Rumuni, Rusíni, Chorváti a Rómovia majú vo svojej reči školy – základné, stredné vysoké, média (rádio, televízia, tlač), tieto jazyky sú v úradnom použití v úradoch a inštitáciách – miestnej samospráve, regionálnej – pokrajinskej a na štátnej úrovni, komunity majú svoje vydavateľstvá, Národnostné rady, cirkvi, Ústavy pre kultúru atď. To znamená, že sú po celý čas od svojho príchodu dodnes podnecovaní a motivovaní na takýto postoj k svojmu dedičstvu – to je jeden aspekt. Štát, v ktorom žijú, sa nikdy strategicky nezameral na ich kultúrnu asimiláciu, práve naopak. Druhý aspekt súvisí s relatívnou izolovanosťou tejto komunity, ktorá je tradične umiestnená v rurálnom prostredí a často v čisto slovenských prostrediach. Prienik iných jazykov a kultúr cítiť možno v poslednom období a týka sa to rozvoju technológií a moderného spôsobu života, ale dlho táto komunita žila ako na kultúrnom ostrove. Dala by sa odpoveď rozšíriť j na tretí, štvrtý, ale ako základné na stručnú odpoveď stačia tieto dve… Slovákov z Vojvodiny vnímam ako spojených silnou komunitou, ktorá si ctí tradície, vieru a folklór ako kľúč k vlastnej identite. Slovákov zo Slovenska vidím podobných v hodnotách a kultúrnom odkaze, no rozdiel je často v rôznom spoločenskom a historickom kontexte, ktorý ovplyvňuje každodenný život a prejavy identity. Napriek tomu ich spája hlboký vzťah k vlastnej kultúre a jazyku.“

„Kresťanstvo zohráva významnú úlohu v živote ľudí zo Srbska ako duchovný a kultúrny základ. Cirkvi formujú národnú identitu tým, že udržiavajú tradície, hodnoty a jazyk, pričom zároveň ovplyvňujú aj každodenný život prostredníctvom komunitných aktivít, sviatkov a morálnych zásad.“

(k téme Šafárik, Kollára a všeslovanská vzájomnosť) „…venovala som sa tejto téme vo svojej dizertačke Obraz Srbov v slovenskej literatúre, ktorá následne bola publikovaná v oboch jazykoch. V rámci výskumu sledovala som aký vzťah majú Slováci žijúci na Slovensku k Srbom a ako sa to reflektuje v tejto literatúre v priebehu 6 storočí, teda od najstarších zachovaných textov zo 16. storočia, v ktorých sa objavili Srbi, až dodnes. Všeslovanská vzájomnosť a slovanské či juhoslovanské vedomie sú vnímané ako dôležitý kultúrny a historický základ, často ako druhá identita popri slovenskej a srbskej. Slováci a Srbi si väčšinou dobre rozumejú, ich vzťahy sú priateľské a založené na spoločných hodnotách a tradíciách. Srbi vnímajú Slovákov ako priateľský a pracovitý národ, s ktorým ich spája spoločné slovanské dedičstvo a vzájomný rešpekt. Šafárik a Kollár sú stále prítomní v povedomí srbskej aj slovenskej kultúry v Srbsku, predovšetkým prostredníctvom pomenovaných ulíc, škôl a spolkov. Ich odkaz ako vizionárov slovanskej vzájomnosti je pripomínaný v kultúrnych a vzdelávacích aktivitách, hoci v každodennom živote je ich vplyv už skôr symbolický než aktívny. Sú však vnímaní ako významné historické osobnosti, ktoré formovali identitu a vzťahy medzi Slovákmi a Srbmi.“

Ana-Andrea Holíková, Kovačica
ex-podpredsedníčka Matice slovenskej v Srbsku pre Banát,
učiteľka chémia, doktorandka

„Aj jedni aj druhí sme Slováci, stalo sa tak, že po rozpade Rakúsko-Uhorského kráľovstva sa niektorí našli na priestore ktorý dnes nazývame Slovensko a niektorí sa ocitli v hraniciach Maďarska, Rumunska, vtedy Juhoslávie a dnes Chorvátska a Srbska Hlavným rozdielom, ktorý je minimálny, by bol rozličný temperament, všetci Slováci sú temperamentní čo možno vidieť práve cez folklór a pozorovať cez históriu, ale tuná sme trochu balkanizovanejší by som tak subjektívne ocenila. A pridala by som aj že to vnímam ako dobrú vec, aj keď sa mi pozdáva že sa niekedy balkanizácia prezentuje v negatívnom kontexte. Avšak, to čo Slovákom na Slovensku príde ako samozrejmosť si Slováci vo Vojdine ako aj všetci zahraniční viac uchovávajú, lebo sme si tu vedomí že nie sú samozrejmosťou slovenské školy, že nikto negarantuje že sa tu bude samo od seba hovoriť aj o 100 rokov v našom materinskom jazyku – ale to je asi problematika s ktorou sa stretajú menšiny všetkých národov kdekoľvek.“

„Myslím, že vysvetlenie prečo sú Slováci vo Vojvodine viac komunitárnejší siaha do čias Rakúsko-Uhorska, keďže sú okresy a obce robené tak, že sa striedajú rozličné národnosti. Striedali tu Rumunov, Maďarov, Srbov… na základe toho bol národ na seba viac odkázaný a musel pre jazykové bariéry viac spolupracovať. Medzičasom na to vplývala samotná podstata Juhoslávie, teda aby všetky národnosti v tomto priestore spolupracovali a spoločne pokojne nažívali. Dnes je Vojvodina multikultúrna, keďže je v nej veľa národností. Každá národnosť sa snaží uchovať si to svoje s rešpektom k ostatným národnostiam. My Slováci si uchovávame teda svoje nevplývajúc na iné národnosti, rovnako robia i ostatné národnosti, každá komunita je všeobecne pozorované tolerantná.“

„Pre Slovákov je cirkev rovnako dôležitá, práve cirkev bola jeden z dôvodov prečo sa Slováci vôbec sťahovali – v minulej odpovedi som spomenula že sa tu mohli slobodne hlásiť k protestantskej evanjelickej cirkvi, kým im to vo väčšinovo katolíckom prostredí nebolo umožnené. Práve pri cirkvi alebo vďaka cirkvi sa zo začiatku naše komunity rozvíjali, cirkev bola a povedala by som že aj naďalej je pevným pilierom našej spoločnosti. Keď zakladali osady medzi prvým čo stavali boli školy a fary – kostoly, modlitebnice. Keď ide o každodennosť a cirkev, myslím si, že sa skôr trochu viac prihliadalo na cirkevný kalendár, posledné desaťročie alebo aj dve desaťročia sa to posunulo do úzadia, a často sa stane svadba alebo nejaké súkromné či verejné veselice aj počas pôstu. Možno to nie je závažné, ale v tomto sa najviac môže všimnúť zmena. Taktiež sa vytvorili alebo sa aj súčasne vytvárajú komunity pri rôznych zhromaždeniach – iných cirkvách (Nazaretská, Baptistická a rôzne podobne menšie odvetvia) čiže určite percento obyvateľov našich osád patrí aj týmto cirkvám.“

„Vo väčšine našich osád sme väčšinou my Slováci, takže Srbi sú menšinou na mikroúrovni, čo je trochu zvláštne. Z môjho uhla vychádzame dobre, ale bola by som ignorant keď by som povedala že nie sú z času na čas nejaké konflikty, ale to skôr pripisujem povahe jednotlivcov než národnosti. Vo Vojvodine všetky národnosti o sebe vieme, skôr by bola výnimka stretnúť niekoho kto netuší že tu žijú Slováci, Rumuni, Rusíni, Maďari, Česi… Mení sa to viac smerom na juh. Už aj v Belehrade sa často stane že nevedia, alebo keď sa s nami stretnú tak sa rozpamätajú na nejaké tak kapitoly z učebníc zemepisu a dejepisu. Niektorí zase o nás veľmi dobre vedia či pre gastronomické špeciality, alebo kultúrne dedičstvo – keďže som z Kovačiče, tak dosť ľudí hneď spozná meno osady kvôli maliarstvu. … Takže všeobecne povedané vzťahy medzi Srbmi a Slováci sú dobré s možnými výnimkami.“

Juraj Červenák, Bačsky Petrovec/Hložany
predseda Matice slovenskej v Srbsku,
ex-primátor Bačskeho Petrovca

„Ja som rástol v Juhoslávii, základnú školu zakončil v Hložanoch, gymnázium v Bačskom Petrovci, študoval som v Záhrebe elektrotechnickú fakultu… teraz mám dostať zlatý diplom… mám aj veľa kamarátov Chorvátov, ale táto sprostá politika, keď sa Juhoslávia rozpadla, podelila Chorvátov a Srbov. Ja by som bol najšťastnejší, keby boli Chorváti a Srbi najlepší kamaráti, ale oni majú 300-ročné problémy, ale oni spomínajú, kto kedy koho zabil a znásilnil… mňa to strašne trápi.. prečo nie ste ako na Slovensku a Česku, že keď sa zvolí prezident vzájomne sa navštevujete… V Juhoslávii sa dobre žilo. Keď bola Juhoslávia v Hložanoch sa stavalo 20-30 domov, mali sme tie Fiaty 600, malé autíčka, s tým sa išlo k moru, to bol skromný oddych, ale bol si pri mori… my sme mohli v Juhoslávii cestovať po celom svete. Tu sa skromne žilo, nikto nebol extra bohatý a každý mohol koľko toľko vyžiť z toho, a každý mal robotu… každý kto chcel robiť, mohol robiť a nikto nebol hladný. Dneska je zopár ľudí extra bohatých a zopár extra chudobných, ale iná je doba. V Hložanoch sa dnes nestavia ani jeden dom.“

„S pánom Siráckym sa mi veľmi dobre sedelo. On zostal na roky Petrovčan. On keď prichádzal sem, on ma nevolal primátoro, tak mi napísal Ďuro môj, zrychtuj klobásu a slaninu, aj petrovskô pálenô, prichádzam na slávnosti. Ďuro môj na snemovanie neprídem, ale na obed som tu. On bol taký úprimný človek, ale bol veľmi odborne okovaný. Zoskupoval ľudí okolo seba. Keď sme sa na neho obrátili, všetko bolo vyriešené. O ňom zlú reč nemôžem povedať. Keď bol v nemocnici a umieral, poslal mi list, že Ďuro môj pošli mi sem klobásu a slaninu. My sme to poslali, a keď som prvý raz prišiel do Bratislavy pri jeho hrobe, náhodou sme sa stretli s lekárom, ktorého liečil. Ten mi povedal: „Vy ste ten, čo poslal tú slaninu?“ Ja hovorím: „Áno, a ako to viete?“ Lekár odpovedal: „Keď tá slanina prišla, všetkých nás zavolal ku posteli, aj sestričky a lekárov a povedal: Toto si odrežte nech viete, čo je to slanina s Petrovca.“ On bol okrem toho veľký odborník v tom čo robil.“

„My Slováci máme vlastnosť, že sa potrebuje veriť, a potom aj tá druhá vlastnosť je, že každý chce byť prvý či už v politickej strane… každý si hovorí predseda alebo kazadateľ… to je možno aj celonárodná vlastnosť, u niekoho je to viac, u niekoho menej.“

„Ja vidím vaše problémy. Ja fandím inak Ficovi, bez ohľadu na to, že moja dcéra fandí PS. Inak som sa stretol s vašimi prezidentmi. Myslím si, že Slovensko je na dobrej ceste, lebo pravá cesta je Európska cesta, aj keď vidíme, že ani to nie je ideálne. Pán premiér Fico má pravdu, že ste mali najlacnejšie energie… každá doba nesie niečo svoje. Mladí ľudia pozerajú na to, koľko dostanem za to peňazí, ale to je prirodzené. Osud nás menších národov je to, že je tu raz ten silnejší, ktorého treba počúvať. Ale z toho môžete obviňovať vy mňa alebo ja vás, ale z toho sa nedá… inú politiku nemôžu robiť dnes malé národy…“

Nočné ulice Nového Sadu sú preplnené ľuďmi, žijú rušným kolektívnym životom

David Francisty,
predstaviteľ Matice slovenskej, Báčsky Petrovec

„Kultúrnu a kolektívnu identitu si (Slováci vo Vojvodine) zachovali vďaka trom kľúčovým faktorom: zachovaniu jazyka, spolupatričnosti okolo Slovenskej evanjelickej cirkvi a bohatému folklórnemu dedičstvu. Slováci v Vojvodine predstavujú mierumilovných domácich obyvateľov, pre ktorých je asimilácia všadeprítomným problémom. Mentalitou sú podobní Srbom, ale sú otvorenejší voči európsko-progresívnym myšlienkam, zatiaľ čo slovenská komunita vo Vojvodine je často konzervatívnejšia a tradičnejšia.“

„Vzťahy Srbov a Slovákov sú väčšinou harmonické, podobné vzťahom Srbov s Rusínmi alebo Rumunami. Šafárik a Kollár zostávajú prítomní v životoch tých, ktorí ich poznajú, zatiaľ čo postoj širšej verejnosti, najmä medzi Srbmi, si vyžaduje ďalší výskum.“

Maria Andrašíková, Bačsky Petrovec/Kysáč
učiteľka, dcéra spisovateľa Andrašíka

„Používame aj jeden, aj druhý jazyk. Ja svojich žiakov učím tak, že si máme uctievať aj druhých. Uctievame si srbský jazyk a národ, a v tom prípade by sme mali čakať, že aj v opačnom smere to bude fungovať, teda, že sa bude aj slovenský jazyk uznávať.“

„Ja som jugonostalgička. Narodila som sa v Juhoslávii, vyštudovala som, založila som si život a rodinu v Juhoslávii. Juhoslávii je moje srdce. Žiaľ, ten štát sa rozpadol, tieto mladé generácie to už tak necítia… Všeslovanstvo, to sme sa učili na fakulte v Novom Sade. O Šafárikovi ako prvom riaditeľovi srbského gymnázia, to je tá spolupatričnosť. Mali sme krásny predmet, ktorý prednášal Ján Kmeť, slovensko-srbské dotyky. … My sme sa učili, ako spolunažívať, ako sa prelínala naša literatúra so srbskou.“

„Ja som nesmela ísť ku konfirmácii, moji vrstovníci išli, lebo bolo zakázané. Jednu učiteľku stiahli na rok zo školy, bola biskupova dcéra a jeden roky nerobila. Bolo to nebezpečné, ale všetci sa vynachádzali. Mňa učila (v náboženskej problematika) stará mať.“

„Sociálne samospravovanie na Slovensku neexistovalo. To bol predmet, ktorý sme mali na fakulte. To boli odborné termíny, ktoré sme my museli vedieť, ale vy na Slovensku ste nemali s tým súvis…“

Ján Slávik, Kysáč
predseda MOMS Kysáč, choreograf a umelecký vedúci,
organizátor detského festivalu Zlatá brána

„Matica tu robí prednášky, výstavy obrazov, literárne podujatia. Sme tu MO MS, ktorý to tu udržiava, potom Spolok Vladimíra Mičátka a tiež tu sídli aj Galéria slovenského národného domu. Celý rok tu organizujeme podujatia. Teraz sme tu mali plný autobus hostí zo Zvolena. Varili sme spoločne bryndzové halušky, odovzdali sme ďakovné listy…“

Martin Ján Javorník, Nový Sad/Kulpín
študent práva

„Naša symbióza so srbským národom je to, čo nás tu drží. Sme komunita v Srbsku ako menšina, ale máme štát, ktorý nás rešpektuje, a ktorý aj my rešpektujeme.“

„My rozprávame ako babky a dedkovia Slovákov na Slovensku. Vracia ich to do romantickej doby.“

„Treba konštantne vzdelávať mladé generácie o všeslovanskom duchu, aj európskom duchu. My sme Slovania, aj Európania. Keď budeme mať vedomie o tom duchu, ktoré bolo udusené vojnami, môžeme znova tento duch „vybudovať“. Duch všeslovanstva a všeeuropeizmu bol vybudovaný a potom bol zbúraný niekým tretím, nejakou imperialistickou silou. Predsa však môžeme vidieť, že mladí budujú znova komunity lokálne, štátne a potom globálne. Potrebujeme čas a konštantnú edukáciu.“

„O hrôze asimilácie sa hovorilo pred dvesto rokmi a stále sme tu. O tom sa hovorí a nie je to pravda. Asimilácia by sa stala, keby bol iný národ okrem Srbov a nepreukazoval by žiadny rešpekt voči nám. Ani nie sme ohrození, ani nie sme diskriminovaný vyše 280 rokov. Pretrváva tu spoločenský duch, a to je definícia slovanského. Čo sa absolútne stáva treba vnímať ako celý príbeh, nie ako to, čo sa deje iba teraz.“

Júlia Brtková, Pivnica
lekárska sestra, členka cirkevného zboru,
Matice slovenskej a spolku Šafárik

„Keď tu bolo bombardovanie z Nového Sadu, tak nám každý deň z Tisovca volali príďte. Takých sme mali dobrých priateľov zo Slovenska. To priateľstvo pretrváva dodnes.“

Miroslav Poničan, Selenča/Kysáč
farár cirkevného zboru Selenča

„Najviac sa Slováci stretávajú so Srbmi z Vojvodiny. Máme dediny, kde je 50% Slovákov a 50% Srbov. Spolunažívajú a niektorí Srbi sa dokonca naučili po slovensky.“

„Každá naša škola nesie meno nejaké kultúrneho dejateľa. Takýmto spôsobom sa udržiava pamiatka o týchto osobnostiach.“

„Evanjelická cirkev má hlavnú úlohu vo zvestovaní Slova Božieho, a privádzať k nemu ľudí, zvestovať milosť, ale pestovanie slovenčiny a zoskupovanie ľudí.“

Podujatie slovenských evanjelikov v Selenči, kde sa realizovali mnohé rozhovory

Dušan Hučka, Aradáč/Padina
farár cirkevného zboru v Aradáči

„Celý život som podriadil cirkvi. Je dôležité udržať komunitu.“

„Najbližšie na porovnanie so Slovákmi na Vojvodine je slovenský Hont.“

„V Aradáči, kde pôsobím bolo zaužívané mať iba jedno dieťa. Preto tá dedina časom vymierala. Teraz majú rodiny po dve, po tri deti. Evanjelici, ako je známe, však majú málo detí. Pán farár Branislav je ale výnimka.“

„Často som citoval Kollára. Národnosť a nábožnosť sú sestry. Jedna bez druhej nemôžu a to sa s nami nesie.“

„Jeden kňaz mi povedal, že my sme začali ako prví, že sme sa oddelili. Ja hovorím, že to bolo pred 500 rokmi, ale na nás je teraz, ako sa zachováme dnes. Či si podáme ruky. Keby som nebýval medzi katolíkmi, možno by som taký pohľad nemal. Naozaj som mal dobré vzťahy aj s katolíkmi. Keby sa tradičné cirkvi, pravoslávni, katolíci, evanjelici, reformovaní a gréckokatolíci, keby sme držali spolu, to by bol nám život. To by bola jednota. Aj moslimovia sa delia, ale keď treba niečo organizovať sú spolu. Treba vnímať aj iných, veď my si nevyberáme či sa narodíme ako evanjelik alebo katolík. V Maďarsku sme stáli 6 katolíckych dekanov a ja jediný luteránsky kňaz za jediným oltárom aj po slovensky, aj po maďarsky.“

Nada Berić, archivárka

Myslím si, že Slováci a Srbi vo Vojvodine spolu vychádzajú dobre. Slováci sú mierumilovní, poslušní a podriadení ľudia, ktorí len zriedka alebo nikdy nekladú odpor existujúcim orgánom. Srbi sú bojovnejší a náchylnejší k vzbure. Srbi si však v každodennom živote vysoko cenia príslušníkov slovenskej národnosti ako pracovitých a pracovitých ľudí, odborníkov vo svojej práci a čestných. Vlastnosti, ktoré Srbom niekedy chýbajú. Preto sa radi obracajú na slovenských remeselníkov, keď chcú, aby bola práca dobre vykonaná.

VÝSLEDKY VÝSKUMU

Prieskumu sa zúčastnili obyvatelia takmer zo všetkých slovenských obcí a miest vo Vojvodine (Nový Sad, Petrovac, Kysáč, Stará Pazova, Selenča, Pivnica, Aradáč, Kulpín, Lalit, Padina a ďalšie). Zastúpené sú všetky generácie: od študentov a mladých rodín až po seniorov, farárov a predstaviteľov Matice slovenskej či kultúrnych spolkov. Významná časť respondentov pochádzala aj z radov srbských intelektuálov a kultúrnych pracovníkov, čím sa zabezpečil obojstranný pohľad.

Náboženská príslušnosť

63 % evanjelici (dominantná konfesia Slovákov vo Vojvodine).
23 % pravoslávni (najmä srbskí respondenti).
9 % katolíci (zaznamenané aj zmiešané manželstvá).
5 % ateisti / bez vyznania alebo neuviedli.

