V súčasnosti prebieha revolúcia pracovných vzťahoch v USA, o ktorej ste pravdepodobne ešte nepočuli. Po celej krajine zakladajú pracovníci demokraticky spravované firmy, ktoré im prinášajú finančné benefity. Podniky označované ako zamestnanecké samosprávy sú vlastnené a aj riadené samotnými zamestnancami. Každý zamestnanec je členom samosprávy, má rovnocenný vlastnícky podiel a jeden hlas pri rozhodovaní o chode spoločnosti.
Príklady samospráv
Družstevné samosprávy sa objavujú vo všetkých typoch a veľkostiach. Equal Exchange, distribútor poctivej čokolády a kávy, má vyše 100 členov samosprávy. Vo svojej štruktúre má predstavenstvo riaditeľov, ktoré sa zodpovedá svojim zamestnancom. Ďalšia zamestnanecká samospráva TESA, sa zameriava na vzdelávanie a sociálne aktivity. Operujú na viacerých horizontálnych kolektívnych štruktúrach riadenia.Cooperative Home Care Associates je družstvo, ktoré má tisícky pracovníkov a tradičnú štruktúru riadenia. Pedal People je zaujímavá samospráva poháňaná bicyklami, ktorej členovia zbierajú odpadky a kompost, ktorý potom recyklujú a spracuvajú. Majú zhruba 15 členov, ktorí sú takisto členmi riadiaceho výboru a rozhodujú na základe konsenzu.
TESA vzdeláva a organizuje ľudí pre zamestnanecké samosprávy od roku 2010. Vymysleli a vyrábajú hru Co-opoly (hru pre kooperácie). Táto hra sa stala symbolickou hrou celého hnutia a hrajú ju v tisícoch domacnostiach a mestách. Takisto cestujú po celej krajine, organizujú semináre, poskytujú tréningy a pomáhajú rozvíjať družstevný vzdelávací program. Počas posledných piatich rokov sme zaznamenali príval záujemcov o družstevné podnikanie. Nové družstvá vznikajú ako huby po daždi v rôznych odvetviach a mnohých regiónoch každý týždeň.
Avšak aj keď družstevné hnutie rastie a stále pribúdajú zamestnanci, ktorí sa spájajú do demokratických podnikov, stále je pred nami ešte dlhá cesta. Potvrdzuje to aj fakt, že ani o tomto hnutí ste pravdepodobne pred tým veľa nepočuli. Zatiaľ sme len malou frakciou z celého pracovného trhu. Je pre nás stále ťažšie získať prístup ku kapitálu cez finančné inštitúcie, ktoré zatiaľ nerozumejú nášmu obchodnému modelu. Navyše neustále zisťujeme, že demokracia môže byť špinavá vec: kooperatívne rozhodovanie potrebné pre chod podniku si vyžaduje čas a prax, zvlášť, keď sme tak zvyknutí na jedného alebo zopár ľudí, ktorí majú takmer úplnú kontrolu. Samozrejme, je potrebné upraviť aj niekoľko zákonov, aby mohlo byť zavádzanie nových samospráv viac životaschopné.
Rozhovor s aktivistami
Prinášamé Vám krátky rozhovor s dvoma známymi postavami z družstevného hnutia, Estebanom Kelly a Melissou Hoover. Esteban je viceprezidentom americkej federácie družstevných samospráv USFWC a taktiež členom zamestnaneckej samosprávy AORTA, ktorá pomáha posilňovať sociálnu spravodlivosť a ekonomickú solidaritu v rámci hnutia. Melissa je zakladajúci členom a výkonným riaditeľom Democracy at work institute a taktiež zakladajúcim členom USFWC. Takisto bola pred tým členkou v zamestnaneckej samospráve a neskôr pomáhala pri zakladaní iných družstiev. Taktiež pôsobí v predstavenstvách niekoľkých ďalších organizácií družstevného hnutia.
Čo považujete za hlavné faktory stojace za nárastom pozornosti, ktorá sa dostáva zamestnaneckým samosprávam?
