Vladimir Manda o požiadavkách Žltých viest: Sú prejavom prevládajúceho princípu solidarity so slabšími

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Akademik Vladimír Manda reaguje na dva manifesty hnutia Žltých viest a antisociálne komentáre Daniela Jankecha v diskusii pod článkom.

Súhrn požiadaviek hnutia žltých viest je pekným zrkadlom trápení ľudí žijúcich z vlastnej práce v podmienkach „slobodného“ kapitalizmu nie len vo Francúzsku. Našich 670 tisíc občanov žijúcich na hranici biedy, by daný zoznam mohli ešte rozšíriť (https://www.aktuality.sk/clanok/466783/670-000-slovakov-ohrozuje-chudoba/). A napriek tomu, že sa zoznam požiadaviek javí značne heterogénny, neusporiadaný, väčšina požiadaviek je prejavom prevládajúceho princípu solidarity so slabšími, čo je dôležitým znakom sociálneho hnutia, ktoré sa šíri nie na základe platnosti nejakých princípov, ale na základe neznesiteľných životných podmienok.

Zvýšenie DPH na palivá, toto Macronove „ekologické“ rozhodnutie, ako uvádza jeden diskutér bolo asi poslednou kvapkou, ktorá vyvolala široký občiansky odpor. Uvedené Macronove rozhodnutie je zjavne príkladom takej „ekologickej politiky“, ktorú by museli zaplatiť široké masy pracujúcich a kapitalistov, ktorí na ničení prírody najviac zbohatli, by sa dané opatrenie nijako nedotklo. Ak si pán diskutér D. Jankech, „ľavičiar“ obhajujúci kapitalizmus myslí, že Macronove opatrenie bolo zamerané k tomu, aby sa ľudia zbytočne autami neprevážali, tak by musel najprv uvážiť, aká časť pracujúcich musí denno denne používať auto k svoje práci, do práce a z práce, že uvedené opatrenie zvýši ceny temer všetkých tovarov, lebo aj tie je nutné prevážať, zvýši ceny lístkov vo verejnej doprave, atď. ergo, toto opatrenie nebolo zamerané proti tým, ktorý sa zbytočne vyvážajú autami, pretože toto rozhodnutie nijako nediferencuje ľudí pri pumpách, či sa vozia len tak alebo idú za prácou, ale uvedené opatrenie zasahuje predovšetkým široké vrstvy pracujúceho ľudu. Tieto by museli zo svojich biednych rozpočtov zaplatiť Macronovu „ekologickú“ politiku. Hnutie žltých viest dalo jasne najavo, že tadiaľto cesta nevedie.


Vladimír Manda, autor je filozof

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


13 thoughts on “Vladimir Manda o požiadavkách Žltých viest: Sú prejavom prevládajúceho princípu solidarity so slabšími

  • 9. decembra 2018 at 23:47
    Permalink

    Pán Manda.
    Ak chceme chrániť prírodu, musia to zaplatiť široké pracujúce masy. To je fakt.
    Inak o ochrane životného prostredia nemusíme ani diskutovať.
    Ak chcete mať výnimky pre kriminálne živly a lenivých vagabundov, tak žiaľ. Predpokladám že vo všeobecnosti budete doplácať na to aj Vy, ale asi Vám to nevadí.
    Mne áno.

    Reply
    • 10. decembra 2018 at 8:04
      Permalink

      Veeeľmi dobrý článok! Reagovať na EGOcentrika Jankecha je zbytočné plytvanie času. MASY ľudí vo Francúzsku, Belgicku…to všetko sú kriminálne živly a leniví vagabundi. Ja osobne už o Jankecha neškrtnem, je to typ čoveka, z ktorého sa mi obracia žalúdok.

      Reply
      • 10. decembra 2018 at 11:45
        Permalink

        Súdružka Slavomíra.
        Ľudia ktorí podpaľujú autá, zakladjú oheň z pneumatík na uliacich, rabujú obchody, ničia budovy, a ohrozujú životy a zdravie ľudí sú kriminálnici a vagabundi, nech sú to aj masy.
        Ale zdá sa že vo Vašej túžbe po socializme je normálne že sa používa násilie a ničí majetok tých druhých.

        Reply
        • 10. decembra 2018 at 21:03
          Permalink

          Na Ukrajine v 2014 boli to tiež vagabundi a vandali a kriminálnici ? Či ?

          Reply
          • 10. decembra 2018 at 21:42
            Permalink

            Laco.
            Áno, ľudia ktorí úmyslene zapaľujú autá, ničia verejný či súkromný majetok, rabujú obchody či ohrozujú životy obyčajných občanov sú vagabundi.
            Protestovať sa dá aj tak ako na Slovensku za slušné Slovensko ( a malo to účinok) pokojne a bez toho aby niekoho ohrozili. či niečo zničili.

  • 10. decembra 2018 at 8:33
    Permalink

    Vážený pán Vladimír Manda

    čím si vysvetľujete že napriek tomu čo ste citovali o skoro trištvrte milióna našich občanov veľmi chudobných = biednych NEEXISTUJE na SLOVENSKU Program ako to zmeniť?

    Namiesto toho sa občania hádajú a bijú za tých čo sú im sympatický. Aj keď reálne pre tých najchudobnejších nič nerobia? Väčšina občanov na slovensku ledba prežije a to máme ekonomický zázrak. Čo bude ak sa vráti kríza?

    Reply
    • 10. decembra 2018 at 11:12
      Permalink

      Pán Zvolen, na Váš dotaz, prečo tu nemáme program, ktorý by bol zameraný na odstránenie biedy v našej spoločnosti, je aj jednoduchá a súčasne aj zložitejšia odpoveď.
      Jednoduchá odpoveď spočíva v tom, že žijeme v kapitalistickej spoločnosti vedenej politickými stranami, ktoré viac či menej slúžia kapitálu, ergo zisku kapitalistov a ako je z histórie známe, kapitalistický systém sa vyznačuje tým, že bohatstvo na jednej strane spoločnosti je vždy nutne vykúpené biedou na strane druhej. Už slávny škótsky ekonóm A. Smith, ktorý sa preslávil najmä svojou ideou tzv. „neviditeľnej ruky“, ktorá riadi trh konštatoval, že v daných časoch na jedného boháča nutne pripadalo asi 500 bedárov. V našich časoch, súdiac podľa toho, ako sa bohatstvo koncentruje stále do menšieho počtu rúk, môžeme odhadovať, že na novodobého boháča pripadá podstatne viac biednych občanov, aj keď ich bieda v dnešných časoch, by sa bedárom v časoch A. Smitha javila možno ako bohatstvo. Marx tento jav nazýval „relatívnym zbedačovaním“ pracujúcich, to znamená že materiálne sa ich postavenie môže zlepšovať, ale relatívne, t.j. vo vzťahu k nárastu bohatstva na strane kapitalistov, sa ich životné pomery stále zhoršujú. Utopistické vízie obhájcov kapitalizmu, že daný systém raz umožní každému pracujúcemu žiť v dôstojných podmienkach, že všetko je len v jeho pracovitosti, sú ideologické bludy, ktorým už ťažko pracujúci človek, ktorý pritom súčasne žije z rúk do úst nemôže uveriť. Slávne socialistické heslo, že bez práce nie sú koláče, dnes vôbec neplatí. V našom živote bežne vidíme, že tí, čo pracujú najmenej alebo vôbec nepracujú, majú najviac koláčov. Kapitalistická spoločnosť teda nemôže mať program boja s chudobou, lebo to by musela ísť proti svojej vlastnej podstate, musela by ísť proti vykorisťovaniu pracujúcich a tým aj proti ziskom kapitalistov, či podnikateľov. .
      Zložitejším aspektom danej otázky je fakt, že u nás (ale nie len u nás) stále nie je sformovaná jednotná protikapitalistická ľavica a teda tu nie je ani reálny politický program, ktorý by predostrel občanom reálnu víziu spoločnosti bez vykorisťovania, umožňujúcu každému pracujúcemu slobodný spoločenský rozvoj. Napriek tomu, že historicky takýto program vypracovali Marx a Engels, a ktorý je z môjho pohľadu stále funkčný, nie len pokiaľ ide o analýzu dnešnej spoločnosti, ale aj pokiaľ ide o víziu spravodlivej spoločnosti, tak dnešné ľavicové sily sa ho nedržia. Pod vplyvom skúsenosti s historicky prvou podobou socializmu, ktorý všeobecne v roku 1989 odmietli a domnievajúc sa, že neúspech socializmu bol dôsledkom Marxovej teórie a nie nesprávnej politiky komunistických strán, sa priklonili na stranu konceptov tzv. sociálneho alebo ľavicového liberalizmu alebo konceptov tzv. neomarxizmu, ktoré s Marxovou teóriou nemajú temer nič spoločné. Dôsledkom uvedeného odklonu ľavicových síl od Marxa a ich príklonu k ľavicovým liberálom a neomarxistom je to, že dnešné ľavicové hnutie nemá žiadnu spoločnú teóriu, o ktorú by sa mohol oprieť koncept novej spoločnosti, nuž a keď tu nie je revolučná teória, tak tu nemôže byť ani spoločný politický revolučný program a ak tu nie je takýto program, tak tu nemôže byť ani revolučná politická prax. Tak, ako sú ľavicový liberalizmus a neomarxizmus rozdrobené na nekonečný počet všelijakých nápadov a teórii, tak aj ľavicové hnutie, ktoré sa o takto rozdrobené teórie opiera je rovnako rozdrobené a v konečnom dôsledku bezmocné nie len proti zjednotenému frontu kapitalistických ideológov, ale aj voči zjednotenej politickej moci kapitalistov.
      Hoci sa to môže zdať divné, ale zásadný boj proti chudobe sa musí začať vo sfére poznania, vo sfére teoretickej a po ujasnení si danej problematiky v teórii, je možné prejsť k jej spoločnej praktickej realizácii.
      Uvedený pohľad nevylučuje jednotlivé podoby boja proti chudobe, opierajúce sa o historickú skúsenosť a zamerané na čiastočné zlepšenie podmienok. Ale takéto čiastočné víťazstvá a zlepšenie podmienok života chudobných sú vždy len dočasné. Napríklad je iste dobré, ak súčasná koalícia „rozdáva“ všelijaké tzv. sociálne balíčky, pokiaľ skutočne pomôžu najslabším vrstvám obyvateľstva. Ale už po najbližších nasledujúcich voľbách to platiť nemusí a keby sa napríklad Smeru opätovne podarilo zvíťaziť a udržal by v platnosti sociálne balíčky, tak sa mu nepodarí zvíťaziť nad ekonomickými záujmami podnikateľov, voči ktorým fakticky nijako nebojuje a ktorí si nájdu cestu, ako previesť ťarchu „sociálnych balíčkov“ na bedrá pracujúcich. A keby sa Smeru náhodou podarilo vysporiadať aj s týmto problémom, tak určite sa nevyrovná s ďalšou svetovou ekonomickou krízou, ktorá už netrpezlivo klope na dvere a postavenie všetkých pracujúcich ako aj chudobných opätovne vráti do starých biednych podmienok, z ktorých sa horko ťažko na určitú chvíľu dostali.
      Hovorí sa, že opakovanie je matkou múdrosti, ale dané heslo žiaľ nehovorí, koľkokrát sa niečo musí zopakovať v histórii človeka, aby z toho zmúdrel.

      Reply
      • 10. decembra 2018 at 11:47
        Permalink

        Dúfam že sa socializmus už opakovať nebude a človek našťastie už zmúdrel natoľko , že cieľ ktorý sa dá dosiahnuť iba násilím nie je správny cieľ.

        Reply
      • 10. decembra 2018 at 11:51
        Permalink

        Ďakujem pekne
        ani som nečakal takú obsiahlu odpoveď

        Stále mi nejde do hlavy jediné:
        To sú naozaj naši politici, poslanci, ale aj bohatí ľudia takí „hlúpi“?
        Ak máme zle vybavené až zanedbané nemocnice a ďalšie „zdravotnícke zariadenia“ ONI nemyslia na to že sa môžu zraniť, alebo ochorieť aj v Považskej Bystrici, alebo v Medzilaborciach?
        Ich ani nenapadne že choroba a úraz si nevyberá kde a kedy?
        Naozaj si myslia že úraz, nehoda alebo choroba ich zastihne iba tam kde majú známosti a kde je to lepšie vybudované a zariadené?
        ???????????
        Ak sa dívam okolo seba akoby to stále nechápali.
        Lebo chuť ukradnúť čo najviac, zarobiť zo štátneho koľko sa len maximálne dá a mať viac ako iný boháč je nad zdravý rozum!

        V jednom s Vami nemôžem súhlasiť.
        Nemôžeme čakať na nejakú teoretickú sféru.
        Žijeme dnes a máme riešiť problémy dnes a u nás doma na slovensku.

        Prejem Vám pekný deň a veľa zdravia

        Reply
        • 10. decembra 2018 at 13:23
          Permalink

          Pán Zvolen.
          Oni to chápu a veľmi dobre.
          Pôrodnica kde sa uskutočnilo len 300 pôrodov za rok nie je dobrá pôrodnica, keďže iné dosahujú aj iné čísla, takže sú viac vyhľadávané.
          Mimochodom, oproti r. 1988 sa rodí podstatne menej detí a preto nie je potrebná taká kapacita.
          .
          Finančné hľadisko.
          Držať pôrodnicu, alebo zdravotnícke zariadenie len preto, aby bolo blízko je nezmysel. Môže byť aj ďalej, avšak je dôležité aby bolo zdravotnícke zariadenie kvalitné a aj efektívne, inak bude treba viac zbytočne vyhodených peňazí.
          .
          Problém s pôrodnicou je len pseudoproblém.

          Reply
          • 10. decembra 2018 at 14:21
            Permalink

            pán Jankech
            popozeral som si o čom som písal a nikde som nenašiel niečo o pôrodnici…

            Zopakujem ešte raz.
            Vláda schválila a parlament prijal zákon podľa ktorého sa na slovensku buduje
            takzvaná MINIMALNA sieť kde sa poskytuje zdravotná starostlivosť
            Táto minimálna sieť sa zároveň stala pre poisťovne aj maximálnou a reálnou.
            Stačí ak vypadne jeden lekár, jedno zdravotnícke zariadenie je to problém pre desaťtisíce pacientov! Lebo podľa zákona môže lekár odmietnuť ďalších pacientov ak má veľmi veľa práce = pacientov
            Ktorý lekár má na slovensku málo pacientov ?

            Je to dôsledok toho že nám tu vládne penta a tá určuje čo a ako dokonca aj kto bude kde riaditeľ v štátnych zariadeniach !
            Štát = smer zlyhal. Jeho voliči dookola volia smer a sťažujú sa ako je to na slovensku zlé, aká je veľká chudoba, ako sa nedá dostať k lekárovi, niečo vybaviť na úrade, na súde…atď…

  • 10. decembra 2018 at 21:10
    Permalink

    Páni smer = kapitalizmus, vy chcete socializmus, či nebodaj komunizmus, alebo ste si prišli len kopnúť ?

    Reply
  • 10. decembra 2018 at 21:37
    Permalink

    Pán Zvolen ja viem.
    Ale nemožno sa pozerať iba na želanie ľudí, ktorí nechápu širšie súvislosti.
    Tá pôrodnica je jednoducho zlá. Je to niečo ako keby občania chceli udržať nad vodou firmu, ktorá produkuje dlhy a nie je v zisku, ale odmietajú si u nej kupovať produkty či služby.
    .
    Tá minimálna sieť má dva rozmery. Ten prvý je v tom, že sa na základe istých údajov udržujú či budujú zdravotnícke zariadenia či ambulancie aby boli dostupné ako tak pre všetkých. A aby to bolo aj ekonomické.
    Dôsledkom sú však aj dlhé čakacie lehoty a obmedzenie konkurencie.
    (Ja osobne ak môžem, si vyberám lekárov bez poisťovne kde sa platí keš, keďže sa rýchlejšie dostanem na vyšetrenie. Ale je ich málo.)
    Z uvedeného hľadiska je minimálna sieť problém, keďže limituje možnosti pacienta a obmedzuje výber.
    Tento problém paradoxne nespôsobila Penta až tak úplne, ale voliči SMER u, ktorí sa dožadovali zrušenia poplatkov u lekára a to predovšetkým za prednostné vyšetrenie. Totiž lekári splnili limitovaný počet pacientov mesačne, ale ošetrili + na to aj pacientov ktorí prišli ako za poplatok prednostne, keďže vlastne zaplatili prácu lekára nad limit.
    Zrušením poplatkov a zároveň zavedenie výmenných lístkov lekári stratili motiváciu pracovať nad limit a tým sa zdravotná starostlivosť stala pre poisťovne ekonomickejšou, ale menej dostupnou pre pacientov. Áno, teraz z toho profituje aj PENTA, keďže prepláca výkony len do výšky limitu.
    Ale toto je v princípe to ľavicové opatrenie, ktoré jednoducho veci zhoršuje.
    .
    Napriek tomu že tie príčiny vidím trochu inak, súhlasím s týmto Vašim konečným tvrdením:
    „Štát = smer zlyhal. Jeho voliči dookola volia smer a sťažujú sa ako je to na slovensku zlé, aká je veľká chudoba, ako sa nedá dostať k lekárovi, niečo vybaviť na úrade, na súde…atď…“

    Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *