Zdieľaj článok:
K HROBU NEZNÁMEHO VOJAKA Idey, city, myšlienky skrývať Ešte viac drviť krídla zlomené Ja nechcem nosiť k mohylám kvety Pod rúškom noci - v strachu, potajme Ešte viac drviť, zabiť to ľudské Oheň, čo srdci musí človek mať Po lúke suchej bez duše kráčať Bodliakmi otroctva kochať si zrak Nebudem nosiť k mohylám kvety Aby ich nebozkal slnečný lúč Nebudem city, myšlienky skrývať Väzniť ich perute reťazou pút Otcov a matiek nášho národa Tam leží pokrvných posvätný prach Srdcia, čo dobili, hoc chceli žiť No iné do vienka nadelil vrah Po hroboch šliapať, ničiť a rúcať Nenávisť chorobná ubiť chce zem Semena tohto dávneho vraha Len aby v otroctve zabudol v svet K Vám, ktorí ležia v mohylách stlení Hoc chorá nenávisť ubíja zem Nebočte zrakom od dcér a synov Vypudiť zo srdca takých síl niet! SVS, december 2020