O päť minút dvanásť
V nedeľu 14. 6. 2020 som sa započúval do relácie RTVS O 5 minút 12. Vystupovali v nej minister financií Ficovej vlády a minister financií Matovičovej vlády… Vedecká bieda… Nedopočúval som ju… musel som napísať takýto blog:
Čo ma neuspokojilo? Čitateľovi to poviem tak, že mu pripomeniem to, čo sa učil. Nedávno som dostal pozvánku, možno aj čitateľ, na oslavy 160. výročia narodenia A. Stodolu, otca turbín, jadra atómovej elektrárne, či lietadla. V technike platia zákony mechaniky a termodynamiky a ak ich konštruktér neovláda, generátor elektrárne, či lietadlo nemôže fungovať. Hudobné dielo je vždy dokonalé. Ale ak sa podarí turbomotor a funguje, nikdy nemôže byť dokonalý. Vždy je na ňom čo vylepšovať. Preto sú dnešné turbínové motory také odlišné od tých, ktoré vytvoril aj Aurel Stodola.
Tisícky rokov sme sa báli bleskov; čudovali sme sa, že jantár (po grécky elektrón) keď ho trieme o kožušinu, priťahuje papieriky. Moreplavci sa po nekonečných moriach orientovali podľa strelky kompasu. Ľudstvo nerozumelo, prečo stále ukazuje na sever. Začali sme to chápať cca pred 150 rokmi. Ba ľudstvo ovládlo tento druh energie, ktorú veda nazvala elektromagnetizmom. Keď sa ľudia niečomu čudovali, kládli si otázky. Spravidla našli aj riešenie, správne odpovede. Patril medzi nich aj Š. A. Jedlík. Svojimi jedinečnými nápadmi priniesol obrovský pokrok v chápaní chemických a fyzikálnych javov. Vo svojej rozsiahlej a modernej učebnici fyziky Jedlík píše: „Treba pretvoriť sily tam, kde sa rodia.“ Aj v ekonómii musíme začať tam, kde sa rodia ekonomické sily, vo výrobe.
Musím ešte pripomenúť jeden veľký vedecký poznatok. Iste sa už každý z mojich čitateľov stretol so slovom imunológia. Rok 1721 je rokom narodenia slovenskej imunológie – náuky o obranyschopnosti organizmu. Zaslúžil sa o to prešovský lekár a lekárnik Ján Adam Rayman (Reiman), ktorý v lete toho roku uverejnil dva vedecké články v prestížnom vroclavskom časopise Sammlung von Natur und Medicin…. Geschrieben. Opísal v nich prvé očkovanie proti pravým kiahňam – variole, ktoré uskutočnil na svojej vlastnej dcére Márii Alžbete počas epidémie kiahní okolo roku 1720. Zaočkoval ju proti kiahňam.
Dôležité sú aj politické sily. Dovolím si spomenúť veľkú cárovnú Katarína II, ktorá vošla do dejín ako jedna z najväčších osobností, čo vládli v Rusku. Bola rovesníčkou cisárovnej Márie Terézie, s ktorou bola v kontakte. Porovnávali ich. Obe boli mocné panovníčky a patrí im označenie „osvietené“. Jedna druhú v mnohom inšpirovali. Napríklad v očkovaní proti pravým kiahňam, ktoré v tých časoch (1745) boli smrteľnou chorobou. Katarína išla príkladom dvoranom a napriek riziku dala zaočkovať seba aj syna Pavla. Písala si s poprednými mysliteľmi západnej Európy, ako boli Voltaire, Montesquieu a Diderot.
Ekonomika nemá obranyschopnosť proti ekonomických chorobám
Tento dlhší úvod som potreboval na to, aby som čitateľovi povedal, že ekonomika nemá obranyschopnosť proti ekonomických chorobám a že aj na chápaní fungovania ekonomiky je vždy čo zlepšovať. Ba má mať aj politické osobnosti s veľkými cnosťami ako spomenuté panovníčky. Práve v tých časoch bol vydaný výnos, ktorý rušil elitárstvo pri obsadzovaní úradov. Tie už neboli dostupné len šľachte, ale aj nadaným a šikovným ľuďom prostého pôvodu. Obe zrušili nezmyselné dane a zrekonštruovali štátnu správu. Pre Máriu Teréziu to všetko pripravil Adam František Kollár.
