Kniha Samuel Jurkovič. Stopäťdesiat rokov života večného prináša ucelený prehľad o činnosti jednej z najvýznamnejších postáv druhej vlny národného obrodenia. Približuje život Samuela Jurkoviča (1796 – 1873), ktorý bol spojený s pedagogickou, spolkovou a osvetovou činnosťou. Hlavnú časť knižného textu zostavil Lukáš Perný. Popri faktografických údajoch o rodinnom živote, vzdelaní, práci a aktivitách v národnom hnutí venuje osobitnú pozornosť založeniu Spolku gazdovského v Sobotišti.
Jurkovič bol zakladateľom družstevníctva na Slovensku a v tejto oblasti patril k priekopníkom i na európskom kontinente. Spolu s ďalšími členmi 9. februára 1845 založil Spolok gazdovský. Jeho účelom bola náhrada veľkého peňažného ústavu. Ako uvádza Perný: „Spolok poskytoval lacný úver zo spoločnej pokladne pre členov a výnimočne aj nečlenov. Kapitál spolku vznikal spoločným sporením, vkladaním úspor. Pôžičky boli určené napríklad na rozširovanie dielní, zlepšenie výroby, avšak za konkrétnych podmienok“ (s. 19). Pri poskytnutí pôžičky sa prihliadalo na mravný a čestný život žiadateľa.
Zuzana Lukáčová v publikácii pripomína, čo bolo cieľom prvého úverového družstva – riešiť problémy vtedajších roľníkov a remeselníkov s nedostatkom kapitálu. Lukáčová v tejto súvislosti pripomína: „Úžera bola vysoká (úroky až 50 %) a pre banky neboli v tom čase gazdovia a remeselníci zaujímaví na poskytovanie úverov. Jeho prví členovia pravidelne (1x do týždňa) platili svoje drobné vklady do spoločnej pokladnice, z ktorej sa potom pomáhalo, keď to niektorí z členov potrebovali“ (s. 53).
Perný na základe dobových prameňov a práce s ďalšími odbornými publikáciami opisuje spôsob rozhodovania a ekonomického riadenia spolku, ale aj problémy, ktoré sa vyskytli medzi členmi. Spolok fungoval pomerne krátko. V roku 1848 bol donútený prerušiť činnosť. Po neúspešnej revolúcii sa ho Jurkovič ešte pokúsil oživiť, no situáciu komplikovali nepriaznivé politické pomery a zlá hospodárska situácia. V roku 1851 spolok definitívne rozpustil a vyplatil všetkých jeho členov.
Spolok sa však stal príkladom komunitnej spolupráce a inšpiráciou aj pre ďalšie organizácie, gazdovské a hospodárske spolky či svojpomocné sporiteľne. Lukáčová sa v príspevku zaoberá ďalším rozvojom družstevníctva na území Slovenska i v Česko-Slovensku. Družstvo definuje ako overený, spravodlivý a udržateľný model hospodárenia. Zároveň vyvracia mýty o družstvách. Všíma si, ako sú dnes družstvá vnímané významnými medzinárodnými inštitúciami, a opisuje príklady úspešných družstiev v zahraničí.
Perný v samostatných podkapitolách opisuje pedagogickú a osvetovú činnosť Samuela Jurkoviča. Na miestach, v ktorých Jurkovič pôsobil ako učiteľ, presadzoval reorganizáciu školstva. Písal učebnice a usiloval sa o ich vydávanie. Vytváral nové učebné pomôcky, kládol dôraz na tvorivosť, používanie názorných ukážok a prepojenie teórie s praxou. Navrhol veľký plán rozvoja slovenskej vzdelanosti, ktorý bol inšpirovaný názormi Jána Amosa Komenského. Zdôrazňoval potrebu dobrého vybavenia škôl, knižníc, výstavbu nových školských budov, učiteľských ústavov, no najmä výučby v slovenčine.
Samuel Jurkovič patril k vizionárom inštitucionalizovaného štátneho školstva. Okrem toho, že podporoval vznik nedeľných škôl, čitateľských spolkov a knižníc, angažoval sa aj pri vzniku ochotníckeho divadla. Perný oboznamuje: „Kultiváciu slovenskej verejnosti chcel dosiahnuť aj podporou divadelného života, teda dramatickej tvorby. Z Jurkovičových aktivít sa zachovala Zpráva Slovenského národního divadla nitranského v Sobotišti založeného dne 5. srpna 1841“
(s. 35). V publikácii sú uvedené i konkrétne divadelné predstavenia, ktoré patrili do jeho repertoáru. V divadle vystupovala Jurkovičova dcéra Anna, ktorá bola prvou slovenskou herečkou. Vzťahom medzi Jurkovičom a Maticou slovenskou sa v diele zaoberá Pavol Parenička. Na dobových dokumentoch poukazuje na to, že Jurkovič nebol zakladajúcim ani riadnym členom MS. Ešte pred založením Matice slovenskej však patril k osobnostiam, ktoré svojou aktivitou formovali národné hnutie na Slovensku. Činnosť a energia tohto národného hnutia vyústila v šesťdesiatych rokoch 19. storočia do založenia celonárodnej inštitúcie. Parenička v danom kontexte analyzuje Jurkovičovu účasť na národnom pohybe v memorandovom období, rodinné a priateľské vzťahy s osobnosťami, ktoré sa podieľali na vzniku MS a jej ďalšom fungovaní. Autor pracuje s hypotézou, že priamu účasť na činnosti Matice slovenskej mu znemožňoval vek spojený so zhoršeným zdravotným stavom a jej finančnú podporu zase život zo skromnej penzie. Parenička vysvetľuje:
„Nemožno však tvrdiť, že by sa Samuel Jurkovič o Maticu slovenskú nezaujímal, veď sa v nej výrazne angažovali z jeho blízkeho okolia príbuzní a priatelia, ktorí staručkého učiteľa a osvetára určite o matičných pohyboch dôverne a detailne informovali. Iste tak činili predovšetkým Jurkovičovi zaťovia Jozef Miloslav Hurban a Juraj Jurkovič, ale aj jeho druhovia z radov ev. inteligencie“ (s. 50). Okrem tohto aspektu vzťahov sa Parenička v štúdii venuje Jurkovičovej rozsiahlej rukopisnej pozostalosti. V minulosti bola (pôvodne) odovzdaná Literárnemu archívu MS, čo aktualizuje prepojenie tejto osobnosti s Maticou slovenskou.
Perný na viacerých miestach knižného textu uplatňuje svoju filozofickú expertízu a porovnáva Jurkovičove názory s postojmi anglického sociálneho reformátora Roberta Owena. Nachádza prieniky v ich myslení aj praktickej činnosti. Z Jurkovičových názorov a postojov vyplýva, že bol komunitaristom. Formovanie jeho sociálneho, národného aj environmentálneho cítenia ovplyvňovala zlá sociálna situácia slovenského ľudu a romantické hnutie spojené s bojom o národné sebaurčenie. Ďalším z inšpiračných faktorov bolo zrejme i náboženské hnutie habánov, ktorí žili v Sobotišti, viedli spoločné hospodárstva a vytvárali tak určitú komúnu blízku predstavám utopických socialistov.
Súčasťou knižného textu je doslov, ktorý napísal Jaroslav Durec. Sumarizuje jednotlivé časti publikácie a vracia sa k vybraným aspektom Jurkovičovho diela. V knihe sú uvedené aj informácie o podujatiach (konferenciách) venovaných Samuelovi Jurkovičovi, ktoré sa konali v posledných troch desaťročiach. Dokumentárny charakter knihy dotvárajú fotografie či faksimile rozličných dobových textov. Spolu s autorskými príspevkami vytvárajú obraz o dôležitej postave z dejín slovenského národného hnutia, ale i neľahkých časoch, v ktorých Jurkovič pôsobil.
Marián Klenko
Kniha je aktuálne vypredaná, ale je k dispozícii zdarma na GOOGLE BOOKS.
Škoda, že papierová kniha je vypredaná. Ak sa vypredala, tak mala úspech a bolo by dobré urobiť dotlač. A samozrejme, knihu viac propagovať.
Kolegyňa z VMS má ešte asi 10 kusov navyše… napíšte na objednavky@matica.sk