Prof. Jaroslav Husár: Pochopia to konečne politici?

alebo: Ako analyzovať  prvky v hrubom domácom produkte tak, aby to pomohlo efektívne rozhodovať a plánovať v ekonomike Slovenska

Pokrok civilizácie závisí od stavu a pokroku vedy. Mňa trápi stav ekonomickej vedy, ktorá nám zanechala výsledky svojho bádania o ekonomických silách a o podstate ekonomiky, jej fungovaní. Táto veda nám dáva poznatky o fungovaní ekonomiky, ktoré by mala využívať  tvorba hospodárskej politiky. Ona učí ako hospodársky využívať zdroje, teda prácu pôdu a kapitál. Ona vysvetľuje funkciu hlavných zložiek, sektorov ekonomiky: domácností, vlády, podnikov a sektor zahraničia.

Pôsobnosť, pole, okruh a účinnosť týchto sektorov môžeme porozumieť až vtedy, keď sa  najskôr oboznámime s teóriou ekonómie a spoznáme zákony a účinky ekonomických síl.  Veľký pokrok fungovania ekonomík bol umožnený práve teóriou, t. j. súborom objavov o zákonoch a poučkách ekonómie.

Klasici odvodili vzťah rovnováhy ekonomiky v tvare 
úspory = investície (S = I).
J. M. Keynes v roku 1936 tento vzťah zmenil, dal nám nový prienik do ekonomickej reality a povedal, že musí platiť rovnosť
(úspory – investície) + (príjmy vlády – výdavky vlády) =
= (export – import)
teda pomocou symbolov
(S – I) + (T – G) = (X – M)

Tento poznatok nepoznajú naši, ale ani politici EÚ, a tak ho neuplatňujú pri zasahovaní do ekonomiky.

Ekonomická veda nám však už viac ako 90 rokov dáva nový, hlbší poznatok o fungovaní ekonomiky. Európska hospodárska komisia poznatky už využívala v rokoch 1965 – 71 na koordináciu fungovania krajín regiónu EHK. Eurostat je „strážcom“ uplatňovania týchto poznatkov, ale politici ho ignorujú. Aby som priblížil jeho podstatu tak začnem takto:

Ján Mrkvička spravidla chodí s rodinou každé leto k moru. Tento rok sa však rozhodol kúpiť si farebný televízor.  Povedzme, že z hľadiska výdavkov sa pre rodinu nič nezmenilo, iba sa prehodili výdavky z cesty k moru na výdavky na nákup televízora. Ale pozrime si čo sa reálne stalo v ekonomike.  Pán Mrkvička je iba jednotlivec, a tak dôsledok jeho rozhodnutia by bol malý. Ak by sme však mali dosť silný „ekonomický mikroskop“ a mohli tak detegovať účinky p. Mrkvičku v zmene jeho plánov, tak by sme zistili takéto fakty:

Odvetvie dopravy a odvetvie hotelových služieb by muselo prepustiť niekoľkých ľudí, objednávky na nové vagóny by boli zrušené (vidíme to teraz v automobilovom priemysle), a spomalená je aj výstavba nových hotelov, pretože poklesol záujem o hotelové služby. Naopak, odvetvie výroby televízorov najíma nových ľudí, nakupuje dodatočné materiály potrebné na výrobu televízorov, možno si objedná aj nové strojné zariadenia potrebné na ich výrobu, aby zvýšilo kapacitu svojej výroby, pretože sa zvýšil dopyt po televízoroch.

Zistili sme vlastne priame dôsledky, efekty zmeny rozhodnutia Jána Mrkvičku. Odvetvie dopravy a stavebníctvo utrpia straty, teda zistia nepriaznivé dôsledky, a to v dôsledku zníženia dopytu po dopravných službách a aj po hotelových službách. Bude potrebné prispôsobenie sa zamestnanosti v týchto odvetviach ba aj zmena požiadaviek na rôzne inputy, vstupy do týchto odvetví. Ale vznikne ešte ďalšie kolo  nepriamych reakcií; také odvetvia ako výroba ocele, hliníka, strojárstva a stavebných materiálov, ktoré dodávajú suroviny a materiál a polovýrobkov pre odvetvie dopravy a stavebníctva utrpia straty tiež, zníženie výroby, musia prispôsobiť svoje nákupy vstupov. Dôsledky sa prenesú na iné odvetvia ekonomiky. Priaznivé zmeny nastanú v odvetviach, ktoré  priamo či nepriamo dodávajú vstupy  do odvetvia výroby televízorov. Takže za ekonomiku ako celok sa (asi) vyrovnajú. Výroba je vysoko špecializovaná, a odvetvia v ekonomike sú vzájomne závislé, produkcia jedného je vyžadovaná druhým odvetvím (pivo potrebuje jačmeň). Zmeny v jednom vyžadujú celý rad zmien v iných odvetviach.

