Na veľkonočné sviatky v roku 1999 následkom bombardovania zločineckej aliancie NATO v Merdare zahynula jedenásťmesačná Bojana Tošović.
V noci z 10. na 11. apríla 1999 zločinci z NATO pokračovali vo svojom zverskom bombardovaní Juhoslávie. Tieto dni nikdy nezabudne Marija Tošović, ani celé Srbsko. A ani ostatní ľudia, ktorí sa o tejto udalosti dozvedia a majú srdce na pravom mieste.
„Čas plynie a rana v srdci sa nezaceľuje.“ Takto začína svoje spomienky Marija Tošović z Merdare pri Kuršumliji, ktorá mala vtedy 21 rokov.
Nato vtedy bombardovalo kazetovými bombami a raketami typu Tomahawk dedinku, ktorá má okolo 150 obyvateľov a v jej blízkosti sa nenachádzali žiadne vojenské ciele. Na následky bombardovania zomrel Marijin muž Božin a jedenásťmesačná dcérka Marije Bojana. Marija bola v tom čase v siedmom mesiaci tehotenstva a bola ťažko ranená. Napriek tomu v júni 1999, sedem dní po skončení besnenia NATO, porodila zdravú druhú dcérku Anđelku.
Spomína Marija na hrozné chvíle tragédie:
„Náš dom sa nachádzal blízko cesty. V ten večer sme si ľahli skôr, aby sme na druhý deň včaššie vstali a pripravili všetko potrebné na veľkonočné sviatky. Tesne pred polnocou sme začuli hluk a pochopili sme, že v blízkosti padla bomba. Rýchlo sme vstali a odišli sme do pivnice. Sedeli sme potichu so strachom a obavami, lebo okolo padali bomby. Vtedy to buchlo. Náš dom dostal priamy zásah raketou Tomahawk ako som sa neskôr dozvedela. Všetkých nás v dome zasypali trosky. Keď som sa prebrala z bezvedomia ako vo sne som počula muža ako ma volá…Videla som ho zasypaného kameňmi. Vedľa neho ležala Bojana…“
Túto hroznú explóziu počuli Marijini rodičia a brat, ktorých dom sa nachádzal v blízkosti. Pribehli a z úplne zdemolovaného domu holými rukami v noci odhrabávali trosky. Vytiahli najskôr Bojanu, ktorá už bola mŕtva…Dali ju Marijinej matke. Potom vytiahli aj Mariju a jej muža. Odniesli ich pod blízky nadjazd, aby boli ako tak chránení, keďže okolo padali ešte kazetové bomby.
„Pýtala som sa, kde je Bojana. Povedali mi, že ju odniesli k mojej mame. Môj muž Božina sa nemohol hýbať, ale bol ešte živý. Pod nadjazdom sme strávili celú noc, kým neprestali padať bomby. Vtedy som zbadala, že môj muž už nedýcha. Vtedy mi povedali, že ani Bojana nežije…“
Ťažko zranenú Mariju potom previezli do nemocnice v Kuršumliji. A neskôr do nemocnice v Prokuplje. Liečila sa dlho. Držalo ju psychicky jej ešte nenarodené druhé dieťa. Po tele má množstvo jaziev, ale tie najhoršie má na duši…
Na obrázku nápis: „Boli sme iba deti“ je Bojana a Milica Rakić – detské obete bombardovania neonacistov NATO. Počas bombardovania NATO celkovo v Srbsku zahynulo 79 detí…
Dom rodiny Tošović
Post scriptum:
Operácia NATO mala názov „Milosrdný anjel. Vinníci tejto vražednej misie, keď príde ich čas, skončia v pekle.
Zdroj:
https://www.srbijadanas.com/vesti/drustvo/cela-srbija-zna-za-milicu-rakic-ovo-je-bojana-koja-je-imala-11-meseci-kada-je-na-uskrs-ubio-nato-2018-04-08
Z mesta SNP Ivan Štubňa
Redakcia dielo vydáva „tak ako je“, nijako nezasahovala do obsahu príspevku (okrem formátovania) a nepreberá žiadnu zodpovednosť za prípadné nejasnosti alebo faktické nezrovnalosti.
Pohania vykonávajúci v dnešnej dobe, ale aj posledné desaťročia, svoju smrtiacu „Spravodlivosť“, radi si namýšľajú, že sú kresťania, a používajú výrazy zo svätej knihy, z Biblie. Dokedy to budeme ešte znášať všetci na našej spoločnej planéte? To sme takí oslepení zlatým teľaťom, že sa zapredáme kvôli tým naším bratom a sestrám, ktorí zišli zo správnej cesty? Veď tým pádom bude naša karma a karma celého rodu, či národa černieť, a budúcnosť odchádzať do nenávratna. Načo sú potom všetky tie aktivity, keďže človek musí všetko splatiť, také sú Božie Zákony, milosrdné, no prísne. Predchádzajúce tisícročia sme sa učili byť ľuďmi, stvorenými na jeden a ten istý Obraz toho, ktorý stvoril celý Vesmír. Už nemáme čas robiť hlúposti, a tváriť sa, že sme nedostali informáciu, lebo na počiatku bolo Slovo, a poučení sme boli. Sme energetické bytosti, máme sa vyvíjať nie chaoticky, ale dialekticky, nakoľko na najvyššej úrovni tvoríme jeden Organizmus, jeden Celok, a to všetci, národy, vlády, ambasády aj elity.
Božie zákony nie sú milosrdne , trestajú nevinných . Žiadne božie zákony ani neexistujú , tie ktoré spomínate si stvoril človek aby mal v mene koho páchať zločiny , zabíjať , kradnúť , aby mal na koho zvaliť svoju zbabelosť .
To je príšerné čítanie!!!
A niekto je schopný túto hrôzu nazvať humanitárnym bombardovaním.
Na Slovensku ožíva fašizmus; v srdciach i mysliach mnohých ľudí.
„Som človek , nič ľudské mi nie je cudzie.“ — Publius Terentius Afer
Alebo JE ???
Ako sa asi toto číta týmto „ľuďom“:
Brigita Schmögnerová, Eduard Kukan, Gabriel Palacka, István Harna, Ivan Mikloš, Ladislav Pittner, László Miklós, Ľubomír Fogaš, Ľudovít Černák, Mária Machová, Mikuláš Dzurinda, Milan Ftáčnik, Milan Kňažko, Pál Csáky, Pavol Hamžík, Pavol Kanis, Peter Magvaši, Tibor Šagát.
Je treba povedať pravdu. Spojenci tejto vlády, vrátane jej voličov (nie slovákov) humanitárne pomáhali aj počas veľkonočných sviatkov.
Najtragickejšia na tom je skutočnosť, že týchto pohanov – zločincov podporuje satan prezlečený v barankovom ruchu z Vatikánu. Len si spomeňte, ako útočil proti Trampovi, ktorý nerozpútal žiadnu vojnu a ako podporoval terajšieho strojcu vojny na Ukrajine.