Jozef Sipko: Hľadanie duchovných hodnôt človekom

Počas celej nám  známej histórie  sa stretávame s ľudskou duchovnosťou v jej rôznych podobách, no pri spätnom pohľade na túto stránku života človeka nachádzame vo všetkých etnikách či v duchovných a náboženských systémoch veľmi podobné vývojové trendy. Evidujeme pritom mnohé rozporné stránky našich hľadaní Pravdy-Istiny, ktoré spôsobujú značné narušenie reality. Na tento fakt upozorňujú jednotlivci i celé skupiny a medzi ne patrí organizácia Tvorivá spoločnosť, v ktorej sa angažujú predstavitelia mnohých duchovných smerov. Jednou z hlavných idey spomínaného hnutia je hľadanie Pravdy návratom k pôvodným učeniam prorokov bez ohľadu na konkrétny náboženský systém. Na tomto základe sú organizované medzinárodné online konferencie cez Allatra TV a podnety jednej z nich sú využité v nasledujúcom texte.

Naši pradávni predkovia vo všetkých regiónoch Zeme vnímali nielen hmotný svet, v prvom rade mnohostrannú prírodu, no nemenej typickým a zákonitým pre nich bolo zduchovnenie (oduchotvorenije) tohto hmotného  sveta na základe im dostupných poznatkov. Tie sa však po zavedení rôznych náboženských systémov odstraňovali, ich stúpenci boli prenasledovaní a nové systémy v rámci konkrétnych cirkví  sa presadzovali často mimoriadne tvrdo ľuďmi, ktorí sa v cirkevnej tradícii sa stali svätými (napríklad kyjevské knieža Vladimír po r. 998, keď prijal kresťanstvo).  No aj predtým  ľudia vnímali najvyššiu duchovnu bytosť bez ohľadu na jej pomenovanie, rôzne duchovné bytosti ľudia cítili a vnímali napríklad v stromoch, ako o tom píše Wohlleben (2016) v knihe Tajný život stromov. Čo cítia a ako komunikujú – objavte fascinujúci skrytý svet. To isté možno povedať o riekach, jazerách, moriach, horách, dolinách, poliach a vlastne celá príroda je v ľudskej histórii vnímaná ako reálne živá sila, s ktorou naši predkovia osobitným spôsobom komunikovali a bolo to pre nich prirodzenou súčasťou ich života. Ešte v našich časoch uvedený duchovný fenomén  môžeme zaznamenať v živote prírodných etník v pralesoch Amazónie, Afriky, Polynézii a inde. Ich prepojenie so svetom prírody je veľmi pevné a títo ľudia svoje pozemské prostredie prijímajú ako najbližšiu súčasť svojej existencie, pričom si svoje prírodu veľmi  vážia, uctievajú a správajú sa k nej s veľkou úctou. Ich spôsob života nám napovie mnoho o hodnotách našich predkov od tých najstarších čias. V školských lesoch na Cemjate pri Prešove sa nachádza jedno miesto pod názvom Diana. Ide o pomenovanie studničky a pri nej stojí nádherný starý dub, vedľa ktorého je tabuľa s nápisom, ktorá odporúča: Objať strom na 4-5 minút, počas ktorých človek od duba dostane novú silu. Nezabudnite dubu poďakovať. Niektorí návštevníci Diany sa riadia uvedenou radou.  Hoci žijeme v 21. storočí, spomínané svedectvá o duchovnej sile prírody ešte evidujeme, pravda už vo veľmi zriedkavých prípadoch. Veď v súčasnosti v našich duchovných hľadaniach prevláda povrchnosť. V dobách dávno minulých naozajstní proroci ponúkali presvedčivú cestu k poznaniu Pravdy-Istiny a všade vnímali a cítili silu, ktorá bola v ich poňatí dôležitejšia, ako bežné sociálne štruktúry ľudskej spoločnosti. V Maroku žije veľmi starý kmeň Berberov priamo v prírode vo veľmi  jednoduchých obydliach, ktorí svojich mŕtvych pochovávajú  neďaleko osady bez akejkoľvek výzdoby. Hroby nebožtíkov sú označené iba kusom kameňa, čím sa zdôrazňuje ich chápanie života, ktoré je veľmi vzdialené od neraz prepychových hrobov našich súčasníkov, ktorí sú za svojho života  často „odkladaní“ do známych Domovov sociálnych služieb (DSS). Takmer pravidelne zachytávame informácie o ponižovaní a o násilí páchanom na starších ľuďoch v spomínaných DSS—ách. Práve v týchto dňoch (posledná dekáda marca 2021) boli zverejnené informácie a násilí páchanom na senioroch v jednom bratislavskom DSS.  No hroby budú mať určite prestížne vyzdobené.

Od prorokov k náboženským systémom

Dnes je nám ťažko určiť detaily duchovnosti pred desať tisíc rokmi, no v človeku počas celej jeho existencie predsa nachádzame viaceré reálne svedectvá rôznych podôb nehmotnej  existencie. Za dlhé obdobia sa tieto hľadania premenili na mnohé náboženské systémy, ktorých prvotná podoba mala zrejme najbližšie ku skutočnosti. Postupne sa  vytvorili konkrétne organizácie pod názvom cirkvi, ktoré pri nezávislom a slobodnom pozorovaní majú vo svojej podstate tú istú ideológiu či duchovný základ. Ten bol vytváraný vyvolenými jedincami, známymi pod rozšíreným pojmom proroci. Dodnes  sa k ich odkazu hlásia jednotlivé cirkvi, ktoré však medzi sebou súperia, no v priebehu stáročí začala prevládať jednoznačná egoistická tendencia v duchu výrazu: Iba moja interpretácia je jedine správna. V podstate každá cirkev má tendenciu hlásať, že ona je jedine tá práva a hoci v pôvodnom učení a odkaze prorokov je napríklad medzi najväčšími monoteistickými náboženstvami – judaizmom, kresťanstvom a islamom –  mnoho spoločného, počas dlhej histórie medzi nimi vznikli súperenia, nepriateľstvo a nenávisť s mnohými obeťami, ktoré v rôznych podobách pretrváva tiež v našej dobe. Predstavitelia všetkých troch spomínaných náboženstiev sa hlásia k spoločnému duchovnému predkovi, ktorým je Abrahám, mnohé prvotné duchovné zdroje potvrdzujú  v podstate tie isté zásady duchovnosti a viery, no nepriateľstvo medzi nimi zaznamenalo strašné tragédie. Len si spomeňme na križiacke výpravy v rokoch 1096-1291, počas ktorých predstavitelia kresťanov sa vypravili oslobodiť Svätú zem z rúk neveriacich, ktorými v uvedených rokoch boli moslimovia. Hlavným iniciátorom spomínaných križiackych výprav bol pápež Urban II., ktorý prakticky vyzval na ozbrojený boj proti moslimom. Pri dobývaní Jeruzalema v r. 1099 krížiaci páchali strašne zločiny, znásilňovali a vraždili ženy, deti, starcov a vlastne všetkých tunajších obyvateľov.  V historických zdrojoch sa uvádza, že počas prvej križiackej výpravy koncom  11. storočia bolo v Jeruzaleme povraždených okolo 70 tisíc miestnych obyvateľov! O týchto udalostiach vypovedá okrem iného dokument na ČT2.24.3.2021. V r. 2010 sa pápež Ján Pavol II. za  zločiny počas križiackych  výprav proti moslimom verejne ospravedlnil. Máme tu opäť príklad reálneho postavenia pápeža ako námestníka Kristovho na zemi a o jeho neomylnosti. Jeden pápež, Urban II. inicioval zločiny proti blížnym a druhý pápež, Ján Pavol II. sa za činy svojho predchodcu ospravedlnil!

Je pritom pozoruhodné, že moslimovia pod vedením známeho vodcu Saladina Jeruzalem v r. 1187 definitívne obsadili. Jeho stúpenci požadovali zničiť kresťanské pamiatky ako odvetu za zločiny kresťanov-križiakov vo Svätej zemi.  Zvlášť požadovali, aby bol zničený Chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme, v ktorom podľa dostupných údajov bol pochovaný Ježiš po ukrižovaní. Saladin však rozhodol najväčšiu svätyňu kresťanov zachrániť a doteraz do nej prichádzajú milióny veriacich kresťanov rôznych cirkví z celého sveta. Mimoriadne zaujímavou a mnohovravnou je skutočnosť, že kľúč od Chrámu Božieho hrobu už viac ako 800 rokov má jedna rodina miestnych moslimov. Možnože keby to bolo ináč, tak súperiace kresťanské cirkvi by sa na tom, kto má spravovať tento Chrám, nevedeli dohodnúť.

Uvedené  zločiny vykonávali nositelia kríža-križiaci, oficiálne vystupujúci ako nasledovníci Ježiša a jeho učenia o láske k blížnemu. Takmer celých 200 rokov pokračovali tieto krvavé zločiny na priamy podnet pápežov, námestníkov Kristových.   Čo je ešte hroznejším svedectvom ľudského egoizmu, sú náboženské vojny v kresťanskom svete. Ich vrcholom bola najmä 30-ročná vojna v Európe v r. 1618-1648 medzi predstaviteľmi katolíckych  a protestantských zoskupení. Podľa niektorých údajov napríklad z dokumentov na VIASAT HISTORY (VH) zahynulo v nej 1/3 a niekde až polovica obyvateľstva v prvom rade  v nemeckých krajinách.   Aj po Westfalskom mieri r. 1648 náboženské vojny pokračovali, nasledovali ďalšie krvavé obete a medzi nimi napríklad prešovské jatky v r. 1683, počas ktorých predstavitelia víťazných  katolíckych síl popravili 27 zástupcov tunajších protestantov. Na mieste týchto zločinov je dodnes socha hlavného ich iniciátora, čo je svetový unikát – socha masového vraha, ktorý odsudzoval na smrť predstaviteľov protestantskej cirkvi.

V tejto súvislosti je zaujímavou spomienka na návštevu prvého slovanského pápeža Jána Pavla II. na Východnom Slovensku v auguste r. 1995. Najprv mal omšu v Košiciach, kde blahoslavil troch košických mučeníkov, zavraždených protestantmi. O 17.00 v ten istý augustový deň mal mať omšu pred veľkou športovou halou v Prešove. No prišiel až o 17.30. Ako sa verejnosť neskôr dozvedela, Ján Pavol II. cestou z Košíc  sa išiel najprv pokloniť pamiatke zavraždených (popravených) protestantov na Hlavnej ulici, kde na pamiatku tejto udalosti stojí dnes jeho socha a pamätná tabuľa. Ešte v r. 1990 v apríli Ján Pavol II. navštívil Prahu, kde slúžil omšu na jednom z najväčších štadiónov sveta – Strahovskom štadióne. Pamätným zostalo jeho vyhlásenie počas kázne: „Ján Hus bol svätý človek“.Mnohí ľudia tieto slová pápeža prijímali so silnými emóciami, lebo legendárny český  kazateľ, rektor Karlovej univerzity, učiteľ duchovného slova bol upálený na podnet a príkaz vtedajšieho pápeža. Teda – jeden pápež Jána Husa považoval za kacíra a nepriateľa cirkvi, následne ho dal upáliť v Kostnici na mieste s veľkým zápachom   a druhý pápež koncom 20. storočia ho vyhlásil za svätého. Nastala podobná situácia, ako v prípade vyššie spomínaných križiackych výprav a pápeža Urbana II. Pritom v katolíckej cirkvi sa dlhodobo presadzovala téza o pápežovej neomylnosti, ktorú vyhlásil pápež Pius IX. v 19. storočí. Dnešný pápež František je v oficiálnom zozname  už 266. Celá história pápežstva je veľmi bohatá na porušovanie Ježišovho učenia a zároveň príkladom toho, že mnohí pápeži boli viac predstaviteľmi svetskej  moci, ako duchovní vodcovia. Pôvodne ich pozícia vychádzala z funkcie rímskeho biskupa ako jedného z mnohých biskupov v rannom kresťanstve. Po Milánskom edikte z r. 313, vydanom cisárom Konštantínom Veľkým,   sa  kresťanstvo stalo oficiálnym náboženstvom v Rímskej ríši, čím nastupuje proces upevňovania jeho pozícii a následných krokov, ktoré s Kristovým učením nemajú nič spoločného.   V dôsledku rôznych vyložene mocenských opatrení rímsky biskup prevzal vedúcu pozíciu, pričom nastalo veľké súperenie s biskupom Konštantínopoľským, neskôr známym ako patriarcha, najvyšší predstaviteľ byzantského kresťanstva. Predstavitelia obidvoch centier kresťanstva začínajú tvrdo súperiť, častujú sa urážkami, adresujú si vzájomné kliatby až sa nakoniec v polovici 11. storočia definitívne rozdelia.   Aj tieto fragmenty z našej histórie svedčia o spomínanom ľudskom egoizme, ktorý vedie k veľkým tragédiám vo všetkých oblastiach nášho života a takisto v cirkvi. A hoci pápež je stále vnímaný ako veľmi významná osobnosť našej civilizácie, počas 2-tisícročnej histórie nachádzame mnoho faktov o uprednostňovaní svetskej moci na úkor  skutočnej duchovnosti.

Vyššie spomínaný  slovanský pápež už v našej dobe  ukázal praktickú cestu k zbližovaniu predstaviteľov všetkých cirkví, čo vyplýva zo samotnej podstaty naozajstnej duchovnosti. Po tom ako bol na neho spáchaný atentát, prišiel do väzenia za svojim vrahom a odpustil mu. Po stretnutí s M. S. Gorbačovom sa rodili  veľké nádeje na reálne zlepšenie svetovej situácie a Západu adresoval pamätné slová: Slovania sú druhé pľúca Európy. Ako však ukazujú aj terajšie skutočnosti, sme od toho veľmi vzdialení, rôzne podoby súperenia cirkví sú neustále aktuálne, pôvodné duchovné učenia prorokov sa prekrúcajú alebo sa vôbec nespomínajú a do popredia sa dostávajú snahy o presadenie ľudského ega na všetkých úrovniach existencie našej civilizácie.

Počúvame tých, ktorí zmenili Pravdu

Keď sa slobodne vraciame k skutočným začiatkom duchovných náuk, tak zisťujeme, že proroci nehlásali prevahu jedných nad druhými. Oni ukazovali cestu ku skutočnej Pravde prostredníctvom vzájomnej ľudskej blízkosti, porozumenia, mieru a lásky. No v reálnom prehľade rôznych náboženstiev sa svojim spôsobom hlása dominancia práve toho konkrétneho náboženského prúdu, ktorý predstavujú jeho vodcovia. Je známe, že dodnes zaznamenávame tisíce interpretácií Ježišovho učenia. Pritom dlhodobo evidujeme, že do cirkvi takisto  prenikla úžera, finančná politika, osobné priority, povýšenectvo a zvlášť  do katolíckej cirkvi zneužívanie detí, čo  je pomerne rozšírená mediálna téma v našich časoch.  Svojho času sa za peniaze kupovali odpustky, teda za peniaze sa človek podľa týchto praktík mohol zbaviť hriechov! Tieto praktiky spôsobili mnoho nenávisti a predsa základným cieľom ľudí by mala byť snaha spojiť svet do jedného mierumilovného celku. Veď hlavnou hodnotou je ľudský život, no v reálnej podobe našej civilizácie sa táto hodnota odsúva do úzadia.  Sme však dlhodobo svedkami  presadzovania pseudohodnôt, v rámci ktorých sa v podstate prezentujú zvrátené formy násilia pod prikrytím slobody slova.  Cirkev sa neraz stáva na pozície popri svätej trojici ako štvrtý pilier Božstva. Tým vlastne je úloha cirkvi jednoznačne zveličená a svojim spôsobom sa podieľa na manipulácii masami, v jej prostredí je modlárstvo a v takom prípade vytvára prekážku veriacemu človeku, aby mal bezprostredný kontakt s pôvodným učením. V cirkvách sa hlása láska a pritom sa zabíjame, čo svedčí o tom, že pôvodné učenie sa interpretuje nepresne, Pravda sa skresľuje.

Popri vyššie uvedených križiackych výpravách sa podobné zločiny páchali pri obsadzovaní napríklad Južnej Ameriky Európanmi od 16. storočia. Známy je príbeh o poslednom kráľovi Inkov, s ktorým sa stretli španielski dobyvatelia. Najprv preverovali jeho duchovnosť tým, že mu dali do rúk Bibliu. No keďže ju reálne nemohol poznať, odhodil ju od seba. To bol pre španielskych kolonizátorov signál k tomu, aby ho krutým spôsobom popravili za asistencie katolíckeho kňaza, ktorý bol zrejme presvedčený, že koná v mene Ježiša.  Západoeurópski  dobyvatelia obsadzovali a vraždili pôvodné obyvateľstvo pod znamením kríža nielen v Amerike, ale prakticky vo všetkých svojich kolóniách. Ide o mnohomiliónové obete neraz realizované pod znamením kríža!

Duchovné učenia sa mocnými tohto sveta dlhodobo zneužívali a jedným z otrasných príkladov diabolských činov je inkvizícia, ktorá mala prívlastok svätá. Bežný človek si ťažko dokáže  predstaviť myslenie organizátorov a vykonávateľov strašných zločinov, ktoré organizovala vtedajšia katolícka cirkev. Dokonca ako návod na vykonávanie inkvizičných činov bola napísaná kniha Kladivo na čarodejnice. V prvom rade bola zameraná na prenasledovanie žien, ktoré ovládali určité praktiky v rámci spoznávania prírody, v ktorej našli liečebné účinky. Naši predkovia počas tisícročných dejín boli veľmi tesne prepojení s prírodou, nachádzali v nej veľkú silu, energiu, bohatý zdroj mnohých stránok svojho života, ktorá sa nazývala Živa (Kurovskí, 2015) a už po prijatí kresťanstva mnohí ľudia najmä však ženy pokračovali v rozvíjaní týchto vedomosti a skúseností. Živá je základom staroslovanského systému duchovného rozvoja  liečiteľstva, zvaného Rodosvet (Kurovskí, 2015, s. 14).  To bolo pre oficiálnu cirkev príznakom porušovania jej „zákonov“, ktoré stavala nad zákony Božské. Pritom ako vyplýva zo starých vedických textov či Velesovej knihy  starí Slovania mali svoj vlastný duchovný systém vrátane podôb Najvyššieho ako bol Rod – Rožanič. V pradávnych vedách sú uvedené mnohé poznatky, ku ktorým starí Slovania dospeli za mnohé stáročia. Je pritom zaujímavé, že v slovanských jazykoch slovo veda má svoj význam ako systém znalostí, vedomosti a dokonca v našich jazykoch sú známe slová veďma, veďmak, ktoré až v neskoršej dobe nadobudli negatívne asociácie, blízke k slovám striga, strigoň. V podstate sa to často vzťahovalo na ľudí, ktorí mali bohaté poznatky o prírode, jej sile a najmä o jej liečiteľskom potenciáli. Naši predkovia poznali Živu ako prejav Najvyššieho Ducha, jeho najvyššiu životodarnú podstatu (Kurovskí, s. 19). Tieto poznatky sa po nastúpení organizovaných cirkví radikálne potláčali a bežný život ľudí sa radikálne dirigoval vrátane jeho  intímnej podoby, pričom žena sa považovala nielen za nositeľku nebezpečných vlastností, no bola často ponižovaná a stotožňovaná s odpudivými a nebezpečnými bytosťami – čarodejnicami a strigami.

Islam a terorizmus

V posledných desaťročiach sa pomerne často stretávame s terorizmom, ktorý sa asociačne spája s islamom. Ale veď to slovo samo o sebe znamená mier! Zakladateľ Islamu Mohamed hlásal spoločenstvo ľudí, v ktorom prevláda láska a mier. Keď sa šíri Islam v pôvodnej podobe, tak sa má šíriť tiež úcta k základnej hodnote – ľudskému životu. No vo vzťahu  kresťanstva a islamu celé stáročia evidujeme veľa nenávisti, mnohí dnešní moslimovia kresťanov nazývajú križiakmi v dôsledku vyššie spomínaných zločinov križiakov v minulosti. V skutočnosti teroristi nie sú moslimovia. Lebo dobrý človek žije tak, aby bol prospešný pre iných ľudí.  No terajší predstavitelia jednotlivých cirkví vyvolávajú nenávisť voči iným náboženstvám. Najdôležitejšie je však počúvať pôvodné slová prorokov, v ktorých bola zdôrazňovaná najmä túžba rozvíjať lásku. Mnohí dnešní teroristi sú od toho veľmi vzdialení. Na jednej strane vykonávajú všetky moslimské  náboženské rituály a obrady a na strane druhej páchajú mnohé vraždy vraj v mene Alaha. Pritom sa stále žiada zdôrazniť, že islam = mier! V tomto zmysle sú veľmi poučné slová od proroka islamu:  Alah hovorí –  Ak človek zabíja človeka, to je ako keby zabil celé ľudstvo. Tá myšlienka má svoje logické pokračovanie: Ak zachránime jeden život, tak sme zachránili celý svet. No podobné pôvodné slová prorokov sa zatajujú, prekrúcajú, aby sa takto mohla upevňovať moc tých najbohatších, ktorým nenávisť medzi predstaviteľmi dvoch najpočetnejších náboženstiev vyhovuje.

O pozadí duchovnej krízy našej doby vypovedajú niektoré údaje. Dnes asi 1% ľudí vlastní 99% zdrojov našej Zeme. 99% ľudí je manipulovaných a klamaných, aby ich bolo možné postaviť proti Pravde. Súčasná generácia  by pretom mala byť zjednotená prorokmi bez sprostredkovania rôznych cirkevných organizácii. Tým pádom by sme boli zjednotení láskou. Mohamed v 7. storočí v čase svojich začiatkov zdôrazňoval vo svojom učení práve mier a lásku a v jeho prvotnom spoločenstve boli aj kresťania, Židia a jeho nasledovníci, teda všetci, ktorí uverili v jediného Boha. Tým vlastne vytváral istú duchovnú multispoločnosť a vtedy ako aj teraz jeho skutoční stúpenci zdôrazňujú: Islam je mier a láska. Všetci sa máme milovať, čo sa v plnej miere prelína s odkazom Krista: Miluj blížneho svojho ako seba samého. Islam je ako raketa, ktorá by nás mala vyniesť do výšin. No prekrúcači Pravdy-Istiny spôsobili rozklad tiež v islame.   Ako je známe, priamo v islamskom svete existuje napätie a nepriateľstvo medzi dvomi hlavnými prúdmi, ktorými sú šiiti a sunniti. Tí prví odvodzujú svoje postoje od toho, že sú priami duchovní nasledovníci Mohameda cez jeho dcéru Fatimu, lebo prorok nezanechal po sebe mužského potomka.  Tí druhí neuznávajú pokrvné následníctvo v ženskej línii a výsledkom sú časté vojnové konflikty, ako to bolo počas dlhej a krvavej Iracko-iránskej vojny v druhej polovici 20. storočia.  V  jeho učení zaznievali myšlienky: Sme všetci bratia v Bohu. Doba rozdeľovania končí. Sme ako prsty jednej ruky, lebo láska nás zjednotí.  Islam podľa prvotného učenia je stav ducha a tieto hodnoty lásky a mieru  sa nemôžu prinášať mečom! V uvedených náboženstvách sa hovorí, že všetko bolo stvorené jediným Tvorcom či už ho nazývame Jahve, Boh, Alah. O tom istom sa píše v Biblii, Tore, Koráne. Prečo je potom toľko sporov, keď máme spoločný duchovný základ? Prečo dnešné cirkvi nevytvárajú duchovnú jednotu sveta? Pritom v súčasnom svete existuje Svetová rada cirkvi, ktorá by mohla a mala spájať dnešné ľudstvo na základoch učenia dávnovekých prorokov. Každá cirkev však stále zdôrazňuje svoje prvenstvo a duchovnú dominantnosť, ktorá sa v reálnom svete mení na zápas o obsadenie  svojej mocenskej pozície a o prevahu nad ostatnými, čo je v úplnom rozpore s pôvodnými náukami dávnych prorokov.

Egoizmus je všade

Vyššie spomínané monoteistické systémy kresťanstvo, judaizmus a islam sa rozšírili do väčšiny krajín nášho sveta. No analogické náboženské systémy vznikali v dávnych dobách napríklad v Ázii, kde vznikol  a existuje dodnes hinduizmus. V pôvodných verziách jeho systému sa takisto hlásalo mierové spolužitie medzi všetkými ľuďmi. Prvotní proroci hinduizmu učili o  vzájomnej úcte a nevyzdvihovali jednu skupinu na úkor druhej. Prví hinduisti  neboli navádzaní proti iným národom. No takisto v tomto prípade odkaz zhora je zmenený zo zištných dôvodov. Za tým účelom predstavitelia hinduizmu boli zmanipulovaní, ako napokon predstavitelia všetkých náboženských systémov.

Ako je známe, v tomto systéme existujú kasty, vytvorené pôvodne na fungovanie spoločnosti podľa prirodzených schopností človeka. Prvou je kasta brahmanov, ktorej členovia sú najvyšším nositeľmi duchovnosti, majú mať vlohy na rozširovanie najstaršieho teda pôvodného učenia o úcte ku každej živej bytosti. Týchto 5 kást sa prirovnáva k funkciám ľudského tela, kde hlava, ako najdôležitejšia časť, má zodpovedajúce postavenie. Ďalšie sociálne vrstvy ako vojaci, politici, remeselníci a chudoba majú obrazne priradené ďalšie časti ľudského tela. Posledná kasta, tzv. nedotknuteľní sú prirovnávaní k chodidlám človeka, ktoré musia slúžiť ostatným častiam tela, ich osudom  je chodiť po zemi, kde je aj blato, špina a pod. V obraznom zmysle takto podelený osud človeka a ľudskej spoločnosti vyzerá presvedčivo, lebo ľudská spoločnosť je tak podelená od tých najstarších čias. No v pôvodnom učení sa zdôrazňovalo, že do jednotlivých kást sa človek dostáva na základe vlastných schopností. Keď je niekto brahmanom, to neznamená, že aj jeho potomkovia nimi musia byť a požívať  výhody prvej kasty. Takisto príslušník poslednej piatej kasty nie je odsúdený  so svojimi potomkami na trvalú pozíciu v kaste nedotknuteľných. No realita je práve taká ešte aj v dnešnej Indii. A ľudia z piatej kasty sú v reálnom živote doslova diskriminovaní, čo už nemá nič spoločné s pôvodným učením hinduizmu. Nedotknuteľní boli v minulosti veľmi kruto prenasledovaní doslova za maličkosti. Napríklad vyrezávali im jazyky, alebo im do úst nalievali roztavené olovo, aby si uvedomili, kam patria. Podobné kruté tresty nemajú nič spoločného s prvotným učením hinduizmu a pripomínajú nám ohavne zločiny katolíckej inkvizície.

Čas od času sa objavujú podrobnosti  z Indie neraz o krutom osude jednotlivcov, ktorí sú ponižovaní ba aj usmrcovaní na základe sfalšovaného výkladu pôvodného učenia. Bratia zabijú sestru, lebo sa zamilovala do iného muža bez schválenia mužskej časti rodiny (informácia z TV spravodajstva). Pritom podobní vrahovia, ako ten, čo zavraždil Gándiho, sa považujú za pravých nositeľov uvedeného hinduizmu.  Za jeho autora sa považuje Krišna a okrem iného sa v ňom podčiarkuje, že človek sa zaraďuje do kasty podľa vlastných vrodených schopností a nie podľa svojho sociálneho postavenia. Takto sa vytvoril úplne iný systém oproti tomu, čo obsahovalo prvotné učenie, ktoré možno nájsť napríklad v knihách Rikveidy. Takisto v tomto prípade  sa presadilo ľudské ego, za ktorým je evidentná túžba po moci, neraz bezohľadnej a nemilosrdnej nad inými ľuďmi. 

Ako je známe, hádam jeden z najväčších Indov v histórii Mahatma  Gándhi v zápase o oslobodenie Indie spod britského koloniálneho panstva viedol svoj zápas bez násilia. Dokonca sa výrazne inšpiroval učením L. N. Tolstého o neprotiveniu sa zlu násilím. Žiada sa ešte dodať, že Tolstoj v 13-stránkovom liste adresovanom Indickému národnému kongresu (hlavná politická strana bojujúca za indickú nezávislosť) naliehavo prosil Gándiho a jeho stúpencov, aby v žiadnom prípade v zápase za slobodu Indie nepoužívali násilie. Čo sa im nakoniec podarilo a v r. 1948 India získala či vybojovala si nezávislosť – bez zbraní a násilia,  hoci britská koloniálna moc používala veľmi brutálne opatrenia proti stúpencom nenásilia. Keď proti Gándhiho stúpencom poslali policajné jednotky, ktoré ich bili pendrekmi po hlavách, tí sa vôbec nebránili a v bezvedomí padali na zem. Práve týmto postojom ukázali veľkú ľudskú silu!  Tolstého v Indii dnes nazývajú Mahatma Tolstoj – Veľká duša Tolstoj.  A v Rusku ho vylúčili z Ruskej pravoslávnej cirkvi (RPC)!

Násilie v Indii však pokračovalo najmä medzi hinduistami a moslimami aj po vyhlásení nezávislostiv r. 1948 a preto bolo potrebné vytvoriť na území najväčšej britskej kolónie dva štáty – okrem prevažne hinduistickej Indie aj moslimský Pakistan, medzi ktorými dodnes vládne napätie. Na atmosféru násilia doplatil svojim životom takisto Gándhi. Zastrelil ho jeden hinduistický fanatik vraj za to, že nehájil dosť  záujmy hinduistov. Veľmi zvláštne, ba možno až otrasne pôsobí údaj, že spomínaný atentátnik má v súčasnej Indii svojich stúpencov  a pamätník! A opäť sa ocitneme pred tým istým problémom, keď najvyššia hodnota, ktorou je ľudský život, je tým najradikálnejším spôsobom odmietaná v záujme vlastného výkladu pôvodných duchovných náuk.  V podstate ide o snahu vládnuť nad ostatnými, menej cennými a presadzovať iba seba.

Podobné tendencie sa presadzujú takisto v súčasnom budhizme. Jeho zakladateľ Budha zdôrazňoval predovšetkým službu ľuďom ako jeden zo základných princípov svojho učenia. Pravda sa dá presadzovať aj bez kláštorov, no aj do tohto náboženstva preniklo zlaté teľa. Vysokí lámovia sa venujú vešteniu – za peniaze a svojou činnosťou reálne odmietajú učenie Budhu. Spomínané kláštory napríklad v Tibete sa stali turistickou atrakciou, presadzuje sa komfort, honba za majetkom a v budhistickom prostredí dnešných dní neraz dominujú nerozvinutí učeníci.  Pôvodné učenie Budhu bolo zamerané proti vojnám a násiliu, lebo v duši víťaza rastie nenávisť, povýšenectvo a agresivita. V tomto kontexte mníšske  bojové umenia sú  takisto svojim spôsobom ukazovateľom násilia a nie lásky a ľudskosti. Budha zdôrazňoval, že kto premôže sám seba, je silnejší, ako tisíc mužov.

V uvedenom kontexte silne pôsobí scéna zo seriálu Slovania, premietanom  v televízii JOJ. V tretej časti je veľmi emočný  príbeh o jednej už nemladej žene, manželke  starešinu slovanskej osady. Keď zistila, že sa pripravuje poprava jedného mladého muža, obvineného z vraždy, no vinu mu nedokázali, tak sa rozhodla konať, aby ho zachránila. Rozsudok smrti vyniesol jej manžel – starešina. U starých Slovanov bol zvyk, že človek mohol ponúknuť svoj život za odsúdeného k poprave. Ona tak urobila, oznámila to manželovi a upokojovala ho, že ho bude čakať na onom svete. Kat (Andy Hric)  ju však odmietol popraviť. Túto preťažkú úlohu musel tak splniť miestny žrec-kňaz a keď váhal, tak spomínaná žena, ktorá obetovala život za iného, ho pritom povzbudzovala. Túto scénu možno interpretovať rôznym spôsobom aj ako istú fabuláciu tvorcov seriálu, no faktom zostáva, že podobné sebaobetovanie za iných je reálnym faktom a dokumentované v celých našich dejinách.  V r. 2020 masový vrah strieľal deti v jednej škole v Čechách. Na poslednú chvíľu sa pred jeho zbraň postavil mladý otec dcérky, ktorý ju zachránil a sám zahynul. Podobné príbehy poznáme z rôznych období prakticky vo všetkých regiónoch našej Zeme.

Po smrti svojho učitelia a zakladatelia Budhu sa jeho učenie začalo meniť a pôvodné pravidlá sa rušili. Základné princípy sa  premenili na systém vplyvu a získavanie bohatstva. A jedine čo ľudí zjednocuje je láska, to zaznieva vo všetkých duchovných náukách, v ich pôvodnej verzii. V TV Folklorika staršia žena Zuzana Gajdošová Paluška z Východnej hovorí: Najdôležitejšie v živote je láska.  No celkové trendy súčasnej civilizácie prakticky na všetkých úrovniach to výrazne znevažujú.

Túto psychológiu mocichtivých ľudí nachádzame prakticky vo všetkých systémoch. F. M. Dostojevskij pri sledovaní   súdnych procesov s predstaviteľmi ruskej teroristickej organizácie Narodnaja voľa, ktorí okrem iného v r. 1881 zavraždili cára Alexandra II., ich charakterizoval slovami:   Čo sú to za ľudia? Majú určitú ideu, ale keď s ňou nesúhlasí aj väčšina ľudí, tak si nezaslúžia žiť!  Veľký ruský spisovateľ a mysliteľ to napokon presvedčivo zobrazil v románe Besy – Diablom posadnutí, v ktorom hlavné postavy dôrazne presadzujú ideu nenávisti a násilia. Takí ľudia sú takisto v našom svete. Pravidelne máme pred sebou informácie o masových vraždách. Svojho času jeden nórsky diablom posadnutý  zavraždil 77 mladých ľudí a na súdnom procese pravidelne hajloval. Už po odsúdení na 20 rokov (!) začal podávať sťažnosti za porušovanie svojich ľudských práv (!). Analogické informácie sa pravidelne objavujú v USA, kde často dochádza k masovým vraždám aj vďaka tomu, že v USA je voľný predaj zbraní, čo je zabezpečené v americkej ústave a tým sa propaguje sloboda a demokracia.

Záver – zvýšiť aktivity obyčajných občanov

Naša doba je často charakterizovaná pojmom globalizácia. V reálnom živote sa však prezentuje najmä prostredníctvom  politického a ekonomického systému, v rámci ktorých sú typickými prejavmi spomínanej globalizácie súperenie, predbiehanie, získavanie výhod na úkor iných. Vo veľkej miere si to uvedomujem, keď registrujeme obrovské rozdiely v životnej úrovni dnešného sveta, v ktorom bohatí majú stále viac a chudobní sú stále chudobnejší. Sila a moc človeka by sa nemala posudzovať  podľa jeho vojenských a materiálnych ukazovateľov, ale podľa jeho prínosu pre iných. Zaujímavým  sa v tomto kontexte stal príbeh ruského matematika Grigorija Pereľmana. V našich časoch našiel riešenie veľmi zložitého matematického problému, za ktorý bola ešte začiatkom 20. storočia vypísaná odmena 1 milión dolárov. Keď mu chceli uvedenú sumu vyplatiť, tak ju odmietol so slovami: Doláre nepotrebujem, ja mám rád Rusko a matematiku.

Cieľom prvotných prorokov bolo vytvoriť humánnu spoločnosť, ku ktorej má dnešná civilizácia veľmi ďaleko. Medzi jednotlivými monoteistickými náboženstvami neboli a nemali byť prakticky žiadne zásadné rozdiely, ktoré by viedli k početným konfliktom, keby ľudia dodržiavali duch  pôvodného učenia prorokov.

V jednotlivých cirkvách sa robili prekážky, aby bežní ľudia čítali slová prorokov. Dokonca bolo upozornenie: Keď budeš čítať sám, pôjdeš do pekla! No ľudstvo potrebuje mier, lásku, Pravdu, harmóniu, tí druhí nám ponúkajú nenávisť, nepriateľstvo, zlobu, vojny. V našich časoch sa zbrojí v takých rozmeroch, aké ľudstvo nepoznalo nikdy v histórii. Sme ohrození vlastnou civilizáciou a často počúvame najmä od vedcov, klimatológov, ochranárov, že stojíme pred kolapsom. Aby sme tomu predišli, potrebujeme vytvoriť tvorivú spoločnosť smerujúcu k harmónii, mieru a šťastiu. Veď to nás učili mnohí proroci. Doterajší systém náboženstiev nás rozdeľuje.  Jednou z ciest je vytvorenie samosprávy, začať politickú decentralizáciu a riadiť spoločnosť na čo najširšom spoločenskom základe. Istým príkladom pre súčasnú civilizáciu je Švajčiarsko so systémom povinného referenda. V rámci neho Švajčiari rozhodujú o všetkých zásadných otázkach všeľudovým hlasovaním. Každý deň sledujeme politické súboje, nekompetentnosť, osobné záujmy a v konečnom dôsledku sociálno-komunikačnú krízu kvôli tomu, že takmer o všetkom rozhodujú vedúci lídri. No keď sa človek plánuje presadiť vo svojej profesii napríklad ako učiteľ, lekár, inžinier, automechanik, vodič, murár, elektrikár a pod., tak sa pripravuje roky na výkon svojej profesie, ba vlastne celý svoj profesijný život. No do riadiacich politických a štátnych pozícií  preniknú ľudia na základe toho, že sa dostanú na kandidátnu listinu nejakej politickej strany vďaka dobrým vzťahom s jej predsedom a majú možnosť zasahovať do zásadných problémov krajiny. Kde a kedy získali kompetencie na uvedenú činnosť? Terajšia politická situácia na Slovensku to v plnej miere potvrdzuje To je tiež veľmi dôležitý podnet na to, aby sa podstatne zvýšili aktivity bežných občanov napríklad prostredníctvom povinného referenda. To by tiež mohol byť prostriedok na vytvorenie tvorivej spoločnosti.

prof. Jozef Sipko

---