Hovorí:
Myslím si, že americkú kultúru odlišuje od ostatných svetových kultúr jedna zásadná vec. Sme takí („fucking“) hlupáci, že neberieme do úvahy storočia histórie ostatných krajín. My sme si ani len nevšimli, že sú krajiny, ktoré majú dejiny s tisícky rokov trvajúcou kultúrou. A sú na to pyšní.
My sa k nim chováme na medzinárodnej úrovni, hlavne keď ide o politiku a podobné veci, že sme veľká a silná Amerika a predvádzame všetky svaly. Oni sa z nás musia smiať do dlaní. Lebo my sme v skutočnosti úplné nič. Sme nýmandi. Zaujíma nás len posledná suma výsledovky.
Viete, každá iná krajina má svoje typické umenie, typickú hudbu, vlastné divadlá, ľudové tance, ľudové piesne. To všetko pre nich niečo znamená a sú na to hrdí, tvorí to súčasť ich identity.
My máme Levis‘ a iných návrhárov džínsov, máme hamburgery, máme CocaColu, máme R.E.O. Speedwagon, máme Journey a podobné serepetičky. A keď na to príde, môžeme smelo povedať, že máme aj neutrónové bomby, otravné plyny a to všetko sa počíta. Ale je to naozaj smutné, keď si uvedomíme, aká je naša skutočná pridaná hodnota pre svet.
Myslím si, že krajina, ktorá nevkladá nič do kultúry s trvalou hodnotou, nech už si za tým predstavíte hocičo, krajina, ktorá do kultúry nič neinvestuje, nestará sa, aby žila a nie je na svoju kultúru hrdá… by možno ani nemala existovať.
Pretože kultúra a krásne veci, ktoré spoločnosť vytvára, to sú veci, ktoré by mali prežiť tisícky rokov. A nie dizajny džínsov.
Spracoval Marián Moravčík
Pamätám si , keď ho svojho času pozval Havel do Československa. V TV sa vyjadril o tajnej polícii aj v USA. V tom zmysle, že sú to skutoční psychopati.
V ČR ho navrhovali za prezidenta. Keď prišiel, tak jedna „redaktorka“ s ním robila rozhovor a predvádzala sa hlavne prízvukom ale nie dobrou angličtinou. Položila typicky dlhú otázku (asi tak na 4-5 riadkov. V závere bolo uvedené……a viete, kedy ste prvý raz mali v ruke gitaru ?…… Baba čakala odpoveď aspoň na 10 riadkov. ZAPPA: YES . Baba naňho chvíľku čumela, prečo nehovorí nejakú „story“ a tak zmenila svoj výstup tak, že jej veta mala asi o riadok viac… a končila takto: a viete koľko ste mali rokov, keď ste chytili prvý raz do rúk gitaru. Zappa zas žiadna dlhá story….. ale teraz už nepovedal YES (hoci mohol) a slušne povedal iba: mal som x…. rokov
Baba bola z toho zúfalá že na tak perfektnú otázku nedokázal odpovedať viac.