Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov v spolupráci s Katarínou Karabovou (preklad), Ľubicou Končekovou (dizajn), Lukášom Perný (doslov a edičné poznámky), Silviou Semakovou (jazyková redakcia) vydalo pod vedením Romana Michelka ďalšiu významnú utopickú knihu. Po Utópii Thomasa Mora, Novej Atlantíde Francisa Bacona vydávajú Slnečný štát od Tommasa Campanellu.
Ideálny svet podľa Campanellu
Giovanni Domenico Tommaso Campanella (5. 9. 1568 – 21. 5. 1639) bol taliansky filozof, dominikánsky mních a teológ, astrológ, básnik a autor predloženého utopického diela Slnečný štát (lat. Civitas Solis, napísané 1602, vydané 1614, 1623, 1638). Bol ovplyvnený filozofiou Bernardina Telesia a známy bol aj kritikou Aristotela. Hlavným predmetom jeho záujmu je otázka ľudského poznania, ktoré je podľa neho zmyslovým vnímaním. Celá skutočnosť je spojením bytia a nebytia, primalitates čiže podstaty vecí, princípov jestvovania a pôsobenia, poznania a lásky a ich popretia v podobe negácie, pasívnosti, obmedzenia a nenávisti.
Konečným cieľom každého bytia je všeobecné úsilie o sebazáchovu. Toto úsilie vedie človeka k láske k sebe samému, ktorá sa môže naplniť len v spoločenskom živote a realizovať v štáte, ktorý má byť akýmsi predĺžením jeho osobnej existencie. V Slnečnom štáte stavia na čelo spoločenstva hlavného správcu, ktorému podliehajú traja predstavitelia spoločenských primalít – moci, múdrosti a lásky; títo vládnu nad celou hierarchicky usporiadanou spoločnosťou na základe povinnej práce. Správca teda vládne štátu prostredníctvom akýchsi troch ministerstiev: vojny, osvety a zásobovania, ktoré zaručujú bezpečnosť a sebestačnosť štátu.
Jedna z troch klasík žánru
Forma diela je podobne ako u zakladateľa utopického literárneho žánru (Thomas More, Utópia, 1516) založená na rozprávaní medzi moreplavcom a obyvateľom ostrova. Z autorovho diela, jeho sociálnych a teologických postojov a aj jeho revolučných aktivít v Kalábrii možno dedukovať, že veril v priam historickú nutnosť nastolenia nového modelu humánnej a sociálne spravodlivej spoločnosti založenej na spoločnom majetku a spoločnej práci. V Slnečnom štáte spája prirodzený poriadok s rozumnosťou projektovaného spoločenského zriadenia.
Campanella v diele opisuje svoju predstavu o dokonalej forme vlády, ktorá je založená na asketizme, zdravom životnom štýle a riadení spoločnosti na základe astrologických predpokladov poznania. Slnečný štát sa nachádza na ostrove Taprobana v Indickom oceáne a spoločenské zriadenie je interpretované ako teokracia, sofokracia prípadne duchovná aristokracia (kňazi, ktorí sú súčasne filozofmi), sčasti hierarchická a sčasti demokratická. Campanellova utópia je sčasti racionalistická (vláda rozumu a riadenie) a sčasti teokratická (život podmienený metafyzikou, náboženstvo ako základ štátu). Najvyšším vládcom štátu je kňaz, ktorého nazývajú Slnko. Jeho pomocníkmi sú traja spoluvládcovia Moc (Pon), Múdrosť (Sin) a Láska (Mor). Vládca Moc má na starosti všetky záležitosti vojny a mieru, ale vo všetkom sa podriaďuje Slnku. Vládcovi Múdrosť podliehajú všetky umenia, remeslá, vedy a školy.
POZRI AJ: Z knižnice utopického socializmu: Tommaso Campanella a utópia v znamení Slnka
Má podriadených úradníkov, ktorým zodpovedá počet vied: Astronóm, Kozmograf, Geometer, Historiograf, Poet, Logik, Rétor, Gramatik, Medik, Fyzik, Politik a Etik. Vládca Láska je poverený predovšetkým riadením plodenia detí. Dohliada na to, aby sa zo spojenia muža a ženy rodilo čo najlepšie potomstvo. Pri tom mu pomáha množstvo vychovávateľov a vychovávateliek. Najvyšší vládca Slnko na všetko dohliada a ani jeden z jeho spoluvládcov nerobí nič bez jeho vedomia. Hodnosť najvyššieho vládcu môže dosiahnuť len občan, ktorý je veľmi všestranne vzdelaný v rôznych odboroch. V Slnečnom štáte je zrušené akékoľvek súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Všetko potrebné majú spoločné a občania pracujú pre blaho celého spoločenstva. Dielo má svoje silné pokrokové pasáže (spoločenské vlastníctvo, právo a povinnosť práce, neexistencia vykorisťovania, spoločná práca, prístupná zdravotná starostlivosť a kreatívne vzdelávanie), ale aj kontroverzné časti, ktoré vyvolali odpor (zrušenie monogamnej rodiny, podmienenosť života astrológiou, vojenské-sparťanské rovnostárstvo a prísna reglementácia života). Campanella v diele zdôraznil poznanie prírody a kozmických súvislostí pre pochopenie skutočnej podstaty javov a vecí.
Kniha je k dispozícii v kníhkupectvách.
Dá sa objednať aj online tu.
Na koncepcii Slnečného štátu sa mi páčia dve veci, z ktorých vyplývajú naliehavé otázky pre dnešnú dobu.
Prvá. Jednota filozofie a bežného života. Človek filozoficky pochopí, čo je v živote dôležité a podľa toho si zariadi aj medziľudské vzťahy a organizáciu štátu. Prečo to v našej realite nejde? Prečo prevládajú postoje, že múdrosť filozofie je „len teória“ a prax musí byť krutá a protivná?
Druhá. V recenzii sa uvádza, že koncepcia má aj kontroverzné časti, ktoré dnes vyvolávajú odpor. Ale čo na to demokracia? Nie je inšpirujúce práve to, že ľudia sú schopní akceptovať aj dohody s individuálne nepríjemnými dôsledkami v záujme toho, aby fungovala demokratická spoločnosť? V tomto zmysle Slnečný štát nie je neuskutočniteľnou utópiou. História aj antropológia pozná viacero reálnych príkladov.
Prečo je problém realizovať UTÓPIU, Slnečný štát, Atlantídu?
Nuž v článku je spomenuté, že cieľom človeka je SEBAZÁCHOVA. Nuž je to iba časť pravdy….teda SEBAZÁCHOVA je v prírode aj u ľudí (normálnych) až na druhom mieste. Na prvom mieste je niečo, čo je napísané v Biblii (bez ohľadu na to, či veríme alebo nie)…. CHOĎTE A MNOŽTE SA. Iba jediný pud v živej prírode prekonáva pud sebazáchovy. Nie sexuálny (pôžitok)…. ale ROZMNOŽOVACÍ…. teda zachovanie DNA, zachovanie rodu…. Ale ľudia postupne prekonali aj pud sebazáchovy (robia veľmi radi, čo ich ničí individuálne…. ale aj celú spoločnosť) a prekonali aj rozmnožovací pud (konzumácia sexu, experimenty s LGBTI). Navyše ak sledujeme posledných 30 – 50 rokov, tak sa od narodenia pestuje v deťoch /v rodinách aj pri vzdelávaní/ SEBECTVO. Psychológovia sa občas vyjadria k témam EGOTIZMUS, EGOIZMUS, EGOCENTRIZMUS…. (v politike poznáme výrok EGOMANIAK, mali sme aj prezidenta EGOTIKA….. každá veta začínala JÁ…JÁ…JÁ..). A máme v politke dnes aj silného EGOCENTRIKA a súčasne EGOMANIAKA… Pekné je to slovíčko v článku MÚDROSŤ….. Dnes už ľudia nevedia rozhodnúť, či by chceli byť obdarení rozumom alebo múdrosťou a už vôbec to nedokážu definovať. Múdrosť je niečo, čo je overené vekmi…. Aj MERLIN a jemu podobné postavy v starej literatúre neboli KÚZELNÍCI, černokňažníci….. ale WISE …. /múdri, mudrci…./ Aj v biblii spomínaní traja králi neboli králmi ale MUDRCAMI.
P.S.: ako vzniká a pestuje sa sebectvo – už od útleho veku rodičia robia všetko čo dieťaťu vidia na očiach…. a robia to hneď bleskovo. Ak nie…..tak rev, hádzanie sa o zem…. a potom tomu dáme taký pekný názov ADHD. Veľká reklama sa robí noseniu dieťaťa na hrudi a okamžitému uspokojeniu potrieb – dieťa sa nakojí v samoobsluhe). Položme si otázku – naozaj dieťa potrebuje piť kedykoľvek otvorí oči? V prírode cicavce vychovávajú mláďatá tak, že tie nechodia piť mlieko k matke keď je to nutkanie z nudy. Musia k tomu mliečnemu automatu dobehnúť. Naše deti na hrudi majú ten automat strčený do úst Všimol si niekto v materských školách ako sa tam šíri a utvrdzuje EGOIZMUS u malých detí (aj voči ostatným deťom, súrodencom, rodičom, učiteľom….). A vo vyššom veku sa to kombinuje účinne s bezočivosťou. EGOIZMUS je jednou z bariér, ktorá bráni vylepšeniu stavu spoločnosti
Dobrý počin. Pre zaujímavosť uvádzam, že na Madagaskare v 18. storočí existovala tzv. „Pirátska republika“, ktorá fungovala podľa komunitných princípov.