Podarilo sa niečo analogické, ale vlastné dnešnej dobe niektorému najvplyvnejšiemu politikovi v rámci EÚ, či na Slovensku? A v dnešnej debate exministra a ministra financií ma trápili práve tieto veci; vedomosti a čo zlepšovať. Ba aj iné. Či už spomenutí vedci a či uvedené političky mali autoritu, lebo vyriešil náročné situácie, alebo zásadné postoje a stanoviská, ktoré boli zásadné preto, lebo boli ovplyvňujúce smerovanie, či už vedy, či hospodárskeho života. Pri počúvaní spomenutej relácie som si mimoriadne uvedomil, že nasmerovať spoločnosť na ekonomickú cestu, ktorá bude spĺňať hospodársky ideál, ktorý ekonomická veda definovala už pred 84 rokmi je nesplniteľná. Politici nemajú vedomosti a nevedia „ako a kde“.
Ani fungovanie ekonomiky nemôže byť dokonalé, lebo platia ekonomické zákony – zákon dopytu a ponuky, zákon kolobehu peňazí…
… Ale pred 50 rokmi sme nemali mobily, či nepoznali sme bitcoin. Pribudli nové túžby, a dnešné kartely využívajú maily na dohovor o cene. Preto je stále čo na fungovaní ekonomiky zlepšovať.
Taká SaS ponúkla 1144 nápadov, ale nie ako zlepšiť princípy fungovania ekonomiky. Ani dnešná debata O 5 minúť 12 nepriniesla nič o zlepšení princípov ekonomiky.. Prapríčina? Nemáme ekonómov vedcov, tí dnešní iba kopírujú. A slovenská ekonomická veda predsa mala svojho A. Stodolu aj Š. A. Jedlíka. Ba dokonca A. F. Kollár bol pravou rukou Márie Terézie a navrhol systém zdaňovania šľachty.
Prof. J. Husár, Bratislava 14. 6. 2020
Poznámka redakcie
Bolo by škoda, keby si naši čitatelia mysleli, že vynikajúci text prof. Husára platí len na oblasť ekonomiky. Príklady našich rodákov, ktoré použil, majú čo povedať každému a aj ľavičiari sa z nich majú čo naučiť.
Napríklad Adam František Kollár sa narodil v Terchovej, rovnako ako náš „národný hrdina“ Juro Jánošík. Rovnako bol z pomerne chudobnej rodiny a sám svojou usilovnosťou sa vypracoval až na jedného z najbližších poradcov cisárovnej Márie Terézie. Práve on pre ňu pripravoval legislatívu, ktorou sa v Uhorsku zrušilo nevoľníctvo. Je otázka a výzva pre ľavičiarov: pôjdeme po stopách Jánošíka a budeme len symbolmi odporu, alebo chceme cieľavedome pracovať na reálnych výsledkoch?
Rovnakou inšpiráciou pre ľavicu je aj osobnosť Aurela Stodolu.
Ako vysokoškolský pedagóg vytvoril základy technickej univerzity, ktorá dodnes patrí medzi 10 najlepších na svete. Svojich študentov vždy učil: „Motiváciou inžiniera nesmú byť peniaze, ale túžba pracovať na prospech celého ľudstva.“
Vernosť tomuto krédu dokázal aj tým, že napriek veľmi lukratívnym ponukám neodišiel pracovať do priemyslu, aby mohol slobodne publikovať a učiť svojich žiakov tie najnovšie technické poznatky.
Málo známou je skutočnosť, že vynálezom mechanicky ovládanej protézy ruky stál na samom začiatku biomedicínskeho inžinierstva. Svet na jeho prvenstvo pomaly zabúda, lebo z etických dôvodov (nechcel zarábať na nešťastí vojnových invalidov) si ho nedal patentovať.
Aurel Stodola bol príkladom toho, že peniaze nemajú neohraničenú moc a človeka s čistým srdcom si žiadne peniaze kúpiť nedokážu.
Dobry den,vlastne vecer.
DvaDva,tento kulturno-politicky magazin nie az tak davno sledujem pravidelne,no od prveho stretu s publikaciou pana Profesora Husara som jeho staly citatel. Vzdy po docitani si stale kladiem tu istu a jedinu otazku,preco takito vzacni ludia-osobnosti neovplyvnuju aktivne sucastnu pokiticko-ekonomicku situaci v nasej spolocnosti.
V tomto poslednom prispevku spomina viacere vzacne vedecko-spolocenske osobnosti,ktore aktivne prispeli k formovaniu ekonomickej,politickej ci kulturnej situacie v nasom vtedajsom regione.
Ja nie som ekonom,som strojar a po tejto stranke viem o com pisete p. Profesor. Nejake tie zaklady o ekonomike tiez mi nie su nezname, no nedokazal som doposial pochopit,ako je to mozne, ze dnesni tzv. ekonomovia a to na vrcholovych postoch nedokazu,resp. nevedia okrem spominaneho kopirovania priniest nic nove co by bolo ako sa hovori revolucne v dnesnej dobe.
Co vlastne sa od doby Stodolu,Jedlika ci Kollara stalo,zmenilo,kde su ich ziaci nasledovnici nie kopiranti a opisovaci. Kde sa vlastne stala chyba,v skolstve v sucinnosti s praxou alebo celkovo v zle nastavenom systeme.
Kde sa stratili,ti Stodolovci,ktori by robili nie pre peniaze,ale pre blaho ludstva. Ti,ktori nielenze pochopili ako to je v clanku uvedene,ze peniaze nemaju neohranicenu moc a cloveka s cistym srdcom si nedokazu kupit,ale aby to dalej odovzdavali,ucili a sirili to medzi svojimi nasledovnikmi. Ledaze uz ludia s cistym srdcom sa minuli a tak v dnesnom svete peniaze maju neohranicenu moc!
Pan Profesor Husar, je mozne ci realne v tejto dobe s tymto potencialom,ktory je u nas k dispozicii nieco revolucne vykonat a zvratit toto smerovanie nie do zahuby,lez ako ste uviedli,nasmerovať spoločnosť na ekonomickú cestu, ktorá bude spĺňať hospodársky ideál, ktorý ekonomická veda definovala už pred 84 rokmi.
V. Salak
Marian, vďaka. Bál som sa, že článok „zapadne“. Aj v dnešnej dobe sú vynikajúce osobnosti a to aj v ekonómii. A ekonomike Slovenska. Boli však vytlačení na okraj – aj hospodárskeho rozhodovania štátu – a často i na okraj spoločnosti.
Prečo? Je to po 31 rokoch trvajúca situácia v tom, kto vlastní výrobu, banky, ekonomické zdroje Slovenska. Je to už ustálená situácia v tom, ako sa rozdeľujú príjmy a ako sa prerozdeľuje bohatstvo na Slovensku.
Aby sme zas neupadli do teoretizovania:Pozrite sa na bezzubosť opatrení ku podpore poľnohospodárstva. Ku podpore potravinárstva na Slovensku. Ministerstvo „stvorilo“ Memorandum o predaji slovenských výrobkov – ktoré nemá žiadnu právnu záväznosť pre zahraničné obchodné reťazce. Iné ministersto sa tasie strachom čo bude ak automobilky a náväzné automotive industry závody poprepúšťajú zamestnancov. Ale vidíme tu nejaké zakladanie slovenských podnikov? Povedzme ako na Islande po prekonaní finančnej krízy? (Nehovoriac, že by to mali byť štátne podniky, ak majú produkovať z hospodárskeho výsledku dane a zabezpečiť pracovné miesta.)
….Nič, …nič…. NIČ.
Husár, Staněk, Vitkovič, Jurčo, Hraško, Lysák, Forsthoffer, ….až Zajac-Vanka…hrach na stenu hádžeme…
Zostávajú len pomníky ako po Haluškovi.
Ale je to krásne napísané, pán profesor.
A vďaka Marianovi aj krásne obohatené o Kollára či Stodolu.
Ozaj, v Bratislave je Technické výstavné centrum nazvané po Stodolovi: AURELIUM.
Pán profesor je neúnavný, vytrvalý a stále trefný.
Ale napriek tomu, rôzne vedúce miesta u nás zaujímajú ľudia tvárni a lepkaví.
Nedávno ma prekvapili umiestnením študenta s podvodne získaným titulom do funkcie, z ktorej predtým vystrnadili úplatkára (vynikajúca zmena v prospech SR). Dnes som od kamoša dostal zoznam ľudí do rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Možno je dvojnásobná registrácia v Štb naozaj kvalifikačný predpoklad. A ten adept mal tiež výdrž, keď vytrvalo neúspešne kandidoval na šéfa ústavu v SAV – ale nakoniec zvíťazil. Pre zaujímavosť som dal na internet vyhľadať výraz…. nejlepší slovenskí ekonómovia. Zistil som, že aj ten „ujo internet“ a ako obyčajne „skrytá reklama vraj ekonomického týždenníka“ vyhodila toto:
https://www.trend.sk/trend-archiv/kde-su-najvacsi-slovenski-ekonomovia-zahranici
Čakal som, že sa tam objaví meno Imricha Karvaša (študoval som s jeho nevestou). Nuž ujo internet ho nezaradil do tabuliek. Vyzerá to tak, že máme „ekonómov“ SLÁVNYCH a CELEBRITNÝCH….. a je ich dosť. Naše vlády nepotrebujú múdre slová múdrych ekonómov…. Preto takéto osobnosti zriedka u nás vidíme v zodpovednej funkcii a vládni úradníci a funkcionári počúvajú radi pritakávanie tých tvárnych beztvárych ekonómov.
Občas som sa streto s naozaj vzácnymi ľuďmi. Boli vzácnymi aj ako odborníci alebo vedci. Postupne vymierajú a nemáme za nich náhradu. Okrem financií budú tomto štátu veľmi chýbať práve takéto osobnosti – lebo za posledné desaťročia boli odstavení a dokonca nemali možnosť vychovať svojich nasledovníkov. Pre zaujímavosť: viackrát som sa stretol s prírodovedcom a postarším pánom akademikom Filkornom (napr. jeho kniha Zdroj: Filkorn, V.(1998): Povaha súčasnej vedy a jej metódy. Bratislava: VEDA.). Dal som to sem preto, že niektorí diskutéri ohnivo prezentovali svoj názor, že ekonómia nie je veda. Odporúčam im aspoň nazrieť do nej. Bohužiaľ aj tento vzácny človek už „odišiel“ a občas prejdem okolo jeho hrobu skoro pri vchode na cintorín v Slávičom údolí. Ujo internet by ho na internete asi ťažko našiel. To len dokumentuje skutočnosť ako „noví vedci“ v SAV zabúdajú na tých pred nimi. Keď som porovnával viaceré učebnice, vedecké pojednania, skriptá… tak som zistil, že aj keď prevzali mnohé (alebo celé) stránky do svojich nových kníh, meno autora ani nespomenuli. Dosť mi to pripomenulo citát Ericha Kästnera o ktorom už dnešní maturanti ani nechyrujú: “Nové školské učebnice vznikajú prevažne zo starých školských učebníc, ktoré pochádzajú ešte zo starších učebníc” E.Kästner).
P.S.: ak navštívite nejakú univerzitu v SR, tak na stenách visia fotografie funkcionárov, ktorí dokázali postupne posunúť univerzitu smerom dole. Nenájdete tam tváre zaslúžilých, múdrych pánov profesorov, ktorí zakladali katedry a rozvíjali vzdelávanie a vedu. Na EUBA nevisí portrét prof. Husára, ktorý doposiaľ tvorí…. ale skôr funkcionára Sterna, ktorý ešte aj dnes „stvárňuje“ funkciu na jednej z VŠ
Ozvem sa ako trafená hus, lebo som jedným z tých, čo tvrdí, že ekonómia nie je (exaktná) veda. Myslím hlavne tú hlavnoprúdovú liberálnu (neoklasickú a rakúsku školu). A to, prosím, tvrdím po dôkladnom zahľadení sa do ekonómie, nie od pása ako kovboj.
Tvrdenie, že z diela Vojtecha Filkorna nejakým spôsobom vyplýva, že ekonómia je veda je pritiahnuté za vlasy a neviem si predstaviť, ako takýto mostík mohol vzniknúť. Snáď jedine z nepochopenia Vojtecha Filkorna z jednej strany a ekonómie (na čom stojí) z druhej strany.
PS: Keď sa niečo (ekonóm) tvári ako vedec, rozpráva ako vedec a je nezrozumiteľný ako extra dobrý vedec, tak to ešte nemusí znamenať, že je skutočný vedec. Ostatne, to isté je jadrom tohto článku profesora Husára.
Marian, nezačínajme zas. To, že ekonómia je veda dnes práve že dokazujú všetci tí „úspešní financ-ekonomi“, ktorí dokážu iba štrngať peniazmi a účtovať straty a zisky. Ekonómia je veda o hospodárení. Múdrom a rozvážnom hospodárení. Skutočne ju Slováci uznávali v 20.storočí, dnes nie…Ale poďme na lepšie porovnanie a tu sa zjednotíme: Ekonómia je predovšetkým CHIRURGIA – lebo reže do živého a to dokonca bez umŕtvenia: nemôžete STOPNÚŤ ekonomiku v tom stave v akom je povedzme k 15.marcu /korona kríza/ , dať ju do trezoru a otvoriť ju 15.júna. Ekonomika nezahynula, ale zmenila sa a kus schudla, zhoršila sa…a to je o tej VEDE: ekonómovia vedci predvídajú a na základe výskumu a teórií určia diagnózu i liečenie – ako vedci lekári a ešte aj REŽÚ – ako chirurgovia.
Ale akýchže tu máme vedcov chirurgov v slovenskej/ i svetovej/ ekonomike, aj jediným kritériom je rast HDP, problémy riešia pôžičkami a rozpredajom majetku, sociálne problémy riešia typom „deti zaplaťte rodičom“ a podobne?
JE TO BARBARIZÁCIA V SPOLOČNOSTI . Pod vedcami SAV preboha neberte Ekonomický Ústav SAV, to sú zamestnanci-úradníci, ktorí v živote nerobili v podniku, nevideli ani na exkurzii výrobu a ich „vedecké práce“ sú na podobné témy ako téma „vplyv sezóny báboviek na ceny másla v SR pred Vianocami“. Takisto daňoví experti a účtovníci nie sú vedcami a nemusia byť nutne ekonómami – sú to remeselníci čísel a dodržiavania zákona – rovnako ako maká za pásom operátor, makajú s číslami z minulosti aj oni.
Aspoň keby ten Haluška – ale už nežije. Aspoň ten Peter F.Drucker – ale už je pochovaný v Claremont, USA. Ale Husár žije a tvorí, Schweickart mal okolo seba team čs.exulantov z košiara O.Šiku, Vitkoviča nezaplatíte…ja sa vraciam do podnikovej sféry, odkiaľ som zbytočne odišiel v nádeji, že pohnem hospodárskou politikou Slovenska.
Dakujme profesorovi Husárovi že tvorí a pracuje…
Veď sa presne zhodujeme, Peter. Mám v sebe hodne z Filkorna, hoci som sa s ním nikdy nestretol osobne, ale filozofiu ma učil prof. Hanzel, jeden z jeho blízkych spolupracovníkov. A zhodujeme sa v tom, že ide o ten hlboký rez až do základu. Musíme vedieť, či naša stavba stojí na pevnom podklade, inak ju žiadna vedecká metodológia nezachráni a dopadne presne ako Štefánikove observatórium na Mont Blancu.
Zopár zaujímavých citátov…. vhodné aj pre charakterizovanie ek.ústavu SAV po úmrtí Šikulu a nahradení človekom, ktorý nikdy nevidel firmu, hospodárenie ale ani vedu (má teraz šéfovať našej rozpočtovej bezpečnosti).
MONTESQIEU
– Francúzska akadémia vied nikdy nezanikne, pokiaľ budú existovať hlupáci, nájde sa aj dosť krasorečníkov
– Mám rád sedliakov, nie sú dosť učení na to, aby tárali dve na tri
Nemôžem dosť často opakovať, že prikladáme veľký význam slovám, svojou užvanenou výchovou vychovávame len ďalších žvanilov…. J. J. ROUSSEAU
Nahromadenie faktov nie je veda, práve tak ako hromada kameňov nie je dom – Jules Henri Poincaré
Informácie nie sú totožné s vedomosťami a vedomosti nie sú totožné s múdrosťou – Arthur C. Clarke
Gróf George L. Leclerc de Buffon vo svojom vystúpení vo Francúzskej akadémii vied 25.8.1753 “Rozprava o štýle” hovorí: “Tí, ktorí píšu tak ako hovoria, píšu zle, aj keď hovoria veľmi dobre”
P.S.: čítal som naozaj dlhú a fundovanú kritiku pôsobenia Samuelsona a vzniku jeho „geniálnej učebnice“. Nesmieme sa čudovať, že ani po 14. vydaní v ČR na tom veľa nefunguje. Možno to nájsť aj dnes na internete. To o čo ľuďom má ísť… je naozaj HOSPODÁRENIE….. HOSPODÁR…NÁRODOHOSPODÁR….. a tí čo hospodária …ale naozaj hospodária a nie bašujú…. v hospodárskych jednotkách RODINA, FIRMA, SAMOSPRAVA…
Chcelo by to tú knihu prečítať a potom hodnotiť. Mimochodom čo je to exaktná veda? Podľa iných odborníkov a vedcov je matematika iba pomocnou vedou…. alebo akýmsi jazykom. Podstatou vedy nie je povrchný pohľad na EXAKTNOSŤ. Dokonca fyzika, ktorá je považovaná za exaktnú …. už dlhé roky naráža na niečo, čo jej exaktnosť silne spochybňuje. Poznávanie je naozaj zložitá záležitosť…. a nálepkovanie a robenie rebríčkov je vec pomerne jednoduchá (každého môžeme dať do tej správnej kolónky, s ktorou budeme spokojní). Úvahami môžeme dospieť aj k tomu, že kráľovná vied filozófia je neveda. V každej oblasti ľudkej činnosti a poznávania je možné, aby sa aj v oblasti „uznávanej“ vedy objavili tí, čo v jej lone rozvíjajú pavedu. Pre zaujímavosť exaktná fyzika tvrdila a vysvetľovala jav kĺzania sa korčulí, lyží, saní…. po ľade (snehu) tým, že sa trením vyvíja „obrovské teplo“… ľad sa topí a korčule sa kĺžu vraj po vode. Dostalo sa to do učebníc fyziky…. a kraľuje to tam dlhé roky. A to napriek tomu, že sa preukázalo (asi 20 rokov), že v zmrznutom ľade-snehu…. stále ostáva časť nezmrznutej vody (to množstvo klesá asi až do 42 stupňov pod nulou). No a kĺžeme sa síce po vode…. ale nie tej čo by sme chceli roztopiť trením (jednoducho sa to nedá)…. ale po vode vytlačenej z ľadu (pri nižšej teplote ako 42 stupňov pod nulou už skoro niet čo vytlačiť a už to nekĺže). Exaktná veda teda môže šíriť nezmysli a dokonca to vedecky použitím „kauzality“ dokázať.
Čítal som napr. články a príspevky fyzika Ctirada Klimčíka…. a akosi mnoho „pseudovedcov“ pôsobí na tom matfyze.
Ale veď presne o toto ide. Mne nikdy nešlo o nálepkovanie, ale chcel som upozorniť na to, že sa na veci treba pozerať kritickejšie a vlastným rozumom. Presne ako to korčuľovanie, nebrať vysvetlenie len preto, že to povedal „vedec“. Exaktná veda pracuje tak, že si aj fyzikálne javy môže overovať ekonóm, ak použije presnú fyzikálnu metodiku. A presne to by malo platiť aj opačne. Ekonóm – (skutočný) vedec odhaľuje zákonitosti, ktoré môže používať aj fyzik, ak chce porozumieť ekonomickej realite. Ak ekonóm funguje ako jediný kompetentný „vykladač“ reality, tak funguje podobne ako veštiareň v Delfách.
Matematika „iba“ pomocná veda – to ma úprimne rozosmialo. Súčasťou matematiky je aj logika prvého rádu. Dnes naša realita vyzerá tristne práve preto, že si mnohí „odborníci“ myslia, že im je matematika nielen zbytočná, ale na príťaž, a napríklad výroková logika nemusí platiť v práve. To mi tvrdil v jednej relácii v SV dlhoročný právnik.
Ctirad Klimčík… nerozumiem, kam ste mierili, keď ste ho spomenuli. Poznám ho osobne, aj niektoré jeho texty. Je to často neprehľadná zmes faktov a názorov, v duchu jedného nemenovaného článku na tomto portále, treba to vedieť rozlišovať.
Aj ja som sa pred mnohými čudoval tomu, že matematika je pomocnou vedou, že je jazykom, ktorý používajú aj iné vedy…. (mimochodom výroková logika pochádza z filozofie ako kráľovny vied). Nie je to však podceňovanie matematiky alebo nevyužívanie. Tieto hry na exaktné a neexaktné, spoločenské, technické, prírodné, pomocné…. môžu byť zaujímavé. Ale nemalo by to viesť k tomu, že niekto je v tomto víťaz (vedy majú spoločné znaky – napr. vedecké metódy). A to o tej pomocnej vede to uznali aj niektorí starší matfyzáci, ktorí sa potom udomácnili v oblasti ekonomie. A dobrý vedec pozná to čo sa u nás veľmi ani nepropaguje (intradisciplinarita, interdisciplinarita, transdisciplinarita) – nemá problém spolupracovať s inými vedcami. Len tak mimochodom z dobrých pohnútok som tu v jednom príspevku zavesil odvolávku na vynikajúcu publikáciu takýchto vedcov: – BROCKMAN, J. – MATSONOVÁ, K.: Ako sa veci majú. Bratislava : Archa, 1996. Osobne mám naozaj čudný pocit, keď študujem zahraničné zdroje, že o mnohých veciach sa u nás ani len nediskutuje. Vo svete si napr. robia srandu zo zneužívania modelovania a používanie modelov v ekonomike.
So záujmom som si prečítal niekoľko kníh známeho a oceňovaného matematika David Orrell z Kanady, ktorý práve tieto veci kritizuje
https://www.goodreads.com/author/show/704822.David_Orrell
https://www.amazon.com/David-Orrell/e/B002Y9P8XO%3Fref=dbs_a_mng_rwt_scns_share
https://evonomics.com/author/davidorrell/
The Economics Debate: The Problem isn’t Bad Economics, It’s Bad Science
How the Economics Profession Is Coming to Terms with Its Role in the Great Financial Crisis
. Aj ekonomická kríza v r. 2008 bola do značnej miery oblbovaním cez tieto modely alebo odvolávanie sa na vzorce (štatisticke a matematické) – David X Li gausisan copula formula The Formula That Killed Wall Street
P.S.: Klimčík poukázal viackrát na podfuky na matfyze o tom, akí sú tam svetovo uznávaní odborníci…
Na vyjadrenie, že matematika je jazykom, ktorý používajú iné vedy, by som sa neurážal. Je to rovnaké ako so slovenčinou. Keď niekto v texte urobí veľa gramatických chýb (nemyslím pár z nepozornosti, alebo že netrafí klávesy), tak má človek pochybnosti o tom, či autor rozumie predmetu, keď má problém so zvládnutím jazyka.
Poznám aj prostredie matfyzu, je to moja alma mater (takže len zopakujem, že treba rozlišovať fakty a názory). No som interdisciplinárny už spred diplomu, takže rozumiem, o čom píšete. Aspoň ku tej kríze:
Keď vrcholila kríza 2008 bol som v centrále jednej slovenskej (nadnárodnej) banky a pripravoval som manažmentu podklady k tomu, čo sa deje, takže som to videl. Tie modely, ktoré hýbali cenami na burzách – to ako príčinu asi nafúkli novinári a boli to jednoducho opraviteľné nedostatky. Z môjho pohľadu boli príčiny oveľa hlbšie – presne také, aké triafa profesor Husár. Manažmenty korporácií kvôli zisku prestali byť ukotvení v realite. Napríklad prestali dodržiavať „zlaté bilančné pravidlo“, ktoré sa ešte za socializmu učilo na ekonómii ako základný kameň každej ekonomickej stavby. Dnešní ekonomickí „vedci“ typu Sulíka snáď ani nevedia, čo to je.
Malá poznámka. Mnohí novinári sú predajní.
Ale takou bibliou pre podvodníkov (oceňovanie, hodnotenie rizika, hedž fondy) bola naozaj tá David X Li formula, ktorá umožňovala matematicky vynulovať riziko.
Napriek tomu, že tento DOKTORAND na to upozorňoval, že to nie je možné prakticky aplikovať – tak to všetci aplikovali a všetko s čím obchodoval i na burze (banky, poisťovne, hedžové fondy) – bolo nerizikové.
Žurnalistika – služby verejnosti, príliš často som ju cítil ako ťažké násilie na samom sebe… Robil som povrchnosť so zúfalým vnútorným odporom J. Čapek
P.S.: poctivý vedec (akéhokoľvek zamerania) hľadá pravdu….. a vie, že ju bude musieť hľadať celý život. Máme však takých, ktorí ani nehľadajú … a tvrdia, že ju našli. Na jednej VŠ robil syn istého dekana docentúru (skôr ako splnil aj formálne kritériá). Ani na jednu otázku nevedel odpovedať (nedokázal správne odpovedať ani na to, či tá oblasť o ktorej píše je vednou disciplínou a čo z toho je veda – nákup a predaj, marketing, obchod, ekonómia….. Pri hlasovaní sa obrovská masa vedeckej rady zdržala hlasovania – docentom sa stal s prevahou o jeden hlas. O niekoľko rokov z neho urobili profesora (teda bol urobený tak ako bol počatý). Teraz profesoruje tatko aj syn. A budú robiť „VEDU“, školiť, prideľovať tituly…
Nuž, matematici a technici, nedá mi nezabŕdnuť: Matematiku si veľmi vážim a rešpektujem ju, od čias AL-Gebry. A arabských matematikov. Tí dnešní z matfyzu sú „čistí nula-jedničkári“, inému nerozumejú, ale myslia si, že svet je nula-jedna. Manažment sa netvári ako veda, ale vypracoval v 20.storoí asi najefektívnejšie postupy pretože uznal, že medzi NULA a JEDNA je nekonečno, kde sa rozhoduje človek a kde sa „povetrie“ mení častejšie ako na oceáne (Řízení v turbulentní době – Peter F.Drucker).
Technici – rešpektujem technické riešenia – ale nie technikov. A najmä nie „technikov“ – zadubencov. Ktorí zaspali niekde na parnom stroji a „vedia“ že svet sa dá „Nastaviť a Zošroubovať, načo iné blbiny.“ Technici nikdy neporozumejú ekonómii, tak ako filozofi a aj ekonómi nepochopia, že stroj sa nerozbehne ak mu dohovoríme a že demokraticky a slobodne sa rozhodnúť trafiť rozžhavenú elektródu do kovu – vodiča – znamená istú smrť pre aktéra, alebo aspoň smrteľné popáleniny.
Máme tu pozemský problém, kde by sme mohli napriek tomu spolupracovať:
Znázorniť „zlatý rez“(viete o čom hovorím) v Mandelbrotových rovniciach graficky
a zostrojiť Perpetuum Mobile.
Tu by sme mali vedecky spolupracovať, technici aj ekonómovia. Ale to by technici museli ekonómiu ako vedu tiež uznať. Viete o čom hovorím – Perpetuum i Mandelbrotové rovnice – tam si exaktnosťou nepomôžete, lebo sa zbláznite…
A inak – končím. Od pondelka idem do praxe.
Údajne verejno-právna ČT zadupala, v nižšie uvedenom dokumente, socialistickú ekonomiku pod čiernu zem a ešte kúsok a ešte to aj zaklincovala „perlou ducha“ toho britského kapitalistického dymiaceho parníka.
Asi hlavným politickým zadaním pre autora článku bolo, aby navodil dojem že niet lepšieho, než kapitalihnus…
Je to trochu dlhší článok, ale zaujímalo by ma, či Vaše spomienky a vedomosti korelujú s tým, čo uvádza v tom texte autor – Mirko Kašpar.
Nomen-omen ?!
https://ct24.ceskatelevize.cz/ekonomika/2593972-krizi-mela-ekonomika-v-socialistickem-ceskoslovensku-jen-jednu-trvala-ale-ctyricet
Nuž zaujímvaý článok z úst Kašpárka na niti. Keby to čítal/počul Vašek Haulú…. ešte pred svojím pamätným prejavom pred voľbou prezidenta 16.12. 1989, tak by sa nemusel zhovadiť. Dnes jeho prejav vyhlasujú Kašpárkovci za hoax – hoci to národ počul a videl. Preto je potrebné masírovať mozgy neskôr narodených o dobe, o ktorej nič nevedia. Ešte aj presvedčený odporca socializmu po prečítaní týchto výplodov Kašpárka si povie….. iniciatívny blbec horší neutrónovej bomby. No ale u nás tá bábkoherečka Remišová prekonala svojou hlúpou iniciatívou aj Kašpárka. Takíto ideológovia, politológovia, ministri….. môžu byť aj neodborníci… ale ich súkmeňovci by mali dávať pozor, aby hlupáci nepreberali iniciatívu.
Martin, je to vysoko tendenčný článok. Jednak je väčšina tej kritiky na 50-te roky a to som ešte nebol na svete. A jednak, a to je dôležitejšie, každý mal oveľa viac voľného času. Nedeľa bola úplne nepracovná, okrem nepretržitých prevádzok, a viac ako 8 hodín v práci bolo len výnimočne a s písomným príkazom. Ľudia sa viac venovali svojim hobby, neboli takí uštvaní, aby len s pivom v ruke sedeli pred televízorom. A aj preto im hocičo chýbalo – práve na tie rôzne hobby. Základné veci nechýbali nikde. Dokonca aj rifle sme mali z Prešova – nálepka Wrangler na tuzexových bola hlavne imidžovka.
Chcem upozorniť na jednu VEĽMI dôležitú vec. V tom článku je akože kritika na to, že sú rady pred obchodmi. Ten dolný rad je pred kníhkupectvom jedného z najväčších vydavateľstiev. Vždy, keď prišli nové knihy z tlačiarne, tak boli pred obchodom rady. O knihy bol najväčší záujem! A to je aj najväčší rozdiel oproti dnešku.
Za všetko hovorí aj to, že vtedy ani traktorista z družstva neurobil v texte na A4 viac chýb, než dnes priemerný novinár v článku, čo čítajú stovky tisíc ľudí.
Ten článok je naozaj príkladom toho, ako sa novinárčina nerobí.
Namiesto vymenovania kladov a záporov systému, sa neskrývane zaoberá len negatívami, dokonca mám podozrenie, že aj účelovo manipuluje s faktami, aby čs. socializmus vyzeral horšie ako aj bol.
Preto sa pýtam, či si to aj Vy pamätáte rovnako.
O pamätníkov s dlhou pamäťou strach nemám, no žiaľ pokolenia čo socializmus nezažili, a nie sú zaočkované oči „kvalite“ žurnalistiky, budú takouto kapitalistickou propagandou vážne zasiahnutí. To sú tí dnešní uvedomelí dvadsiatnici, ktorí starej garde plasticky opisujú to, ako za socializmu trpeli.
Osobitnou rovinou je to, že článok vyšiel na stránke VEREJNO-PRÁVNEJ inštitúcie, ktorej spravodajské zložky si platíme preto, aby nám prinášali nestranné objektívne spravodajstvo a osvetu. Kam sa dostali naše zeme, keď sa už ani v štátnej inštitúcii nerozpakujú nad neskrývanou pro-kapitalistickou manipuláciou – a ešte to zapečiatkujú parníkovým výrokom o tom, že „socializmus prerozdeľuje chudobu“.
Sme otroci vo vlastnej zemi, a ešte z nás idú robiť blbcov presviedčaním, ako nám je dobre.
Asi viem kde ste. Mladé a nové tváre. Ak to robíte pre politiku tak som sklamaný, ale nie prekvapený.