Poznatky medziodvetvovej analýzy, ktorej otcom je V. V. Leontiev nám ukazujú ako vyčísliť celkový efekt určitej zmeny a to systematicky. Pozrime si to v tejto tabuľke. Povedzme, že máme 3 odvetvia, ktoré uvádza táto tabuľka:

Čitateľ by si mal všimnúť názvy riadkov aj názvy stĺpcov. Poľnohospodárstvo a lesníctvo postúpilo svoju produkciu predovšetkým samo sebe (900), odvetviu 2 (1200) a potom až do konečnej spotreby (900). Toto odvetvie vyrobilo produkciu za 3 000 jednotiek (eur). Zároveň vidíme, že odvetvie 1 potrebovalo vstupy, od seba samého, od odvetvia 2 a aj od odvetvia 3. Ale malo aj odpisy (150), mzdy a platy (1200) a zisky a dane (150). Súčet je opäť 3 000 eur. Máme kontrolu, že zisky neunikli mimo ekonomiky (na Bahamy).

Tieto vzťahy sú základom sústavy lineárnych leontievovských rovníc.

Hlboké pochopenie štruktúry tejto tabuľky čitateľovi dáva dôkladný obraz o finančných tokoch ekonomiky.

Ľahko zistí, že na 1 jednotku svojej produkcie odvetvie 1 potrebuje 0,3 jednotky svojej produkcie (900/3000). Ale potrebuje aj výrobky odvetvia 2 a to vo výške 0,15 eura a výrobky odvetvia 3 vo výške 0,05 eura. Tieto koeficienty sú základom pre výpočty prognostických úvah. Vidíme, že dopyt po produktoch odvetvia 1 je 900 eur. Čo sa stane v ekonomike ak sa dopyt zvýši na 901 eur? A to je už náročná otázka (dnes riešime poklesy). Ekonómovia ju dnes vedia vďaka IT technológiám vypočítať presne. Nebudem to robiť.

Ale z tabuľky vieme vypočítať hrubý domáci produkt (HDP) a to dvomi spôsobmi: ak spočítame odpisy, mzdy a platy a zisk a dane, získame hodnotu 3 800. Tú získame aj tak ak spočítame zložky konečnej spotreby, máme teda aj kontrolu.

Chcem totiž poukázať na dnešný problém – problém výroby rúšok. Nech sa vyrábajú z ľanu. To je časť odvetvia poľnohospodárstva. Teda odvetvie č. 1 by sme mohli rozšíriť na všetky výrobky, ktoré sa v ňom vyrábajú – teda riadok by mal povedzme 12 456 riadkov. Ušitie rúška však potrebuje aj pracovnú silu, ba aj šijací stroj a aj striebornú niť. Z hľadiska Leontievovho modelu sú to dávno vyriešené problémy a dá sa zistiť, čo sa v ekonomike stane ako budeme požadovať vyrobiť ešte jedno rúško. Iba tá medziodvetvová bilancia by musela mať, povedzme, 789 tisíc riadkov. Ale ten prienik do ekonomiky by bol skutočne hlboký a vedecký.

Naši politici by v TV-relácii „O 5 minúť dvanásť“  mohli potom odborne rozprávať a tie reči „nie by bolo, bolo by“. Nielen naši ale aj politici EÚ. Ako som už spomenul, takúto tabuľku konštruuje za všetky krajiny Európy práve Eurostat. Máme vedecký nástroj na odpovede na otázku: čo ak…?

Snažil som sa ukázať, že dôkladné ovládanie ekonomickej teórie je esenciálne pre jej úspešné aplikovanie v hospodárskej praxi.

V rokoch 1965 – 70 sa aplikovala vo všetkých krajinách regiónu Európskej hospodárskej komisie (EHK). Máme teda metódu na analyzovanie interdependencií ekonomického systému. Dnešní politici by sa mali obrátiť na ekonómov, aby im túto analýzu robili aspoň raz ročne. Netápali by sme a mohli mať pozitívne saldo štátneho rozpočtu a vedeli by sme o všetkých ekonomických tokoch zodpovedne hovoriť, a hlavne neutekali by čierne peniaze mimo regulárnych tokov ekonomiky. Naše úsilie by sa malo sústrediť na minimalizáciu medzery medzi ekonomickou teóriou a jej empirickou praxou, temno by sa stalo zrejmým.

„Ekonomický mikroskop“ je základným nástrojom efektívneho zasahovania do fungovania ekonomiky. Dnešný podnadpis SME na internete: „Povedali, ako chcú pomôcť firmám a živnostníkom. Pozrite si prehľad opatrení“, je len odrobinkou a nesystematickou; to musí povedať ekonomická teória. Od pionierskej práce V. V. Leontieva z roku 1930 sa medziodvetvová analýza mohla stať široko akceptovanou metódou ekonomického plánovania a ekonomického rozhodovania. Dúfam, že koronavírus toto zmení a politikom dá do hláv „iný ekonomický rozum“.

Prof. J. Husár Bratislava 29/3/2020

---