Aká je reálna alternatíva pre Slovensko?

V súvislosti s úvahami o výmene vládnej koalície sa špekuluje o tom, ako by mala vyzerať tá, ktorá ju vystrieda. V tejto súvislosti srší Richard Sulík, čoby šéf opozície, značným i keď ničím nepodloženým sebavedomím. V podstate si ani teoreticky nepripúšťa možnosť, že by aj po ďalších voľbách, najneskôr teda v roku 2020, mohol ostať v opozícii. Ukazuje sa však, že také jednoduché to nebude.

Skúsme si teda namodelovať, akoby asi mohla vyzerať koalícia, ktorá by nahradila tú súčasnú. Venujme sa najprv programu, ktorý „politická alternatíva“ ponúka. Na majsterštuky z produkcie SaS-ky si ešte musíme chvíľu počkať, ale aj z toho, čo už dosiaľ predstavili, ide mráz po chrbte. „Svätý grál“ ich programu – odvodový bonus – je dnes spochybnený, ba doslova vyvrátený jedným blogerom. To však ukazuje, že celé intelektuálne know-how SaS-ky a ich odborné tímy disponujú až zarážajúcou nekompetentnosťou a do nebo volajúcou nekvalitou, ktorá je pod akúkoľvek kritiku.

Poďme však ďalej. Významný slovenský filozof František Novosád raz povedal, že pravica za tých približne tridsať rokov transformácie v oblasti vysokého školstva nevymyslela nič, okrem spoplatnenia vysokého školstva. No a presne toto ponúka program SaS v oblasti vysokého školstva. Treba pritom zdôrazniť, že ak by sa im tento čisto ideologický krok podarilo presadiť, ktorý inak nijako nezlepší kvalitu nášho vysokého školstva (dúfajme, že nie), znamenalo by to okamžitú likvidáciu minimálne technického školstva. Už dnes je totiž veľmi ťažké naplniť technické či prírodovedné odbory na väčšine technických univerzít. V prípade, že by tieto odbory boli spoplatnené, možno takmer isto očakávať masívny exodus našich študentov do Česka alebo do ďalších krajín Európskej únie, kde vzdelanie nepokladajú za komoditu, ale za hodnotu, z ktorej profituje celá spoločnosť.

No a náčrt reformy zdravotníctva je presne v línii: nič dobré sa nenaučili a nič zlé nezabudli. Návrh na transformáciu nemocníc na akciové spoločnosti je len prvým, aj keď logickým krokom k ich následnej privatizácii. No a ďalší krok – zásadná liberalizácia trhu zdravotných poisťovní – je mimo akejkoľvek logiky. Ľudia z brandže si ešte dobre pamätajú na časy, keď na Slovensku pôsobilo trinásť zdravotných poisťovní. Dôsledky boli príšerné. Chronická platobná neschopnosť a astronomické dlhy skrachovaných poisťovní, ktoré potom musel sanovať štát, každému súdnemu človeku ukázali, že toto je slepá ulička. Iste, zopár ľudí, fyzických osôb sa na tomto „Klondiku“ poriadne napakovalo, ale zdravotníctvu to nijako nepomohlo, práve naopak. Je úplne jasné, skadiaľ fúka vietor. Už v čase, keď SaS predstavila ako experta pre zdravotníctvo extrémne skompromitovaného a kontroverzného exministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca, bolo jasné, že nič dobré sa od tejto personálne akvizície čakať nedá.

Nechajme na chvíľu program SaS i „lídra“ opozície, iste sa im ešte pred voľbami budeme hlbšie venovať. Pozrime si teda, z akých strán by sa mala alternatívna koalícia skladať. Ako prirodzeným partnerom SaS sa uvádza OĽANO. Každý však vie, že o tomto subjekte ako o koaličnom partnerovi sa dá vážne uvažovať len, ak Matovič opustí politickú scénu. A tú vyvstáva otázka, či má Sulík na Matoviča také „kompro“, že by ho po voľbách v mene utvorenia koalície donútil odstúpiť. Skôr nie. Sulík si pritom jasne uvedomuje, že ak odhliadneme od toho, že Matovič je neriadená strela, ktorá môže kedykoľvek vybuchnúť a potopiť koalíciu, jeho prínos je vo všeobecnosti mínusový. Akémukoľvek koaličnému partnerovi prinesie možno osem až deväť percent, ale odpudí dvanásť až štrnásť . Celková bilancia je teda mínus štyri až šesť percent .

No a potom tu ešte máme Kollára a jeho SME RODINA. Odhliadnuc od jeho mafiánskej minulosti, je koaličná spolupráca medzi SME RODINA a Progresívnym Slovenskom vylúčená. Verejne to deklarovala nielen podpredsedníčka progresívcov Čaputová, ale aj Kollár, pre ktorého je prijatie Istanbulského dohovoru neprijateľné.

Bizarne pôsobí aj koalícia medzi KDH a SaS. Je všeobecne známe, že Hlina sa so Sulíkom nemusí, dokonca až tak, že sa sotva dokážu zniesť v jednej miestnosti. Ich vzájomné averzie prekonáva len vzťah Bugár – Matovič, respektíve Danko – Matovič.

Spočítané a zrátané: programové diferenciácie, ako aj hlboké osobné averzie lídrov opozície extrémne spochybňujú ich schopnosť po voľbách v roku 2020 sformovať zmysluplnú koalíciu, ktorá by bola programovo konzistentná, a zároveň akcieschopná. To by si mali uvedomiť všetci, ktorí dnes horujú za predčasné voľby, predpokladajúc, že tie ponúknu slovenským voličom lepšiu a kvalifikovanejšou alternatívu voči súčasnej vláde. A je najvyšší čas, aby si to uvedomili všetci – od Kisku až po posledného demonštranta „Za slušné Slovensko“.

Politológ Roman Michelko

 

Text vyšiel aj na SNN

8 thoughts on “Aká je reálna alternatíva pre Slovensko?

  • 12. apríla 2018 at 13:31
    Permalink

    Komunisti by si mali prejsť program SS, vybrať z neho najšťavnatejšie body, a vysvetliť ich občanom/voličom čo by to pre nich znamenalo, prípadne používať toto vysvetlenie pred voľbami.

    A to vrátane prvoplánovo ľúbivých pravičáckych kolovrátkov ako nízke dane a ešte nižšie odvody, s vysvetlením ich dopadov na obyčajných a teda chudobných ľudí. Trestanie chudobných !

    Už len toto by malo stačiť na to, aby týchto shulíkov nikto normálny nevolil a aby sa obrátil s dôverou na komunistov !

    Reply
  • 12. apríla 2018 at 18:48
    Permalink

    Najväčším problémom všetkých „tzv.“ ľavicových „odborníkov“ vrátane autora je STRACH porovnať akýkoľvek program politických strán s realitou ktorú nám pri moci ZAVIEDOL smer
    vraj ľavica ? ak smer je ľavica potom … rozprávka nech pokračuje…

    Reply
  • 12. apríla 2018 at 20:10
    Permalink

    Posledný deň, keď bol Smer Sociálna demokracia ešte ľavicovým subjektom, bol 10.marec 2012 keď vyhral voľby prečíslením súperov… O pár hodín neskôr sa vytvoril dlhý rad „čakateľov na funkcie“ pred Úradom vlády SR a všetci dovtedy veľmi „ľavicoví“ podnikatelia strhli svoje masky…viem o tom, v tom čase som bol radovým členom Smeru SD a zostal som v šoku, keď sme sa po voľbách zišli v pracovnej skupine k ekonomickej demokracii (dovtedy nás tľapkali smerácke osobnosti po pleciach…) sami traja na Inštitúte a na otázku, kde sú všetci, sme dostali odpoveď: na úrade vlády čakajú na funkcie…nie som už v strane a Klub NS ma zbytočne osočuje a zbytočne mi blokuje prístup na blogy…

    Reply
  • 14. apríla 2018 at 17:54
    Permalink

    Keď Smer „zjednocoval ľavicu“, tak dokonale vyčistil priestor na ľavej strane politického spektra. Potom sa sám za ľavicu vyhlásil, hoci ňou nikdy nebol. Táto čistka bola taká brutálna, že tam nezostal kameň na kameni. My starí dnes už nemáme sily a prostriedky na založenie skutočnej ľavicovej strany a mladí sa do toho nejako nehrnú. Ani sa nedivím a poviem prečo:
    Smerácka vláda prijala legislatívu (novela Trestného zákona, zákon o trestnej zodpovednosti právnických osôb), podľa ktorej autentická ľavicová strana musí byť nutne vyhlásená za extrémistickú a „v súlade so zákonom“ zrušená a jej členovia trestne stíhaní. Hovorím o skutočnej ľavici, ktorá by musela urobiť systémovú zmenu založenú na radikálnej zmene vlastníckych vzťahov a finančných tokov.
    Dnes máme vládu, kde niet skutočného chlapa, ktorý by prezentoval skutočne čestný a chlapský postoj k súčasnej realite a situácii. Napríklad aj k dnešnému bombardovaniu Sýrie. A opozícia detto. Je to na grc…

    Reply
    • 14. apríla 2018 at 19:18
      Permalink

      Áno, pán Juhár, slušní ľudia chcú MIER !!! Rozbíjať cudzie krajiny, ZLOČINCI!!!

      Reply
    • 15. apríla 2018 at 10:38
      Permalink

      …a ďalší problém je zavedenie „volebnej zábezpeky“ 17 000 €, ktorou sa obmedzuje demokracia a prístup chudoby ku správe štátu, a podporujú sa buržoázna skazenosť v podobe prepojenia podnikania a politiky a sním spojené úplatkárstvo, kamarátstvo a službičky.

      Nechápem ako je možné, že takýto fašistický prvok je vôbec možný v rámci ústavy.
      Zároveň je však aj dobrým ukazovateľom, ktoré politické strany to myslia s „vládou ľudu“ vážne. Súčasné v rade asi nie, keď o tejto prekážke vôbec nehovoria. A to je na grc…

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *