Spracoval Marián Moravčík
Medzinárodný sviatok práce nám pripomína, že z čias, kedy práci nikto neupieral česť, sme sa ocitli v časoch, kedy je práca komoditou. Vďaka práci sú ľudia tvorivými mysliacimi bytosťami, ale súčasní zamestnávatelia to nepotrebujú. Platia svojich zamestnancov len za „spoločensky nutnú“ časť vynaloženej práce, len za hodnotu marginálnej práce, ktorú dokážu realizovať na pracovnom trhu.
Prvý máj by nám mal pripomenúť, že sme predovšetkým ľudia. Nie sme „ľudské zdroje“. Nie sme len obaly na komoditu – prácu, ktorú si kapitalista kúpi na trhu, spotrebuje a obal zahodí.
Nie je pravda, že kapitál nám dáva prácu. Naopak, my prácou vytvárame kapitál. Kapitál je len koncentrovaná práca, preto práca musí v ekonomickom a právnom systéme zaujať rovnocenné miesto vedľa kapitálu.
Medzinárodný výbor štvrtej internacionály na 1. mája o 11:00 seč organizuje medzinárodnú virtuálnu konferenciu. Registrovať sa je možné TU
Hlavným motívom tejto konferencie je nutnosť organizovať sa na medzinárodnej úrovni. Všetky európske vlády v súčasnej pandémii ukázali, že nemajú skutočný záujem chrániť ľudí a prijímajú neľudské a neefektívne opatrenia. Musíme sa preto zorganizovať a presadiť opatrenia správne a efektívne, hovoria organizátori.
Kvôli pandémii tento rok, už druhý za sebou, nepripravujú politické strany a odbory vo Veľkej Británii masové pochody. Ale to neznamená, že by sa pracujúci nemali organizovať. Za uplynulý rok sa podmienky pracujúcich veľmi rapídne zhoršili. Existuje veľká neistota pracovných miest a stúpli životné náklady. Je nutné organizovať sa aj v tých podmienkach, aké lockdowny a nutnosť chrániť verejné zdravie umožňujú.
A keď nemôžeme masovo protestovať teraz, pripravme sa na leto!
Vo Veľkej Británii je 1. máj dňom boja za práva pracujúcich. Od čias Margaret Tatcherovej, 40 rokov, majú pracujúci zhoršené podmienky kolektívneho vyjednávania kvôli protiodborovým zákonom. Za posledných 12 rokov sa reálne mzdy vôbec nezvýšili a pandémia postavenie pracujúcich ešte zhoršila.
Polícia upozorňuje obyvateľov aj náhodných návštevníkov, že sa pripravuje veľký pouličný sprievod v mestách Bath, Bristol a Taunton. Odporúča, aby ľudia, ktorí nemusia, sa radšej vyhli centru. Polícia sa zaväzuje zabezpečiť demokratické vyjadrenie občianskych práv a zabezpečiť bezpečnosť účastníkov.
Prvomájový pochod, aj tento rok ako každý, bude v Seattli najväčšou udalosťou roka. Organizátori pochodu volajú všetkých do ulíc pod heslom „Nebude žiadny návrat do normálu!“
Tohtoročné požiadavky protestujúcich sú:
- Ihneď uskutočniť reformu imigračných zákonov, prestať perzekvovať ľudí, ktorí migrujú za prácou.
- Podporiť zákon na ochranu práva organizovať sa.
- Zvrátiť tav. víťazstvo Amazonu nad pracujúcimi a zorganizovať nové čestné voľby.
- Zrušiť dlžoby za nájomné a zastaviť nútené vysťahovanie – bývanie musí byť právom pre každého!
- Reforma polície a redistribúcia lokálnych zdrojov tak, aby sa zabezpečilo zdravie a bezpečnosť ľudí, a to pod vedením komunity, nie vládnych inštitúcií.
- V zápase ako proti Covid-19 potrebujeme dobre financovaný systém verejného zdravotníctva.
- Zastaviť rasistické útoky a bielu nadradenosť.
Strana slobody Mezopotámie (Turecko): „1. mája by mali všetci ľudia spoločne povstať v boji za slobodu, demokraciu a rovnosť.“
Výzva strany:
Vláda Turecka a iných krajín, ktoré bránia kapitalistické zriadenie, je vždy 1. mája v panike. My, v Mezopotámii a Anatólii s celým srdcom bojujeme za demokraciu. Práve dnes je to potrebné viac ako kedykoľvek predtým. Oslavy Dňa pracujúcich by mali byť masové!
Vláda, politické strany a odbory v Bangladéši budú 1. máj oslavovať so všetkou vážnosťou, aj keď kvôli pandémii nebude možné organizovať verejné sprievody a manifestácie ako po iné roky.
Podobné vyjadrenia a aspoň symbolické akcie za práva pracujúcich budú organizovať aj v Pakistane, Indii a na Srí Lanke.
V Indii bude manifestácia o to dôraznejšia, že stále prebiehajú protesty farmárov (už 5 mesiacov) za zrušenie zákonov, ktoré ničia maloroľníkov v prospech veľkých medzinárodných firiem.
V predvečer prvého mája, bývalý viceprezident Nigérie Atiku Abubakar napísal, že nigérijskí pracujúci sa nikdy nemali tak zle, ako dnes. Kvôli vysokej inflácii a stále sa zhoršujúcej situácii v ekonomike sa dnes cena za vrecko ryže prakticky vyrovná minimálnej mzde. Za takých podmienok sa nedá prežiť, nieto ešte získať nejaké úspory.
V predvečer 1. mája 1913 napísala do Leipziger Volkszeitung Rosa Luxemburgová (okrem iného) toto:
Podstata manifestácií 1. mája je jasná. Ide o nezávislé a bezprostredné vystúpenie proletárskeho davu. Je to politická masová akcia miliónov pracujúcich, ktorí sú inak atomizovaní bariérami štátneho parlamentarizmu. Tieto masy majú spravidla možnosť vyjadriť svoju politickú vôľu len pri voľbách, keď si vyberajú svojich zastupiteľov. K tomuto parlamentárnemu, nepriamemu vyjadreniu vôle, môžu masy pridať aj takéto priame vyjadrenie na masovej manifestácii: verejný štrajk ako demonštrácia sily a prostriedok boja za osemhodinový pracovný deň, svetový mier a socializmus.