Slovenský kontext

90 % respondentov uvádza ako hlavný dôvod zachovania identity evanjelickú cirkev (kostoly, fary, náboženský život).
78 % poukazuje na vzdelávanie v slovenčine (školy, gymnáziá, univerzitné kurzy).
65 % spomína spolkovú činnosť a folklór (amatérske divadlo, spevácke zbory, tanečné súbory).
43 % hovorí o uzatvorenosti komunity ako obrannom mechanizme pred asimiláciou.

Hypotéza: Evanjelická cirkev + školstvo sú absolútne kľúčové piliere zachovania slovenského jazyka a identity vo Vojvodine.

61 % respondentov pozná pôvod svojich predkov (najčastejšie Myjava, Zvolen, Hont, stredné Slovensko).
39 % pôvod nepozná alebo sa nevyjadrili.

Hypotéza: Silné historické povedomie existuje, ale s generačným odstupom slabne.

67 respondentov (z 100) uvádza, že Slováci vo Vojvodine sú viac komunitne a kolektívne založení než Slováci na Slovensku.
58 respondentov seba hodnotí ako tradičnejších a pracovitých.
Typické atribúty: úprimnosť, pohostinnosť, silná rodinná väzba, menší dôraz na individualizmus.
Jazyk: zachované archaizmy + výrazný vplyv srbčiny, na rozdiel od Slovenska takmer nulové prenikanie angličtiny alebo češtiny.

Hypotéza: Slováci v Srbsku = viac kolektivistickí a tradiční; Slováci na Slovensku = viac individualistickí a liberalizovaní.

Sociálno-ekonomický kontext v kontexte Slovákov

55 % poľnohospodárstvo (najmä v dedinách).
25 % služby a podnikanie.
10 % zdravotníctvo, školstvo a kultúra.
7 % IT a nové profesie (najmä v Novom Sade a Belehrade).
3 % navrátilci späť na Slovensko.

Hypotéza: Poľnohospodárstvo zostáva dominantné, no mestské prostredie prináša diverzifikáciu povolaní.

Duchovný kontext

Takmer 95 % Slovákov vo Vojvodine potvrdzuje význam evanjelickej cirkvi pre duchovný aj komunitný život.
89 % Srbov uvádza rastúci význam pravoslávnej cirkvi.
Cirkev je vnímaná nielen ako náboženský, ale aj kultúrny a jazykovo-identitný pilier.

Hypotéza potvrdená: Bez cirkvi by slovenská komunita v Srbsku stratila jazyk i identitu.

Srbské-slovenský a slovanský kontext

92 % respondentov tvrdí, že Slováci a Srbi žijú priateľsky, v symbióze a vzájomnom rešpekte.
Kollár a Šafárik sú prítomní viac symbolicky (názvy škôl, spolkov, ulíc) než aktívne v každodennom živote.
57 % nostalgicky spomína na Juhosláviu – ako obdobie stability, mieru a prosperity.
Slovanská vzájomnosť je oceňovaná ako kultúrna hodnota, ale nie je už dominantnou ideológiou.

Hypotéza: Slovanská spolupatričnosť je vnímaná ako kultúrno-symbolický odkaz, nie ako reálna politická vízia.

Záverečná syntéza

Evanjelická cirkev, školstvo a spolky = základná trojica pilierov zachovania slovenského jazyka a identity.
Komunitárnosť a tradície sú hlavnými rozlišovacími znakmi Slovákov vo Vojvodine oproti Slovákom na Slovensku.
Poľnohospodárstvo ostáva dominantným povolaním, no diverzita profesií v mestách rastie.
Cirkev (evanjelická a pravoslávna) je rozhodujúca pre formovanie identity.
Vzťahy Slovákov a Srbov sú harmonické, opierajú sa o spoločné dejiny, kultúru a rešpekt.
Slovanská idea pretrváva viac symbolicky než prakticky, no stále má významný emocionálny a kultúrny rozmer.

Všetky rozhovory aj výskum vyjde v spoločnej knihe Dr. Perného a Dr. Kulíka pod záštitou širokej spolupráce Matice slovenskej, Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v Novom Sade, Matice srbskej, Kultúrneho centra Šafárik, Archívu Vojvodiny a Veľvyslanectva Srbskej republiky na Slovensku.