Antikapitalistický balíček

EGOISTA

Hrabe k sebe!

Len aby sa nezahrabal!

 

INTOLERANTNÁ

Jeho pravda prežije len tak,

že tvoju zabije.

 

BOHATÝ

Z nešťastia  iných

svoje šťastie skladá.

Darmo ho potom okolo hľadá.

 

BOHÁČ

Kupuje, čo sa mu zapáči.

A ty?

Nech sa páči v sekáči.

 

ELITA

Elita je sama sebou opitá,

preto sa triezvo nevidí.

 

SYSTÉM

Jeden si užíva

a druhý prežíva.

 

KAPITALIZMUS

Svetlá, svetlá, svetlá…

Preto nevidíš tmu.

 

POKORA

Vylizuješ po bohatých taniere?

Dobrú chuť!

 

MUCHE

Morálka nám  hnije!

Dobre sa ti žije na tej kope hnoja, moja?

 

OBČAN

Spravil len malú chybičku,

zjedol na Vianoce zlatú rybičku.

 

ODKAZ

Keď  iným vynadáš do hlupákov,

to ešte neznamená, že ním nie si ty.

 

ODPOVEĎ

Čo je v živote najdôležitejšie?

Život!

CESTA

Nerovný terén formuje,

rovný deformuje.

 

OSOBNOSTI

Najprv ich zatracujú,

potom z nich maturujú.

 

POKRYTECTVO

Na tvári maska dobra

a v duši sa zvíja kobra.

 

ĽAHOSTAJNOSŤ

Nepočuje zlo, nevidí zlo, mlčí.

Raz doňho zlo strčí.

 

NULA

Keď sa nula nafúkne,

je z nej ešte väčšia nula.

 

DEMOKRAT

Nerušte jeho kruhy!

Má pod očami kruhy,

rozmýšľa  nad tým,

ako rušiť vaše kruhy!

 

ŤAVA

Hrbí sa, hrbí,

už má dva hrby.

Z vlastného hrbu pije,

veď v púšti žije!

Hrbí sa, hrbí,

jazyk ma .vrbí…

 

ZASLEPENEC

Kvety sadí do piesku,

polieva ich suchom.

A do rána?

Vyrastie mu v púšti fatamorgána.

 

?

Celý čas mieri,

preto mu udelili

Nobelovu cenu za mier.

 

ZLO

Zlo prosí, klope na dvere,

iba sa chce zohriať.

Nevpúšťaj ho dnu,

môže si ťa  zobrať!

 

HOROLEZEC

/alebo  niečo o kvalite/

Kúpil som si mačky

veľmi dobrej značky.

Prídem pod stenu,

pustil som tie mačky,

veľmi dobrej značky,

nech sa preženú.

Dúfam, že ma na tej stene doženú.

 

ZBRANE

Keď podáš zbraň hlupákovi,

obráti ju proti sebe.

Keď ju podáš podliakovi,

obráti ju proti tebe.

Keď ju necháš sebe,

zistíš, že hlupák a podliak v tebe drieme.

Zrušme zbrane!

 

Mucor Penicilium Altenaria

 

Nákladná  rekonštrukcia starej galérie vyčerpala mestskú pokladnicu. Všetkým odľahlo, keď ju dokončili. Prebiehali dokončovacie práce, upratovali sa vnútorné priestory, a v tom sa na stene priestrannej miestnosti objavila pleseň. Verejnosť čaká, kolekcia oslovených maliarov je pripravená na inštaláciu, hostia sú pozvaní. Čo robiť? Zodpovední dali hlavy dokopy. Kohosi napadlo geniálne riešenie, plesni na stene dali rám a meno – „Mucor  Penicilium Altenaria“.

Začala vernisáž. Vrava a smiech. V sklenených pohároch sa ligoce šampanské. Ktosi zaostril, pred rozmerným dielom zarámovanej plesne zaujal pózu znalca, zapichol si ukazovák do líca, palcom a ukazovákom si podržal bradu a konštatoval: „Grandiózne! Famózne! Excelentné! Majstrovská fúzia neurčitých šedozelených a subtílnych ružových odtieňov, prchavé nemateriálne stvárnenie iracionálna, magická aura a vyžarovanie tajomna spojená s bravúrnou novátorskou technikou prezrádza vskutku nevšedný talent.“ Okrídlená veta sa vzniesla nad hlavy  prítomných ako majestátny vták. A za ňou z úst prítomných vyleteli ďalšie: „Geniálne!“ „Brilantné!“ „Fenomenálne!“ Výstava mala obrovský úspech.

V miestnych novinách sa objavili palcové titulky Otvorenie novej galérie ohromilo!  Mucor Penicilium Altenaria, nová hviezda na výtvarnom nebi! Pleseň sa stala pýchou mestečka. Chýr o nevšednej umelkyni sa rýchlo šíril. Do mesta sa hrnuli zvedavci. Každý chcel na vlastné oči vidieť dielo jedinečnej Mucor, tak ju dôverne nazývali miestni. Mestečko zainvestovalo a v priestoroch galérie vytvorilo pre Mucor skvelé podmienky, vo výstavných priestoroch udržiavali vlhko a prítomnosť čerstvého vzduchu prísne kontrolovali merače zatuchnutosti, akýkoľvek závan čerstvého vzduchu mohol vážne poškodiť dielo Alternarie. Vo vlhkom nevetranom prostredí sa jej darilo, uvoľňovala do ovzdušia spóry a rýchlo sa rozrastala. Návštevnosť stálej expozície Mucor vzrastala. Návštevníkom výstavy sa síce  v zatuchnutých priestoroch zle dýchalo, astmatici sa dusili, no všetci sa zhodli na tom, že výnimočnejšie dielo nevideli.

Mucor Penicilium Altenaria rástla, užívala si vlhko a zatuchnutý vzduch malého mestečka,  rozťahovala sa po stene a z času na čas jej museli vymeniť starý rám za nový, väčší. Jedného dňa sa rozhodol navštíviť expozíciu pán Nezaslepený. Pán Nezaslepený sa zhrozene pozrel na stenu a vykríkol: „Veď je to pleseň!“ Pracovníci galérie sa prikrčili. Pokoj mestečka bol vážne narušený, akýsi naničhodník pošpinil povesť slávnej umelkyne a postavil mesto do zlého svetla. Na odvážlivca sa spustila v miestnych novinách lavína kritiky. „Žijú medzi nami zadubenci, ktorí nevedia oceniť skutočné umenie a kazia dobré meno nášho mesta nemiestnou kritikou skvelej umelkyne Mucor, ktorá svojím dielom prekročila rámec vlasti a preslávila naše mesto i v zahraničí.

Pán Nezaslepený sa vyhrabal spod lavíny kritiky a zakričal: „Stačí vyvetrať, páni, zbaviť sa zatuchnutého vzduchu, použiť fungicidín a na stene vám z vášho jedinečného umeleckého diela ostane iba rám!“ Odvtedy žije pán Nezaslepený vo vyhnanstve na periférii mestečka. A popularita Mucor rastie.

 

Foto: Klaus Berdiin Jensen, Public Domain

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár