Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

K HROBU NEZNÁMEHO VOJAKA

Idey, city, myšlienky skrývať
Ešte viac drviť krídla zlomené
Ja nechcem nosiť k mohylám kvety
Pod rúškom noci - v strachu, potajme

Ešte viac drviť, zabiť to ľudské
Oheň, čo srdci musí človek mať
Po lúke suchej bez duše kráčať
Bodliakmi otroctva kochať si zrak

Nebudem nosiť k mohylám kvety
Aby ich nebozkal slnečný lúč
Nebudem city, myšlienky skrývať
Väzniť ich perute reťazou pút

Otcov a matiek nášho národa
Tam leží pokrvných posvätný prach
Srdcia, čo dobili, hoc chceli žiť
No iné do vienka nadelil vrah

Po hroboch šliapať, ničiť a rúcať
Nenávisť chorobná ubiť chce zem
Semena tohto dávneho vraha
Len aby v otroctve zabudol v svet

K Vám, ktorí ležia v mohylách stlení
Hoc chorá nenávisť ubíja zem
Nebočte zrakom od dcér a synov
Vypudiť zo srdca takých síl niet!

SVS, december 2020

PODPORTE nezávislé spravodajstvo

Len vďaka Vašej podpore dokážeme robiť kvalitnú a nezávislú žurnalistiku

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *