Marxistická filozofia: Úloha človeka a spoločnosti


Ideológovia kapitalistického neoliberalizmu účelovou manipuláciou podporovanou jej nadstavbou mimoriadne horlivo prekrúcajú úlohu človeka a spoločnosti v dejinách. Budúcnosť bez akejkoľvek morálky, hodnôt a narcistického individualizmu je tým, kam ženú svojou zvrátenou ideológiou človeka v snahe ospravedlniť právo menšiny utláčať väčšinu.
Pre stúpencov kapitalistických hodnôt sú ľudové masy iba pasívnym objektom historického procesu – vykonávatelia vôle menšiny, tzv. veľkých ľudí. Ich subjektivistické teórie ospravedlňujú vykorisťovanie, nespravodlivosť, neprávosť a akýkoľvek druh morálneho úpadku a dekadencie. Idú však ešte ďalej – lebo ospravedlňujú politiku, ktorá priamo likviduje demokraciu a nastoľuje fašistické poriadky. Idú ešte ďalej – lebo sami sa dopúšťajú podlého bezcharakterného prístupu, hoci sami sú z ľudu. Manipulujú spoločnosť cez médiá a vyvolávajú v nej pocit, že tieto novodobé praktiky a hodnoty nie sú proti človeku, ani proti samotnej prírode. Ovplyvňujú myslenie dospelých, detí i mládeže, do ktorej vkliesnili to najväčšie morálne bahno, aké na zemi vôbec existuje. Kultúrne tradície, vlastenectvo, rodinné hodnoty, ale i fyziologický pojem – muž, žena – to všetko je už iba relatívnosť. Všetko je v rámci absurdít dovolené, nič nie je zakázané, dekadentné, individualizmus dosiahol svoj narcistický vrchol. Ćo je však najhoršie – človek si neuvedomuje, či nemá si ani uvedomovať, že už je iba otrokom tohto systému, ktorému slúži za tridsať strieborných. S vďačnosťou mu slúži. A to je totálny úpadok človeka a jeho mysle.

ĽUDSKÁ SPOLOČNOSŤ JE TVORCAMI DEJÍN

Ľudská spoločnosť – to sú hlavne tie triedy a sociálne vrstvy, ktoré uvádzajú do pohybu spoločenskú výrobu a žijú z vlastnej práce. Ľudové masy tvoria základ spoločnosti, jej väčšinu. Konkrétne zloženie ľudových más na triedy a vrstvy závisí od epochy a charakteru spoločenskej formácie.
Prvoradým významom v živote spoločnosti je výrobná činnosť pracujúcich más. Sú to ľudia, ktorí vytvárajú pracovné nástroje, zdokonaľujú ich, hromadia pracovné návyky a prenášajú ich z pokolenia na pokolenie, vyrábajú všetky materiálne hodnoty, bez ktorých by spoločnosť zanikla. Zmena spoločensko-ekonomických formácií mení triednu podstatu výrobcov, ale výrobná činnosť bola, je a bude vždy prirodzenou nutnosťou, prvou podmienkou jestvovania spoločnosti.

ĽUDOVÉ MASY A POLITIKA

V politickom živote hrajú ľudové masy obrovskú úlohu. Nie naopak. Bez ich politickej činnosti nie je mysliteľný akýkoľvek vývin spoločnosti a predovšetkým sociálne revolúcie. V revolučných obdobiach sa tvorivá úloha ľudových más prejavuje zvláštnou, mohutnou intenzitou. Je to rovnaká intenzita ako v časoch národnooslobodzovacieho boja, v obrane svojej krajiny pred cudzím agresorom, v spravodlivých vojnách.
História nám ukázala, že v časoch kríz a vojen sa vykorisťovateľská trieda vždy predstavovala ako jediná zástankyňa národných záujmov. No nie hŕstka vykorisťovateľov hasila svetové požiare v najťažších hodinách národných skúšok, ale ľud, ktorý so zbraňou v ruke bránil svoju vlasť a nezištne bojoval za nezávislosť.
Ako paralelu možno poukázať na mníchovskú zradu v roku 1938. Vtedy sa jednoznačne potvrdilo , aká labilná bola zahraničnopolitická orientácia buržoáznych tried Československa smerom na Západ. Potvrdilo sa, že vládnuca buržoázia nebola schopná viesť český a slovenský národ a v republike žijúce národnosti. Potvrdilo sa, že buržoázia ako trieda bola v etape všeobecnej krízy kapitalizmu brzdou spoločenského poriadku a v ťažkých zlomových podmienkach, v ktorých sa rozhodovalo o osudových otázkach, zradila. Dôsledkom politiky buržoáznych tried vypukol svetový požiar a boli to práve masy pracujúcich, ktorí oslobodili Európu od fašistického zotročenia, tým že tento požiar hasili vlastnou krvou.
V pokojných historických obdobiach politický život pracujúcich vo vykorisťovateľskej spoločnosti sa vyvíja sofistikovane smerom k čo najplynulejšiemu zotročeniu. Vládnuce triedy, využívajúc všekok donucovací aparát – duchovné zložky, políciu, armádu, justíciu, administratívu a školstvo, redukujú úlohu pracujúcich más v politike na minimum v potlačení ich politických aktivít, alebo ju obracajú smerom, ktorý nie je nebezpečný pre tieto triedy. Toto je neodlučiteľná črta vykorisťovateľského spoločenského zriadenia. Utlačovanie pracujúcich, privlastňovanie plodov ich práce je možné iba po politickom prerobení más a zabezpečení moci parazitických tried v politickom živote. Preto pracujúci ľud môže rozhodovať o politike iba po zvrhnutí vlády vykorisťovateľov. Preto sú konečné výsledky závislé od húževnatosti a rozhodnosti, s akou bránia svoje záujmy.
Ľudové masy môžu mať aj za kapitalizmu podstatný vplyv na politiku vládnucej triedy tým, že zabraňujú uskutočňovať protiľudové zámery reakčných síl, že nútia vládnuce kruhy robiť ústupky v dôležitých bodoch vnútornej a zahraničnej politiky.

ÚLOHA OSOBNOSTI V DEJINÁCH – ČINNOSŤ VODCOV

Každá spoločenská trieda môže vládnuť v spoločnosti iba za pomoci určitej organizácie. Aby triedna organizácia mohla pracovať, musí mať vedenie – vodcov. Vodcovia vypracúvajú a formulujú politiku triedy, štátu, strany, organizujú jej uskutočňovanie, usmerňujú činnosť tisícov a miliónov ľudí.
Hlavnú silu, ktorú utlačovaná trieda môže postaviť proti štátnej organizácii vládnej triedy, je sila revolučnej organizácie. Preto zaktivizované triedy, ktoré revolučný boj vedú, nevyhnutne potrebujú svojich vodcov. Bez skúsených, bystrých a veci oddaných vodcov je revolučná organizácia nemysliteľná.
Činnosť vodcov v historickom procese je objektívna nevyhnutnosť. Úlohu veľkých ľudí v dejinách môžeme pochopiť iba vtedy, keď skúmame ich činnosť v súvislosti s triednym bojom a s činnosťou a bojom veľkých spoločenských skupín.

SILA HISTORICKÝCH OSOBNOSTÍ

Pre vodcov más a spoločenských tried je zdrojom sily práve podpora veľkých spoločenských skupín. Nech by boli títo činitelia akokoľvek múdri, nadaní a odvážni, bez podpory más by boli bezmocní a neschopní čo i len najmenej podstatne ovplyvniť beh udalostí. Iniciatíva más, tried nevzniká preto náhodne, ale vyjadruje historickú nevyhnutnosť, zákonitosť.
Sú však aj vodcovia, ktorí vystupujú proti objektívnym zákonom dejín. Ide o subjektivistov typu Ščedrinovho hrdinu, ktorý vyhlásil – alebo zákon, alebo ja! Títo vodcovia sú charakteristickí pre reakčné triedy – za typický príklad možno považovať činnosť Hitlera alebo súčasných imperialistických politikov, ktorí stoj čo stoj presadzujú svoju vôľu znefunkčniť ideu socializmu a komunizmu a nanútiť spoločnosti kapitalistické vykorisťovanie ako najvyšší stupeň demokracie. Dejiny štátov a národov však potvrdzujú, že nijaký človek – jednotlivec, hoc ako energický, nemôže zvrátiť beh dejín, ani keď disponuje neobmedzenou mocou podľa svojej ľubovôle, pokiaľ táto vôľa nie je zlučiteľná s vôľou svojho národa.
Činnosť veľkých ľudí prebieha v určitých spoločenských podmienkach, ktoré určujú objektívnu zákonitosť vývinu – úlohy stojace pred spoločnosťou. Títo ľudia tým, že ich podporili a vyzdvihli ľudové masy a pokrokové triedy sú veľkí tým, že si uvedomujú viac ako ostatní, v čom spočívajú tieto úlohy, čo spoločnosť vo svojom pokrokovom hnutí naozaj potrebuje. Ukazujú ciele boja, cestu k dosiahnutiu tohto cieľa, nezištne a s obrovskou energiou bojujú za tento cieľ, strhávajú za sebou ostatných príslušníkov svojej triedy, organizujú ich a usmerňujú ich činnosť. Veľkými ľuďmi sú preto iba tí vynikajúci činitelia, ktorí svojimi skutkami podporujú vývin spoločnosti a slúžia veci spoločenského pokroku.

VEĽKÍ ĽUDIA A SPOLOČENSKÁ POTREBA

Talentovaní, nadaní ľudia jestvujú v každej spoločnosti, avšak ich vlastnosti môžu byť vyzdvihnuté iba vtedy, keď vzniká spoločenská potreba a nutné podmienky – zvlášť výrazne v revolučných obdobiach, keď sa do spravovania spoločenských záležitostí zapájajú stovky a tisícky ešte nedávno neznámych ľudí, ktorí v podmienkach starého zriadenia nemali možnosť svoje nadanie a talent prejaviť.
Príchod veľkého človeka na javisko dejín je vecou náhody, čo však neznamená, že sa takým činiteľom a plniť historickú úlohu nemôže stať hociktorý človek. Splneniu tejto úlohy prislúchajú príslušné vlastnosti a schopnosti. Charakteristika týchto vlastností podlieha sfére činnosti vynikajúcich ľudí, podmienkam doby a triednej podstate spoločenských hnutí, ktoré svojich vodcov vyzdvihujú.
Každá trieda svojich vodcov vyzdvihuje podľa svojej sociálnej podstaty, svojho postavenia v spoločnosti a úloh, ktoré má riešiť. Vodcovia robotníckej triedy musia mať napríklad svoje špecifické vlastnosti – revolučnú rozhodnosť a smelosť a teoretickú silu spočívajúcu v tom, že boj robotníckej triedy sa opiera o vedeckú teóriu., úzky styk so stranou a masami., schopnosti a skúsenosti z organizačnej práce s masami,. vieru v tvorivé sily pracujúcich., umenie nielen učiť masy, ale aj sa učiť od nich., atď.

ĽUDOVÉ MASY A ICH ÚLOHA V SPOLOČENSKO-POLITICKOM ŽIVOTE

Vývin triedneho boja pracujúcich v období socialistickej revolúcie je výsledkom vo vzniku novej spoločnosti, kde sa politika stane z nástroja donucovania a potlačovania ľudových más nástrojom na obranu ich výdobytkov a záujmov, čo je zároveň najdôležitejší obrat v dejinách.
Získať miliónové masy pracujúcich má obrovský význam pre celý život spoločnosti. Je prirodzené, že k tak dôležitému javu sa inak stavia kapitalizmus. Reakčný kapitalizmus vidí v raste vplyvu ľudových más na spoločenský život nebezpečenstvo pre jestvovanie kapitalistických poriadkov. Zo všetkých síl sa pričiňuje, aby úlohu pracujúcich v politike zredukovala na minimum a zbavila ich možnosti vplývať na život a vývin spoločnosti. Ano, pracujúci ľud môžu prejavovať svoju nevôľu, ale tam sa to aj končí. Zásadné zmeny sú nemožné. Rafinovanými klamstvami a demagógiami stŕha ľudí na svoju stranu a podriaďuje ich svojmu vplyvu. Nebezpečenstvo takýchto intríg a zavádzania nemožno podceňovať. Nezabúdajme, že kapitalisti majú miliardové prostriedky a mocný propagandistický aparát, rovnako ako aj obrovské skúsenosti z duchovného útlaku pracujúcich, nahromadených v priebehu stáročí svojej vykorisťovateľskej nadvlády. Preto je tak pre nich ľahké dnes pritiahnuť na svoju stranu početné vrstvy obyvateľstva a urobiť ich nástrojom svojej politiky.

EPITAF
/venované Alexej Mozgovoj/

Všetok ten vietor navôkol
Roztrhal šaty na kusy
Až duša z tela hľadí von
A jak vlk vyje do noci

Zo všetkých búrok víchrica
S dunivým hromom na nebi
Jak slza číra ako sklo
V západe slnka víťazí

Bez živlov mám sa zadýchať?
Bez nich nezmôžem ani krok
V tej sile pravý život je
Tam kde je pokoj, je i hrob!

Priatelia moji – vietor, hrom
Pokoj a ticho niet pre mňa
Nemám rád vánok zmĺknutý
Bez ohňa v srdci je len tma!

SVS, august 2018, zbierka – Slovania navždy!
(Alexej Borisovič Mozgovoj, legendárny veliteľ brigády Prízrak, zahynul pri atentáte 23. mája 2015 blízko obce Michajlovka, luhanský rajón, vo veku 40 rokov.)

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne

Zdieľaj tento článok:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *