„Bol som žurnalista 25 rokov a bol som naučený klamať, zrádzať a nehovoriť pravdu. Keď v posledných mesiacoch vidím ako nemecké a americké média skúšajú priniesť vojnu ľudu Európy a Ruska – to je bod, keď nie je návratu a ja musím vstať a povedať, že to nebolo správne, čo som robil v minulosti, manipulovanie s ľuďmi, vytváranie protiruskej propagandy, nie je správne, čo robia moji kolegovia a robili v minulosti, pretože sú podplácaní , aby zrádzali ľudí,a to nielen v Nemecku, ale aj v celej Európe.“ Udo Ulfkotte
Nadácia Axela Springera ocenila Jána Kuciaka. Áno tá nadácia, čo má hlavný podiel na uštvaní nemeckého pokrokového novinára Uda Ulfkotteho…
Dr. Udo Ulfkotte bol investigatívnym novinárom Frankfurter Allgemeine Zeitung. Ako prvý získal dôveru tajných služieb, že mohol zblízka sledovať ich činnosť. To ho viedlo jednak k napísaniu knihy „Pullach s.r.o – Spolková spravodajská služba v akcii“ a neskôr k tomu, že sa stal zásadným odporcom a kritikom pomerov v Nemecku. V každom jednom svojom nasledujúcom článku, v každej svojej knihe kritizoval pomery v Nemecku, servilnosť novinárov, prepojenia novinárov s tajnými službami. Kritizoval, že novinár si nemôže dovoliť vysloviť svoj názor, že musí písať to, čo mu prikážu vlastní mecenáši. Kritizoval prepojenia novinárov s priemyselnou lobby s politikmi. „Úlohou novinára je klamať svojho čítateľa, podsúvať mu svoju vlastnú pravdu, tak aby ju akceptoval a nemohol si utvoriť vlastný názor“ Odvtedy mainstream začal doslova naňho pohon. Podobne ako naši kúpení novinári, tak aj tí nemeckí začali systematický dehonestovať jeho dobrú povesť. Začali šíriť rôzne dezinformácie poškodzujúce dobré meno odvážneho novinára. To viedlo až ku kriminalizovaniu odvážneho novinára. Takýto nápor srdce odvážneho čestného novinára nevydržalo a v januári 2017 zomrel, bez toho, aby sa dožil svojej poslednej knihy „Kúpení novinári.“
Mgr. Ivan Lulják, historik
„Pravde žil som, krivdu bil som…“ Na tieto Chalupkove verše sme my, Slováci, už dávno zabudli. A v školách sa toto učivo preletí. Dnes sa to predsa nenosí ! „Nerobiť a zarobiť!“to je slogan dneška. Takých ľudí ako Udo Ulfkotte je na Slovensku ako šafránu. Česť jeho pamiatke!
Ulfkotte to mal dosť ťažké, lebo sa odvážil konkrétne a menovite kritizovať praktiky lživých médií. Poohovárali ho poriadne, vidno to aj na nemeckej wikipédii pod heslom Udo Ulfkotte – sú tam samé nálepky/ohováranie na neho ale žiadne konkrétne argumenty proti nemu. Vydania knihy Kúpení novinári („Gekaufte Journalisten“, rok vydania 2014) sa Ulfkotte dožil. Jeho posledná knižka pokiaľ viem je Učitelia národa („Volkspädagogen“) – nedožil sa asi vydania tejto knižky. Tá kniha „Učitelia národa“ je zrejme o takých arogantných a nedovzdelaných žurnalistoch s obmedzeným rozhľadom ako magisterka Hanzelová z RTVS, ktorí ale majú odvahu učiť čo si má celý národ myslieť.
bakalárka Hanzelová !
Tak ako konečne došlo k spolupráci ľavicových a komunistických strán na poli slovenskej politiky, rovnako by malo dôjsť k spolupráci slovenských ľavicových novinárov a tlače.
Slovenský ľavicový priestor je nie len malý, ale ešte aj rozdrobený. Čitateľ, musí navštíviť viacero stránok, aby sa dopracoval ku ľavicovým publikáciám. Ľavicové spravodajstvo ani nenájde. Čo takto uľahčiť mu to, v akejsi ústredni ľavicovej tlače.
Nové slovo sa vyprofilovalo sociálno-demokraticky, pričom občas dáva priestor ľuďom a názorom viac demokratickým ako sociálnym, s kritickým postojom voči československému socializmu a reálnemu socializmu 20. storočia, ako aj ku komunistickým myšlienkam a stranám.
Sociálna ľavica a komunisti by mali začať uvažovať nad spoluprácou a zastrešením pod jedným ľavicovým tlačovým strediskom. DAV2 by mohol byť jeho základom. Spočiatku vo forme akou je aj dnes, teda ako ľavicový publicistický internetový portál – neskôr, v závislosti od ľudských a peňažných zdrojov rovnako aj ako portál spravodajský – internetové spravodajstvo, televízia, rozhlas, tlačené periodiká ( denník, časopis ), združujúcich ľavicových novinárov, publicistov, intelektuálov a inteligenciu, ale aj politikov, schopných tvoriť a predstavovať ľavicové postoje, kritiky, návrhy a riešenia problémov domácej spoločnosti či sveta.
Ideologickým rámcom tlačového strediska a v ňom združených osôb by mal byť súhlas s, či náklonnosť k myšlienkam sociálnej ľavice a komunizmu a väčšinovo kladný či zhovievavý postoj k reálnemu socializmu 20. storočia. Taktiež aj vlastenectvo, ako protiváha globalizácii.
Prvým krokom by mal byť, rešerš slovenského mediálneho ľavicového priestoru ( zatiaľ asi len internetového ), predstavenie myšlienky horeuvedeného ľavicového mediálneho zastrešenia jeho „členom“ a ponuka spolupráce pri tvorbe tohto tlačového strediska. Výsledkom tohto prvého kroku by malo byť buď zlúčenie viacerých ľavicových zdrojov do jedného ( napr. DAV2 ), alebo aspoň dohoda o spolupráci s tým, že toto ľavicové tlačové stredisko bude môcť preberať a zverejňovať články, zo spolupracujúcich tlačových zdrojov.
Vytvorením ľavicového tlačového strediska získajú ľavicovo zmýšľajúci občania možnosť zoznámiť sa s pohľadom osobností na udalosti a problémy zľava, na jednom mieste. Vo svetle plížiacej sa cenzúry a propagandy, postupne neustále ukrajujúcej z názorovej plurality, ktorá hrozí uniformitou dovolených názorov a obmedzením jednej zo najnákladnejších slobôd vyjadrovania, tu takýto ľavicový ostrov v mediálnej žumpe bude potrebný čoraz viac. Samozrejme, s možnosťou pre občanov slobodne vyjadriť svoj názor a nemožnosťou pre pravicových rypákov provokovať, zosmiešňovať, urážať, nenávidieť.
Aj keď badám malé „vyvetranie“ spravodajstva RTVS od pravicového smradu, nečakám smerom k sociálnej ľavici a komunistom, žiadnu otvorenú náruč – veď Rezník sa vyjadril, že nemieni dávať priestor myšlienkam a hnutiam potláčajúcim ľudské práva a slobody. Neviem, ale asi tým nemyslel kapitalihnus, imperializmus a vojenský avanturizmus, však….
Ja som spolu-zakladal DAV DVA s týmto cieľom. DAV DVA je tomu otvorený, my sme už ruku mnohým podali, žiaľ, nie všetci sú ochotní spolupracovať.
Je to na škodu ľavice, že nechcú spolupracovať ( aspoň dovolením zverejniť ich obsah aj na DAVe ), pretože AJ takouto žabomyšou politikou sa ľavica vymánevrovala z verejnej rozpravy ( o čomkoľvek ), a prenechala ju pravici – či už liberálnej, alebo konzervatívnej.
Myšlienku ľavicového publikačného, či neskôr spravodajského strediska každopádne netreba opúšťať, naopak, treba o nej verejne rozprávať a získať si ďalších, činných v ľavici.
Aj vo svetle útoku na DAV ( https://davdva.sk/dav-dva-reaguje-na-lzive-a-nepodlozene-obvinenie-pavla-struhara/ ) všetky indície napovedajú, že vo svete aj u nás sa začína pomaly uťahovať slučka slobode prejavu a slova, možno aj slobode k voľnému prístupu k informáciám. Takémuto pravicovému extrémizmu ( fašizmu ), musí čeliť ľavica spoločnými silami, rozdelená a fragmentovaná nemá šancu.