„Na 17. november bol vytvorený určitý scenár. Boli vytvorené tri skupiny, ktoré mali svoje úlohy. Ja som mal na starosť jednu skupinu, bolo to päť ľudí, ktorí na seba viazali ďalšie. Táto vrcholná skupina mala za cieľ vytvoriť situáciu mŕtveho študenta. Ďalšia skupina mala nejakým spôsobom ovládať ten sprievod a tretia skupina bola zásahová jednotka, ľudia prezlečení za parašutistu. Tí mali na starosti zabezpečenie priestoru, kde som sa pohyboval a kde mala ležať mŕtvola… Nebol som vôbec zranený, proste som využil situáciu, kedy došlo k prvému stretu. Spadol som na zem tak, ako to bolo dohodnuté. Úplne všetko si pamätám – kto bol okolo mňa, ako to tam prebiehalo, ktorá lekárka sa tam pohybovala… Ak by som bol znovu poverený úlohami, ktoré som vtedy plnil, tak by som ich opäť splnil, ako najlepšie by som dokázal.“
– Ludvík Zifčák, zdroj
V nadväznosti na pokusy zastierať pravdu a kriminalizovať politických oponentov je mimoriadne užitočné pripomenúť obsah článku, ktorý publikoval server Expres.cz, ktorý dokumentuje priznanie Ludvíka Zifčáka (59), agenta ŠTB a mŕtveho študenta Šmída.
Vrátna na vysokoškolských internátoch v Prahe Drahomíra Drázska vypustila počas nežnej revolúcie do sveta správu o smrti študenta Martina Šmída. Neoverenú informáciu potom rozosielali českí novinári do sveta. Neskôr sa ukázalo, že išlo o vopred dohodnutú fámu. K jej autenticite pomohla aj prítomnosť ležiaceho bezvládneho tela po zásahu. Telo patrilo Ľudovítovi Žifčák (59), príslušníkovi ŠtB, ktorý bol pod krycím menom nasadený do študentského hnutia. Aký je jeho príbeh a čo sa mu skutočne 17. novembra stalo?
Ďalej článok uvádza:
Ludvík Zifčák vyštudoval policajné školu. Členom SNB bol od 1. januára roku 1982. Pôsobil ako inšpektor poriadkovej služby Verejnej bezpečnosti v Prahe 1. Neskôr sa prepracoval do pozície veliteľa čaty 1. práporu Pohotovostného pluku VB. V marci 1989 sa stal starším referentom 2. oddelenia II. odboru správy Štátnej bezpečnosti Praha. Používal meno Milan Růžička a jeho úlohou bolo preniknúť ako študent Vysokej školy banskej v Ostrave do študentského hnutia a zisťovať informácie týkajúce sa prípadných štrajkov či demonštrácií.
Robert Buchar: Pán Zifčák, vy ste sa preslávili rolou „mŕtveho študenta“ Šmída, ktorú ste zohrali 17. novembra 1989 počas demonštrácie na Národnej triede v Prahe a ktorá viedla k vypuknutiu takzvanej zamatovej revolúcie.
Pavol Janík: Historky zo zákulisia histórie
Ludvík Zifčák: Účel akcie bol jednoznačný: vyvolať výbušnú situáciu, na základe ktorej by mohla vzniknúť atmosféra vedúca k výmene špičiek vnútri KSČ.
Na fotografii Drahomíra Drážska
Fáma o smrti Martina Šmída bola dlhú dobu predmetom špekulácií. Mnoho ľudí vôbec nechápalo predovšetkým motiváciu vrátnikov Drahomíry Drázský. Kolovali rôzne konšpiračné teórie o jej spolupráci s ŠtB. Drázský ale vyhlásila, že si správu vymyslela sama a rázne poprela, že by s ŠtB spolupracovala.
Zifčák, ktorý sa naopak spoluprácou s ŠtB nikdy netajil, opakovane tvrdil, že úlohu mŕtveho študenta zohral úmyselne. Mal sa tiež podieľať na založenie „nezávislého študentského hnutia“, ktoré demonštráciu na Albertovom zvolalo a informáciu odovzdalo do zahraničných médií. Zifčák vyhlasoval, že mal so svojimi kolegami za úlohu naviesť sprievod demonštrantov na Václavské námestie a zohrať tam mŕtveho študenta. Rovnako hovoril aj Zifčákův vtedajší nadriadený major Petr Žák. Podľa neho mala šírenie správy zabezpečiť práve vrátnička Drázská, ktorá bola údajne členom Zifčákovej skupiny.
Prosím Vás podpisujte sa pod články.
Žifčák, vtedy 20tnik, je len radový pešiak, ktorý je len vstupnými dvermi, a možno len ich kľučkou, k „úspešnému príbehu“.
Zaráža ma, že všetka snaha o vysvetlenie končí iba pri ňom. Že 30 rokov sa nik nepodujal vyšetrovacím spôsobom, od samotného „profláklého“ Žifčáka, cez osoby/funkcie k osobám/funkciám rozplietať nitky tohto pravdepodobne sprisahania. Zložky bezpečnosti, ale aj vysokej politiky boli prísne hierarchické, čo by zľahčovalo pátranie.
Kto dal Žifčákovi úlohu infiltrovať sa medzi študentov, a zahrať úlohu mŕtvoly, spolu s „náhodnou očitou svedkyňou“ a „lekárkou“.
Ku akým osobám a akým krajinám by nás tie nitky priviedli ?
Ak by to bolo tak ako tvrdí Žifčák, že jeho úloha vyplývala z vnútrostraníckeho boja, tak nechce sa mi veriť, že skupina ktorá ho úlohou poverila nevedela o výbušnej situácii medzi študentstvom a obyvateľstvom, a že z iskry, ktorú plánujú zapáliť môže vzniknúť neriadený výbuch, čo sa aj napokon stalo.
Čas beží !
Je veľmi dobre, že o túto tému existuje záujem. V redakcii pripravujeme materiál, ktorý vydáme ako seriál na pripomenutie výročia plyšového prevratu. Začne vychádzať asi v polovici októbra, preto nás, prosím, naďalej sledujte.
Inak raz som niekde čítal, ŽEVRAJ Dražská bola ( už vtedy ! ) pražská fetka…
Ktovie ?