Redakčná poznámka: Keď bol Robert Fico predsedom vlády, pravidelne verejne blahoželal ženám k MDŽ. Pravidelne tiež za to musel znášať kritiku médií hlavného prúdu a verejný posmech všetkých umelcov, ktorí chceli ostať na výslní médií. Takže počas vládnutia terajšej koalície je MDŽ tabu. Ako však pristupujú k MDŽ v zahraničí? Okrem Slovenska ho oslavujú všade.
Oficiálny denník OSN vyzdvihuje MDŽ ako príležitosť zdôrazniť, že hnutie za rovnosť príležitostí a zapojenie rovnomerne obidvoch pohlaví nie je samoúčelné. OSN oficiálne oslavuje MDŽ od roku 1975. Tento rok Generálny tajomník Antonio Guterres predniesol slávnostný príhovor, v ktorom vyzdvihol účasť žien na spoločnom boji proti pandémii Covid-19 a zmierňovaní jej dôsledkov. Snáď všade na svete je v zdravotníckych službách prevaha žien. Keď médiá píšu o tom, že „zdravotníci sú preťažení“, tak si možno ani neuvedomujeme, že hlavnú záťaž znášajú prevažne ženy.
Pandémia však nie je všetko, kde OSN oceňuje prístup žien. Z mnohých oblastí vyzdvihuje účasť žien na riadení a mierových procesoch v treťom svete. Všade, kde sú viac angažované ženy, tam sa dosahujú aj lepšie a trvalejšie výsledky.
Zdá sa, že MDŽ si vo svete cenia bez ohľadu na náboženstvo. Slávnostný príhovor mala aj kráľovná Malajzie. Zdôraznila, že práve počas pandémie sa ukázalo, aké sú ženy odolné a prínosné pre spoločnosť:
„Silné ženy zdolajú každú prekážku, ktorá sa im postaví do cesty. Použijú silu, ktorou ich obdaril Allah a týmto sme my ženy výnimočné. Ženy sú schopné znášať veľa rán od osudu, ktoré ich zrážajú k zemi, ale stále majú dosť sily, aby sa postavili a svojmu osudu čelili.“
Britské múzeum v Londýne pri príležitosti tohtoročného MDŽ vydalo špeciálny blog, v ktorom si pripomína deväť vedeckých priekopníčok, ktoré v minulosti pracovali pre múzeum. Vo svojej odbornosti boli na špici vedomostí a zručností a posúvali hranice vedeckého bádania.
Ako príklad tu uvedieme len jedno meno z týchto deviatich – Margaret Hall. Bola 37 rokov hlavnou dizajnérkou expozícií Britského múzea a vytvorila svetový štandard múzejného dizajnu.
Vedľa je ukážka z expozície Tutanchámona, ktorá bola v roku 1972 vrcholom jej kariéry v múzeu a bola vo svetovom meradle ocenená ako prelomová archeologická expozícia.
V čínskom meste Čang-Ša v provincii Hunan na počesť MDŽ natreli zebry na prechodoch cez križovatky na ružovo. Na oficiálnej stránke mestskej polície bolo zverejnené blahoželanie ženám k sviatku a ružové križovatky ako svojrázny darček – pripomienka, že sa muži každodenne pozerajú na ženy s láskou. Ružové boli aj niektoré vagóny metra, autobusy a taxíky. Mestské zastupiteľstvo tiež nechalo osvetliť ružovými svetlami 20 km dlhé nábrežie okolo rieky, ktorá preteká mestom.
Niekde však ženy svoj sviatok oslavovali bojom
V Indii už niekoľko mesiacov prebiehajú pokojné aj násilné protestné akcie farmárov proti poľnohospodárskej reforme. Táto reforma liberalizuje obchod s poľnohospodárskymi plodinami, umožňuje výkup plodín aj súkromným obchodným spoločnostiam a uvoľňuje štátom garantované minimálne výkupné ceny. Poľnohospodári namietajú, že reforma spôsobí zníženie výkupných cien a pre mnohých to bude mať likvidačné dôsledky.
Na MDŽ sa k protestujúcim mužom pripojilo aj 20 000 žien.
Pri príležitosti MDŽ musia bojovať – doslova o život – aj ženy v Ugande v oblasti Albertine Graben, kde poľnohospodári súperia o pôdu s nadnárodnými spoločnosťami, ťažiacimi ropu.
Margaret Kagole, miestna aktivistka ženského ekologického hnutia hovorí: „Cítime sa ako veveričky proti slonom. Ťažiari ropy nám pred očami ničia úrodu. Chodia po našich poliach traktormi, buldozérmi a nákladnými autami a nič proti nim nezmôžeme“.
Ženy sú v Ugande hlavnými producentami poľnohospodárskych plodín, ale v právnom systéme nemajú rovnocenné vlastnícke práva k pôde ako muži.
„Pri príležitosti MDŽ 2021, my ženy Ugandy žiadame radikálnu a revolučnú zmenu vzťahu spoločnosti k prírode a medzi ľuďmi navzájom. Žiadame ukončenie koristníckeho rozvoja, ktorý uplatňujú korporácie a ktorý vyzdvihuje ZISK na úkor ľudí a planéty.“
K MDŽ však mala slávnostný príhovor aj prvá dáma USA, Jill Bidenová. Kvôli pandémii bola ňou usporiadaná slávnosť virtuálna, no doslova celosvetová. A politická. Jill Bidenová hovorila o ženách hrdinkách, ktoré vzdorujú autoritatívnym režimom a bojujú za spravodlivosť. Na svoju slávnosť virtuálne pozvala ženy zo 14 krajín: Bieloruska, Číny, Guatemaly, Iránu, Kamerunu, Kolumbie, Konžskej demokratickej republiky, Mijanmarska, Nepálu, Somálska, Srí Lanky, Španielska, Turecka a Venezuely.
Jill Bidenová v mene USA vyslovila týmto ženám uznanie, podporu a prísľub, že ich USA naďalej budú podporovať.