Melissa: Myslím si, že existuje niekoľko faktorov stojacich za úspechom hnutia družstevných samospráv. Predovšetkým v bezprostrednej a materiálnej úrovni sú ľudia menej istí svojou prácou ako kedykoľvek predtým. Existuje množstvo nízkoplatených profesií, najmä v sektore služieb. Potom sú to práce na čiastočný úväzok, zmluvy o dielo, sezónne práce, pri ktorých majú zamestnanci malú kontrolu nad svojim rozvrhom dňa, žiadne benefity a tiež slabé možnosti rastu. Málo sa investuje do pracovnej sily. Nízkoplatení zamestnanci v sektore služieb už tradične trpia najviac, ale tieto trendy už môžeme zaznamenať aj v zdravotníctve, vzdelávacích alebo technických profesiách a aj v tradičných odvetviach. Myslím, že tieto faktory sa podieľajú na zvýšenom záujme ľudí o zamestnanecké samosprávy.
Je tam ešte jeden faktor, ktorý treba spomenúť. Od sedemdesiatych až po deväťdesiate roky prevažná väčšina zamestnaneckých samospráv vznikala, lebo ľudia hľadali alternatívu, inú cestu, ktorou sa vydajú a využívali systém družstiev, ako formu úniku z hlavnej ekonomiky. Vo väčšine to boli stále ľudia, ktorý mali aj iné možnosti. Za dvadsať rokov sa ale situácia zmenila. Začíname vidieť stále viac ľudí, ktorí vďaka zamestnaneckým samosprávam neunikajú z ekonomiky, ale do nej vstupujú. Dnes sú to pre zmenu väčšinou ľudia, ktorí majú menej možností uplatnenia v tradičnom hospodárstve.
Estebam: Je ešte veľa čo sa musí stať, aby sme tento príval pretavili do väčšieho záujmu, ale to hlavné, na čo sa zameriavame v našej organizácii USFWC, je pomoc existujúcim a začínajúcim samosprávam uspieť. Sme mladý sektor, stále v počiatočnej fáze budovania infraštruktúry pre prospech nášho modelu. Niekedy je potrebná technická asistencia, niekedy právna pomoc, úverová pomoc alebo pomoc pred orgánmi obhajobou nášho modelu, aby nebol zbytočne penalizovaný.
Na druhej strane, aké sú hlavné faktory, ktoré stoja pred ľuďmi začínajúcimi v zamestnaneckých samosprávach?
Esteban: Máme dlhoročný režim ekonomických a podnikateľských pravidiel prispôsobených trom hlavným modelom podnikania a ani jeden z nich nie sú samosprávy. Je tu mnoho prekážok, ako napríklad získanie úveru, získanie podpory pre podnikateľský plán, navigovanie štátnej správy pri daňových povinnostiach, vydavaní potrebných certifikátov a povolení, lebo väčšina úradníkov je zvyknutých na tie hlavné modely podnikania. Potrebujeme, aby mali zamestnanecké samosprávy taktiež prístup k malým úverom, programom vzdelávania pracovníkov a možnostiam na získanie kapitálu bez dodatočných ručiteľov.
Banky a finančné inštitúcie nemajú veľa skúsenosti s financovaním družstiev a preto väčšinou zamietajú žiadateľov o pôžičku, aj kvôli našej nezvyčajnej vlastníckej štruktúre. Ale na druhej strane je pri družstvách v podstate nižšie finančné riziko, lebo sa rozdelí rovnomerne medzi väčšiu skupinu ľudí namiesto toho, aby všetko znášal iba jeden človek.
Ako sa darí zamestnaneckým samosprávam v chudobných regiónoch, kde majú ľudia nízke príjmy?
Melissa: Zamestnanecké samosprávy sú skvelou príležitosťou práve pre nízkopríjmových zamestnancov, ako možnosť zapojiť sa do ekonomiky a zlepšiť si svoje postavenie. Zamestnanci naberajú cenné skúsenosti pri riadení podnikov. Získavajú možnosť vlastniť firmu namiesto toho, aby len čakali každý mesiac na výplatu od niekoho iného. Tieto príjmy sa potom vracajú do komunity, kde sú ďalej používané na vzdelávacie aktivity, starostlivosť o deti alebo starých ľudí. Takisto vďaka týmto samosprávam ľudia naberajú finančnú gramotnosť, ku ktorej by sa inak nedostali a nevedeli by využiť svoje zdroje pre vlastnú komunitu. Okrem toho sú zamestnanecké samosprávy aj skvelou príležitosťou na zapojenie ľudí na okraji spoločnosti, ktorí by za iných okolností pracovali načierno.
Zdroj:http://www.workerscontrol.net/authors/when-workers-become-owners-taking-co-op-movement-next-level
Pingback: Stav súčasného slovenského družstevníctva (časť 1.: Družstevné organizácie) - DAV DVA - kultúrno-politický magazín