Andrej K. odmietol vo svojom prejave, zakotvenie dôchodkového veku do ústavy. Vraj občania majú právo vedieť, že ak sa tak stane, buď budú nízke dôchodky, alebo na ne nebude. Nepovedal však, že mnoho z nich sa v prípade predlžovania veku do dôchodku, onoho dôchodku nedožije. To je jedna vec. Druhá. Vskutku by ma zaujímalo, ako si jemu podobní jedinci a politickí predstavitelia, predstavujú prácu ľudí v pokročilom veku. Fyzicky a zdravotne bude človek vykonávať rovnaké tempo a podávať rovnaký výkon ako jeho mladí kolegovia? Dosť pochybujem. Predovšetkým v zamestnaniach, ktoré si vyžadujú manuálnu prácu. Čo tam po skúsenostiach, ktorými sa podaktorí oháňajú, dôležitý je výkon. Ak nebudeš stíhať a budeš neefektívny, budeš mať smolu. Nahradí ťa mladší, hocikto aj z inej krajiny než Slovensko. Čo by mi nevadilo. Pre mňa za mňa nech je to aj Kazach.
Prekáža mi, že sa tu vytvára hrozba straty práce ľudí vo vysokom veku, ľudí, ktorí si už len ťažko budú nejakú ďalšiu prácu hľadať. Ľudí, ktorých možno vyradia z evidencie nezamestnaných a skončia…Kto vie, kde skončia. Takže, miesto toho, aby prežívali dôstojnú starobu, budú podaktorí riešiť skôr prežívanie životné. A netýka sa to len manuálne pracujúcich, ale každého, každého, komu jeho vek začne komplikovať prácu, ktorú vykonáva. Telo a zdravie máme len jedno. A človek by mal mať právo na naozaj dôstojnú starobu. A čo mi v celom tomto odôvodňovaní zvyšovania veku odchodu do dôchodku najviac vadí, je že sa nerieši problém, ale láta sa príčina. A príčinou je starnutie obyvateľstva, ktoré je vypuklejšie, než v iných krajinách EU.
No prečo sa to deje? Je to dobrovoľný jav? Zamyslel sa niekto nad tým? A skúsil niečo urobiť? Nie. Máme predsa slobodu, resp. slobodu kapitálu, trhu. Takže nám rastú ceny realít, hypotéky sú pre mnohých nedostupné. A veľa mladých ľudí odkladá zakladanie rodiny. Nie, že by chceli, ale musia. Ak majú to šťastie, že hypotéku získajú, celoživotné splácanie ich dostane do kolobehu, z ktorého niet tak ľahko uniknúť. Pracuj, splácaj. Ak sa niečo stane, smola…no nie naša, ale tvoja. A ostatní? Máme tu predsa podnájmy. Predražené, veď prenajímatelia potrebujú zarobiť. O tom je predsa trh. Čím viac, tým lepšie.
A ľudia platia, nemajúc penize nazvyš, z ktorých by si mohli našetriť niečo, čo by im pomohlo k zisku onej celoživotnej hohypotéky – Damoklovho meču visiaceho nad hlavami mnohým z tých, čo onen celoživotný dlh majú. Takže rob, plať, splácaj a…roď, teda samozrejme dobrovoľne. Nie nútene, ako sa nám tu snaží presadiť ďalšia radikálna skupina. No zamyslel sa, rep. chcel niekto, hocikto z týchto nami volených predstaviteľov tento stav riešiť? Riešiť príčinu a nie jej následok? Nepomohla by mnohým mladým rodinám, starším ľuďom, ale aj ľuďom v núdzi, existencia štátnych nájomných bytov? Bytov, ktoré by mohli plnohodnotne užívať, za nájom, ktorý by platili a ktorý by im umožnil zároveň dôstojný život. Život, v ktorom by žili a nie prežívali?
Áno bolo by to riešenie. Avšak radšej než investovať do podobných zmysluplných projektov, riešia sa tu nesystémové veci. A je jedno, či je pri moci strana, ktorá má v názve slovo sociálna…žiaľ iba v názve, alebo bude pri moci pravica, ktorej sociálne, nerentabilné riešenia budú skôr na príťaž, takže ich radšej vylúčia. Veď je predsa ľahšie zvýšiť vek odchodu do dôchodku, ako systémovo riešiť pomoc mladým ľuďom, mladým rodinám, ale aj starým, chorým, sociálne slabým. Áno, ďakujem pán K. za Váš príhovor ako aj Vám podobným, ste naozaj človek s veľkým K. Ako sa tak pozerám, prestávam totiž veriť v pozitívnu zmenu spoločnosti. Spoločnosti, ktorá by miesto arogancie a vlastného ega, začala pomáhať aj ostatným článkom-ľuďom, ktorí ju tvoria. Hráme sa na charaktery, v skutočnosti však náš charakter v nejednom prípade končí za hranicami teplej obývačky a každodenného jedla. Slovo ľudskosť sa stáva vo svete konzumu umelým konštruktom. A možno aj vždy bola. Žiaľ.
Mgr. Lucia Burdová, historička, kurátorka
Vážená pani autorka.
Veľmi pekne ste to vystihli. Prajem Vám pekný deň.
Najväčším problémom je nájsť ktoré problémy sú tie hlavné, ponúkať riešenia a hľadať možnosti ako ich zrealizovať. To naši „zástupcovia“ robia veľmi málo. Vždy sú odvážny v opozícii ale keď sa dostanú k moci nájdu si argumenty ako zdôvodniť prečo nerobiť to čo dookola vo svojich rečiach opakujú.
Čo potrebujú choudobní ľudia?
Zdravotnú starostlivosť. Keby sme mali zdravotnú starostlivosť na úrovni priemeru EU zomrelo by na Slovensku ročne 10000 = desaťtisíc ľudí menej na odvrátiteľné choroby.
Dobré platy a primeranú životnú úroveň.
Naša vládna vraj sociálna strana dvíha minimálnu mzdu roky. Napriek TOMU existujú „PLATOVÉ tabuľky“ zamestnancov štátu kde je plat zamestnanca napr. kuchárka v škole, upratovačka, školník pod minimálnou mzdou ! Ale roky počúvame ako sa nedá postaviť LACNÁ diaľnica. Ale lacná pracovná sila „najmenej zarábajúcich“ je naša Slovenská realita ROKY !
Vývoj rôznych programov a systémov PRE štát stál už vyše 1 000 000 000 € viac ako miliardu.
Vedelo sa to ale NEZALOŽIL sa štátny podnik, alebo aj niekoľko ktoré by za takých podmienok museli dať platy v tisícoch eur !!! a ešte by ušetrili oproti dodnes vynakladaným sumám.
Štátne podniky a inštitúcie slúžia na na kšefty a odkladanie straníkov na posty a do funkcií a ? nič !
Bývanie ale aj stavby ciest, mostov, chodníkov, sietí, občianskej vybavenosti nestavia štát. Koľko by pri tých vysúťažených cenách zarábali robotníci a zamestnanci ak by nešlo o zisk ale o dobré platy?
Kto vedie štát rozhodujú občania.
Občania bez vzdelania , vedomostí, zručností a poznania sú ľahko ovládateľní a manipulovateľní.
Politik ktorý sa bojí diskutovať, ktorý má svoju tému a dookola ju opakuje má mnoho prívržencov.
Jedného kritizujeme a často právom a druhému to isté TOLERUJEME lebo je sympatický.
Kým sa občania nepozrú do zrkadla , kým nenájdu odvahu priznať si ako sa dali ovládať a manipulovať dovtedy sa nebudeme mať lepšie.
Politici majú svojich PORADCOV. Tí im radia ako oblbnúť voličov.
Preto nič iné len poznávanie súvislostí, faktov a reality nepomôže.
Čakať že niečo bude samé od seba nestačí. TREBA sa dožadovať svojho.
To na Slovensku nerobíme a preto sa máme tak zle a bude ešte horšie.
Na „trhu s bytmi“ jasne vidno, že trh je idiot. Napriek tomu „trh s bytmi“ je výtvor developerov a bánk, ktorým vynikajúco slúži. Ceny bytov, ktoré vytvoril „trh s bytmi“ podľa môjho odhadu sú také, že majú aj stopercentnú ziskovú maržu (nie je tu dôvod na zásah štátu podľa zákona o cenách?). Je tu radosť podnikať: developer postaví a predáva predražené byty, mladý človek, ak na to má, si vezme hypo-úver z banky, ktorá vykúzli peniaze z ničoho a ešte za to pýta úroky.
Čiže nevznikajú rodiny, nerodia sa deti, lebo nie sú cenovo dostupné byty a vraj teda nebude na dôchodky. A čo na to múdra vláda a múdra opozícia? Riešia ústavné zakotvenie veku odchodu do dôchodku a ešte sa do diskusie zapojí aj múdry prezident. Akosi mi unikajú súvislosti tejto diskusie, asi nie som dosť múdry. Aby som zbytočne nezdržoval, odporúčam im všetkým riešiť príčinu a nie dôsledky.
A ešte, ako právnik, mám aj legislatívno-technickú pripomienku. Vážená strana-vláda-opozícia, uvedomte si, že ústava je právny akt založený na princípoch. Nejaké dôchodkové limity tam nepatria. To tam môžete rovno dať aj maximálnu rýchlosť na diaľnici …
Lucia Burdová to pekne vystihla, ani sme ju nepochválili za článok.
Len by som v diskusii upresnil, že problémom nie je samotný trh s bytmi, ale voľný trh s bytmi, teda neregulovaný. Trh, tak ako demokracia, liberalizmus, globalizácia nie je vynálezom kapitalizmu, je to len priestor a mechanizmus, prostredníctvom ktorého sa vymieňajú výsledky deľby práce. Môže získavať rôzne podoby: voľný (teda neregulovaný) trh (laissez-faire, systém voľnej ponuky a dopytu), regulovaný trh v post-klasickom kapitalizme, plánovito riadený socialistický trh, centrálne (direktívne) riadený trh, ap.
Aj v socializme teda existuje trh s bytmi, predaje bytov, ale je regulovaný štátom a bytová otázka riešená cieľavedome, plánovito v predstihu. Ako to bolo prevedené najmä v sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch, kedy došlo k mohutnej bytovej výstavbe, za účelom vyriešenia bytovej otázky. Niekto namietne, že išlo hlavne o kvantitu, menej o kvalitu. Áno, v prvej etape sa rieši hlavne kvantita – množstvo bytov, až keď dosiahneme určitú kvantitu bytov, môžeme riešiť aj ich kvalitu. Ale ako ukázali štatistiky z osemdesiatych rokov, tak vďaka mohutnej bytovej výstavbe sa zabezpečil štandard bývania pre väčšie percento obyvateľov ako napr. v Rakúsku. Z jednoduchého dôvodu: každý byt bol vybavený štandardne kuchyňou, kúpeľňou, wc, teplou vodou, elektrinou, plynom, kanalizáciou, blízkou dostupnosťou obchodnej siete a služieb, hromadnej dopravy, ap.,
Ono, aj voľný trh dokáže v konečnom dôsledku regulovať bytovú otázku – len to robí s veľkým opozdením, v priebehu desaťročí, s veľkými výkyvmi a s veľkými sociálnymi, ľudskými stratami. Ako to opísala Lucia Burdová.
Samozrejme, dnes sa nežiada zachádzať ani do druhej krajnosti – do direktívne riadeného trhu s bytmi. Direktívne riadenie má svoje opodstatnenie v čase veľkých kríz, kolapsov (a samozrejme, vojnových stavov), kedy je potrebné urýchlene reagovať na negatívne dôsledky krízy.
Pingback: DAV DVA spolu s odbormi prispel k boju za sociálne práva: NRSR schválila ústavné zastropovanie odchodu veku do dôchodku! - DAV DVA - kultúrno-politický magazín