Láska, vášeň, dezilúzia, hudobná sonáta, Laluhove erotické kresby, Gercenov príbeh v Mihálikovej básnickej skladbe Appasionata.
Slovenský básnik, majster v ovládaní básnickej techniky, nasledovateľ hviezdoslavovského parnasizmu, kraskovského symbolizmu a medzivojnového neosymbolizmus, komunista a lyrik, ktoré básne sú plné obraznosti, filozofie, mystika a erotických motívov, to je Vojtech Mihálik.
Pýtaš sa, či je ozaj láska smutná./ Neviem – a v tom je moja útecha. / … Pýtaš sa, či je láska trvalá .Ach, kiežby si sa nespytovala… Keby šťastie prišlo, keď my chceme,keby láska vzbĺkla na rozkaz, nebolo by šťastia v tepnách zeme,ani lásky nebolo by v nás. / Náhlime sa večne dúfajúci, za motýľom, čo nám umrel v srdci. Vytúžiť sa na obetný dym? Aké šťastie – bežať za šťastím! /
Dnes už z ideologických dôvodov zabudnutý a nedocenený slovenský básnik Vojtech Mihálik vytvoril pozoruhodné dielo s názvom Appasionata.
POZRI AJ: Laco Novomeský: Nedeľa (1927), debutové dielo veľkého básnika
Trojdielne básnické dielo skomponoval ako predlohu pre hudobnú sonátu – Allegro disordinato, Andante brutale. Ostinato a Moderato malinconico. Je bohato ilustrované erotickými kresbami od Milana Laluhu.
Moderato Malinconico: Čo bolelo, už nikdy neodbolí. No len kto seba ľúbi, vyčíta. Láska má svoje smiešne kapitoly. Najdrahšia hračka je rozbitá. Chlapec sa mení v muža tým, čo stráca. Za každým Odíď! – nezaznie vždy Vráť sa. A trýzeň srdca a vzdor zúfalý je možno výčitkou tých, čo prehrali. Nevkročíš dvakrát do tej istej rieky. Iná je voda v nej a iné kamenie. A nielen naše žitie – celé veky Herakleitova hrozba preklenie. Aj my sme iní: pamäť zobúdzame- žiaľ inú pamäť – zahrať v inej dráme.Ak úsmev letí, možno nevie kam -ani on možno nepatrí už nám.
Ako pripomína Balážová: Základným princípom kompozície sú kontrasty – protiklady srdca arozumu, protiklad ľúbostnej vášne askeptickej rezignácie. Spájajú sa v nej reflexie na tému ľúbostnej dezilúzie so životom ruského spisovateľa Gercena.
Z hľadiska kompozície ide v tejto zbierke o napätie medzi prísne viazanou cyklickou formou lyrických časí zbierky a voľným epickým rozprávaním historického „príbehu“ o banálnom stroskotaní lásky, vystupujú v ňom ruský spisovateľ Gercen, jeho žena Natália a nemecký básnik Herwegh. Appasionatou otvoril Mihálik jednu znosných línií svojej zrelej lyriky, ide v nej o vzťah muža a ženy, najmä z pohľadu skúmania ilúzií a dezilúzií. (Balážová).
Unikátne dielo vám prinášame špeciálne na našich stránkach:
Vojtech Mihálik, Appasionata by L. P. on Scribd
Aj táto je veľmi pekná:
Vojtech Mihálik
SPEV NAD KOLÍSKOU/1961/
/niekoľko vybraných /
Hajaj, spinkaj, moje dieťa,
moje najmilšie,
nežná ruka kolíše ťa,
mať ťa kolíše.
Nad mestom na čepcoch veží
zahviezdená nôcka leží,
všetky deti spia.
Len tam vzadu za domami,
duní Dunaj zadumaný,
dcérenka, moja.
*
Lež do môjho spevu dneska
nárek detí znie,
požiarom jak bičom plieska
zviera ohyzdné,
nebo ako krídlo hnevu
zrútilo sa na Kóreu,
reve slepá tma
a nemluvniať líčka hryzú
jedovaté mračná hmyzu,
dcérenka moja.
Aká môže byť tvár vraha?
Aká myšlienka?
Len po myšie zuby siaha
život človeka?
Nebom krásny letúň letí…
Nekývajteže mu, deti!
To už nie je hra:
z výšky hľadí na vás mlčky,
hľadá tvoje biele rúčky,
dcérenka moja.
Prší smrť a rastú hroby
z takej mrákavy.
Ale aj ľud rastie. Čoby
sme sa ľakali!
S hnevom idú cez plamene
pokolenia zotročené,
ním sa ozbroja.
Aby aj náš domov v dyme
nestlel, k nim sa postavíme,
dcérenka moja.
Hájaj, spinkaj, dieťa krásne,
búvaj spokojne:
na pažbu ti píše básne
otec na vojne.
Keď nad jeho hlavou visí
nočné nebo, vtedy ty si
hviezdou jeho sna.
A tisíce takých otcov
na tvoj pokoj myslia nocou,
dcérenka moja.
Nestlejú nám s dobou krutou
stojky prebdené.
My aj životom aj smrťou
čestne prejdeme.
No kým fičí víchor zhubný,
po svete kým hučia bubny,
zvúce do boja,
ty mi neotvárej očká,
v sladkom sníčku na deň počkaj,
dcérenka moja…
Pani Slavomíra… Hudba sú myšlienky, pretavené do tónov…
Časť Beethovenovej „Appassionaty“
Možno sa Vám bude páčiť…
Veľmi pekné, Devana! Ďakujem!
To nie sú ruky, ale krídla!