Svetové ekonomické fórum má už 50 rokov. Tradične máva v januári výročné zasadnutia v Davose, no tento rok sa kvôli protipandemickým opatreniam neuskutočnilo v tradičnom formále, ale len virtuálne. Tento rok využil túto platformu Vladimír Putin na prednesenie závažného prejavu. Za preklad a výber jeho myšlienok ďakujeme Erikovi Majerčákovi. Celý prejav v originále si môžete pozrieť TU.
Opäť zásadný a kľúčový prejav
Prezident Putin na Svetovom ekonomickom fóre v Davose predniesol kľúčový prejav, na ktorý sa spätne bude spomínať desaťročia ako aj na jeho príhovor v Mníchove v roku 2007. Klaus Schwaab a jeho Svetové ekonomické fórum reprezentuje jeden z vrcholov zvrátených ekonomických teórií a spoločenských myšlienok, ktoré som už opisoval viac tu. Sám je zapredanou bábkou peňazí a Zlatému teľaťu, ani si neviem predstaviť ako škrípal zubami a nechtami, keď jeho pánkovia mu nakázali v jeho chráme pustiť prejav Prezidenta Putina, ktorý rozvrátil teórie Klausovi v jeho vlastnom dome a udali nový smer. Či sa Klaus chytí je jedno. Sveto vládcovia v pozadí západných politikov chceli ozvučiť slová prezidenta Putina a tie z Klausa a jeho teórií a teórií Svetového ekonomického fóra spravili už len nechutný šalát. Čo nám teda Prezident Putin, na ktorom teraz leží ťarcha svetového mieru a udržania civilizácie ako takej povedal? Venoval sa viacerým oblastiam a skúsim hlavné preložiť a parafrázovať ako som písal aj o úpravach ústavy v RF tu. Vopred sa ospravedlňujem za nedokonalý preklad, parafrázy a samozrejme môj subjektívny pohľad na to čo podstatné vypichnem:
Globálna bezpečnosť
Pandémia podnietila a urýchlila iba zmeny, pre ktoré už boli predpoklady dávno vytvorené. Vyostrila problémy a rozdiely… Niektorí odborníci a ja sa k nim prikláňam prirovnávajú situáciu k 30. rokom minulého storočia. Vo výzvach a hrozbách je tu analógia. Vidíme krízu modelov a nástrojov ekonomického rozvoja. Posilňuje sociálne rozdelenie na globálnej aj v jednotlivých krajinách … to spôsobuje ostrú polarizáciu spoločenských názorov, provokuje rast populizmu, pravého i ľavého radikalizmu, ďalších extrémov, zostrenie a vyhrotenie ďalších vnútropolitických procesov … medzinárodným vzťahom to nepridáva stabilitu ani predvídateľnosť. Dochádza k oslabovaniu medzinárodných inštitúcií, množia sa regionálne konflikty, degraduje i systém globálnej bezpečnosti … rozhovor s prezidentom USA o predlžení zmluvy O obmedzení strategických útočných zbraní. Je to krok správnym smerom. Napriek tomu sa rozpory sa roztáčajú, ako sa hovorí „po špirále“.
Ako je známe, neschopnosť a nepripravenosť riešiť podobné problémy sa v podstate v 20. storočí obrátili na katastrofu druhej svetovej vojny. Dúfam, že takýto horúci konflikt je v zásade nemožný. Veľmi v to dúfam. Znamenal by koniec civilizácie. Ale opakujem – situácia sa môže vyvíjať nepredvídateľne a neriadene. Pokiaľ, samozrejme, sa nič neurobí pre to, aby sa to nestalo. Je pravdepodobnosť stretu so skutočným zrútením svetového rozvoja úplným bojom všetkých proti všetkým.
Dokonca by sa rozpory mohli začať rozhodovať cestou hľadania vnútorných a vonkajších nepriateľov … Mohlo by dôjsť k likvidácii hodnôt ako je rodina, sloboda, práva voľby, práva nedotknuteľnosti súkromia … Sociálna a hodnotová kríza sa už prejavuje negatívnymi demografickými dôsledkami, kvôli ktorým ľudstvo riskuje, že stratí celé civilizačné a kultúrne fundamenty. Naša spoločná zodpovednosť je v tom, aby sme sa vyhli takej perspektíve, ktorá sa podobá ponurej antiutópii, zabezpečiť pozitívny rozvoj na harmonickej a kreatívnej trajektórii.
Sociálno-ekonomické problémy
Za posledných 40 rokov sa reálny HDP na paritu kúpnej sily zdvojnásobil … Množstvu ľudí sa podarilo dostať z úrovne chudoby nad 5,5 USD na osobu a deň. V Číne takto z chudobnej 1,1 miliardy 1990 zostalo iba 300 miliónov ľudí … To je úspech … V RF z 64 miliónov z 1999 na 5 miliónov … Kto z rastu mal najväčšie výhody? Určite rozvojové krajiny … Ako to dopadlo vo vyspelých ekonomikách? V USA s príjmom menej ako 5,5 USD na deň v 2000 bolo 3,6 milióna ľudí a v roku 2016 už 5,6 milióna ľudí. Globalizácia viedla k značnému nárastu zisku veľkých nadnárodných amerických a európskych spoločností … Zisky vo vyspelých ekonomikách získalo 1% populácie. Príjmy zvyšku populácie stagnovali … Náklady na školstvo, zdravotníctvo sa zvýšili trojnásobne … Milióny ľudí vo vyspelých krajinách prestali vidieť perspektívu zvýšeného príjmu … Vzniká obrovská masa ľudí, ktorí sa stávajú nepotrební … 21%, alebo 267 miliónov mladých ľudí sa nikde nevzdelávali a nikde nepracovali. Medzi pracujúcimi žije 30% s príjmom pod 3,2 USD na deň … spôsobil to Washingtonský konsenzus v 80. rokoch – rast ekonomiky na základe zadlženia v podmienkach deregulácie a nízkych daniach pre bohatých a korporácie.
Napätie v spoločnosti
Pandémia covidu viedla k najväčšiemu prepadu ekonomiky od doby 2. svetovej vojny a strate 500 miliónov pracovných miest, hoci sa polovica obnovila … rastie sociálne napätie v spoločnosti … pred 20-30 rokmi by sa problém vyriešil stimulačnou makroekonomickou politikou … dnes sa takéto zdroje vyčerpali … podľa MMF … kvantitatívne uvoľňovanie vedie iba k ďalšiemu rozvrstvovaniu spoločnosti a rozdielom medzi skutočnou a virtuálnou ekonomikou … a k ďalším nebezpečným a nepredvídateľným otrasom … 4. priemyselná revolúcia … umelá inteligencia … hrozí riziko, že ľudia zostanú bez práce. Stredná trieda je základom modernej spoločnosti. Rast ekonomických problémov a nerovností rozdeľuje spoločnosť. Vytvára sociálnu, rasovú, národnostnú neznášanlivosť … Systémové sociálno ekonomické problémy vyvolávajú veľkú verejnú nespokojnosť … vyžaduje aby tieto problémy boli riešené od základu. Je nebezpečná ilúzia, že sa to dá ignorovať …
Technologickí giganti
Technologickí giganti de facto konkurujú štátom … majú miliardy užívateľov a užívatelia trávia v rámci týchto ekosystémov významnú časť svojho života … z pohľadu firiem je ich postavenie optimálne pre organizáciu technologických a obchodných procesov … nakoľko tento monopolizmus zodpovedá spoločenským záujmom? Kde je hranica medzi úspešným globálnym biznisom … a pokusmi hrubo a podľa svojho úmyslu riadiť spoločnosť, nahradzovať legitímne demokratické inštitúcie a obmedzovať práva jednotlivca sám sa rozhodnúť ako žiť, čo si vybrať, aký názor slobodne vyjadriť?
Riziká neriešenia
Vyhrotenie celého komplexu medzinárodných problémov … neriešené sociálno ekonomické problémy môžu ponúkať niekoho, na koho sa dá všetko zvaliť … môže sa hľadať vinník, na ktorého môžeme všetko zvaliť. Obviniť ho zo všetkých problémov a presmerovať nespokojnosť ľudí na neho … je tu tlak na krajiny, ktoré nesúhlasia so svojou rolou poslušných riadených satelitov, používanie obchodných bariér, nelegitímnych sankcií, finančných a technologických obmedzení … podobná hra bez pravidiel kriticky zvyšuje riziká jednostranného použitia vojenskej sily. To je nebezpečné pod nejakou vymyslenou zámienkou. Násobí to, že sa objavia nové horúce miesta na našej planéte …
Čo robiť
Musíme zachovať pozitívny pohľad na budúcnosť. Musíme mať tvorivú agendu. Nemáme univerzálne zázračné recepty na riešenie problémov. Ale môžeme vypracovať spoločné prístupy, zblížiť svoje pozície, označiť zdroje, ktoré vytvárajú globálne napätie … Zásadným dôvodom globálnej nestability sa javia nahromadené sociálno ekonomické problémy. Kľúčovou otázkou dneška je čo spraviť aby sme rýchlo obnovili ekonomiky … ale aby obnova bola dlhodobo udržateľná … aby pomohlo prekonať záťaž sociálnej nerovnováhy … kľúčovú úlohu budú hrať štátne rozpočty a centrálne banky …
Na rôznych medzinárodných fórach neustále zaznievajú výzvy k inkluzívnemu rastu, k vytváraniu podmienok k dosiahnutiu dôstojnej životnej úrovne každého človeka … to je správne, že sa uvažuje o takej našej spoločnej práci. Je jasné, že svet nemôže ísť cestou budovania ekonomiky pracujúcej pre milión ľudí, alebo dokonca pre „zlatú miliardu“. Je to len deštruktívny postoj. Takýto model je z definície neudržateľný …
Teraz je podstatné prejsť od spoločného prehlásenia prejsť k činom. Smerovať skutočné zdroje a úsilie na to, aby sme dosiahli zníženie sociálnej nerovnosti vo vnútri jednotlivých krajín, tak i postupne zbližovať úrovne ekonomického rozvoja rôznych krajín a regiónov planéty.
Jednotlivé kroky
Významy, akcenty takejto politiky, ktorá má zabezpečiť udržateľný a harmonický rozvoj, sú zrejmé. Čo je to? Je to o vytvorenie nových príležitostí pre každého, vytváranie podmienok pre rozvoj a realizáciu potenciálu človeka bez ohľadu na to, kde sa narodil a žije. Tu uvediem 4 kľúčové priority …
Po prvé – Človek musí mať pohodlné prostredie pre život. Jedná sa o bývanie a prístupnú infraštruktúru – dopravnú, energetickú, komunálnu. A samozrejme, ekologický blahobyt, na to by sa nikdy nemalo zabúdať.
Po druhé – Človek si musí byť istý, že bude mať prácu, ktorá prinesie trvale rastúci príjem a z toho vyplývajúcu dôstojnú životnú úroveň. Musí mať prístup k fungujúcim mechanizmom vzdelávania počas celého svojho života. Dnes je to absolútne nevyhnutné a to mu umožní rozvíjať sa a budovať svoju kariéru a po jej ukončení dostávať slušný dôchodok a mať slušné sociálne zabezpečenie.
Po tretie – Človek si musí byť istý, že dostane kvalitnú a efektívnu zdravotnú starostlivosť, keď to bude potrebovať. Systém zdravotnej starostlivosti mu v každom prípade musí zaručiť prístup k modernej úrovni služieb.
Po štvrté – Bez ohľadu na príjem rodiny musia mať deti možnosť dôstojne sa vzdelávať a realizovať svoj potenciál. Takýto potenciál má každé dieťa.
Iba tak je možné zaručiť najefektívnejší rozvoj modernej ekonomiky. Ekonomika, kde ľudia nie sú prostriedkom, ale cieľom. A iba tie krajiny, ktoré dokážu dosiahnuť pokrok vo vymenovaných štyroch prioritách, nie sú vyčerpávajúce, hovoril som iba to hlavné, ale iba tie krajiny, ktoré môžu dosiahnuť pokrok aspoň v týchto štyroch oblastiach si zabezpečia stabilný a komplexný rozvoj
Priority Ruskej federácie
Práve tieto prístupy sú základom stratégie, ktorú realizuje aj moja krajina, Rusko. Naše priority sú postavené okolo človeku, jeho rodiny, zamerané na demografický rozvoj a ochranu národa, na zvyšovanie blahobytu ľudí, na ochranu ich zdravia. Pracujeme na tom aby sme vytvorili podmienky pre dôstojnú a efektívnu prácu a úspešné podnikanie, aby sme zabezpečili digitálnu transformáciu ako základ technologického usporiadania budúcnosti celej krajiny, a nie úzkej skupiny firiem. Na tieto úlohy plánujeme sústrediť úsilie štátu, podnikateľov a občianskej spoločnosti …
Pre dosiahnutie našich národných rozvojových cieľov sme otvorení najširšej medzinárodnej spolupráci a veríme, že spolupráca na otázkach globálneho sociálno-ekonomického programu by pozitívne ovplyvnila celkovú atmosféru vo svetových záležitostiach a previazanosť pri riešení súčasných problémov by pridala i vzájomnú dôveru, ktorá je teraz obzvlášť dôležitá a obzvlášť aktuálna.
Centrá rozvoja
Je zrejmé, že éra spojená so snahou o vybudovanie centralizovanej, unipolárnej svetovlády skončila. Vlastne ani nezačala. Uskutočnil sa iba pokus, ale aj ten už skončil. Takýto monopol svojou podstatou odporoval kultúrnej, historickej rozmanitosti našej civilizácie. Realita je taká, že vo svete vznikli skutočne rôzne centrá rozvoja, so svojimi vlastnými modelmi, politickým systémom a spoločenským usporiadaním. A dnes je nesmierne dôležité budovať mechanizmy, ako zladiť ich záujmy, aby sa rozmanitosť a prirodzená konkurencia medzi pólmi rozvoja nezmenila na anarchiu a sériu zdĺhavých konfliktov.
Medzinárodné inštitúcie
Z tohto dôvodu budeme musieť pracovať na upevňovaní a rozvoji univerzálnych inštitúcií, ktoré nesú osobitnú zodpovednosť za zaistenie stability a bezpečnosti vo svete, za vývoj pravidiel správania sa v globálnej ekonomike a v obchode. Mnohé z týchto inštitúcií nezažívajú dnes najlepšie časy … tieto inštitúcie vznikali v inej ére, preto môžu objektívne ťažko reagovať na dnešné výzvy. To však nie je dôvod, aby sme sa ich vzdali a nič neponúkli ako ich náhradu. Tým viac, že tieto štruktúry majú jedinečnú pracovnú skúsenosť za toľké roky a nerealizovaný potenciál … ešte je skoro ich vyhodiť na smetisko dejín … Je tu veľmi široký priestor na spoluprácu. Mnohostranné prístupy skutočne fungujú … Rusko, Irán a Turecko robia veľa pre stabilizáciu Sýrie … Robíme to spoločne aj s inými krajinami …
Medzinárodná spolupráca
Prezident tu spomenul množstvo pozitívnych príkladov spolupráce – proces Astana, Minská skupina, Náhorný Karabach, kde sa darí zastaviť krviprelievanie, dosiahnuť mier a zahájiť proces stabilizácie. Spomenul formát USA, Rusko, Saudská Arábia pri stabilizácii energetického trhu. Ďalším príkladom by mohla byť spolupráca pri riešení covidu. V podstate navrhol svetové riešenie biologických vojen reálnou a dôvernou spoluprácou pri riešení takýchto problémov. Ďalej navrhol spoluprácu v oblastiach klimatickej ochrany, ochrany prírody, globálneho otepľovania, straty biologickej rozmanitosti, nárast objemu odpadu, znečistenie oceánov plastmi … Musíme nájsť optimálnu rovnováhu medzi ekonomickými záujmami a ochrany životného prostredia pre súčasné a budúce generácie.
Záver
Konkurencia a súťaženie medzi národmi sa vo svetových dejinách nezastaví … Rozpory a stret záujmov je tiež prirodzená vec pre tak zložitý organizmus ako je ľudská civilizácia. V zlomových chvíľach to však nezabránilo ale naopak viedlo k zjednoteniu úsilia na najdôležitejších skutočne osudových smeroch. Ja si myslím, že teraz sa nachádzame práve v takomto období. Je podstatné vyhodnotiť situáciu a zamerať sa nie na imaginárne ale na skutočné globálne problémy, na odstránenie nerovnováh kritických pre celé svetové spoločenstvo. Vtedy môžeme dosiahnuť úspech, dôstojne odpovedať na výzvy tretej dekády 21. storočia …
Európa / Rusko – Schwaab dal otázku ako vidí Prezident vzťahy medzi Ruskom a Európou. Odpoveď Prezidenta Putina: … máme spoločnú kultúru … európski predstavitelia poukazovali na to, že Rusko je súčasťou Európy … V skutočnosti v kultúrnom zmysle slova ide o jednu civilizáciu … francúzski predstavitelia hovorili o potrebe vytvoriť jednu Európu od Lisabonu po Ural. Prečo po Ural? Do Vladivostoku … Helmut Kohl povedal, že pokiaľ chce európska kultúra prežiť a zostať jedným z centier svetovej civilizácie … potom by mala byť západná Európa a Rusko spolu. Je ťažké s tým nesúhlasiť . Máme ten istý pohľad na to. Dnešná situácia je zjavne nenormálna. Musíme sa vrátiť k pozitívnej agende. To je záujem Ruska a som si istý, že aj európskych krajín … V dialógu je treba pristupovať jeden k druhému čestne. Musíme sa zbaviť fóbií z minulosti, musíme sa zbaviť toho, aby sme používali vo vnútropolitických procesoch všetky problémy, ktoré nám zostali z minulých storočí a musíme sa pozerať do budúcnosti. Ak sa dokážeme povzniesť nad tieto problémy z minulosti očakáva nás pozitívna fáza našich vzťahov … Láska je ale nemožná, pokiaľ je deklarovaná iba z jednej strany, musí byť vzájomná.
Komentár prekladateľa
Čo dodať? Geniálne. Možno odporúčam si to prečítať ešte aspoň raz. „Normálny“ človek dneška konštatuje, že je to také prázdne. Veď nič nepovedal, iba zrejmé veci, hľadá, že kde je konflikt ako na Farme? Kde sa hádajú? Čo mám rozhodnúť v sebe? Na ktorú stranu sa mám prikloniť? Kde je nejaká Matovičovina? Nikde. Problémy sa neriešia konštantným hádaním a vypracovávaním sebestredného public relations a marketingom, ale pragmaticky. Ale kde je aspoň Schwabova LGBTI, systematický rasizmus, digitálna identita, zisk, či korporátne svetové občianstvo? No nikde. Človek musí mať pohodlné prostredie pre život a prácu, ktorá prinesie trvale rastúci príjem a z toho vyplývajúcu dôstojnú životnú úroveň. Človek si musí byť istý, že dostane kvalitnú a efektívnu zdravotnú starostlivosť a deti musia mať možnosť dôstojne sa vzdelávať a realizovať svoj potenciál.
Cítite ten pokoj z toho? Cítite ten rozdiel, že to za čím sme pachtili doteraz, čím nás kŕmili v médiách je v porovnaní s týmto názorom? Cítite ako sa rozpadá Zlaté teľa a aký mier k vám ide do duší? Že keď Fico chcel „istoty“ a dobrý pocit zo života bohužiaľ sa nepodarilo kvôli judášom, sekte Zlatého teľaťa, médiám a samozrejme aj pri najlepšej vôli systém akože demokracia to jednoducho nedovolil. Ale ako to znie keď to povie Prezident Putin a má podporu tých, ktorí ho dostali prehovoriť do takej Sodomy, či Gomory ako je Svetové ekonomické fórum? Samozrejme sme na dlhej ceste toto dosiahnuť, ale smer proti tej bezbrehej chamtivosti, sprostosti a zániku samotnej civilizácie je tu. Na ktorú stranu sa pridáme? Budeme brániť čo je, alebo to postavíme lepšie? Čo je sa aj tak rozpadne. Vieme rýchlo to lepšie postaviť? Vieme si dobre vybrať kamarátov na tej ceste?
