Utečieme? …. a kam?

Starí si myslia, že s nimi odchádzajú dobré časy…

…a mladí, že s nimi prichádzajú!

Ad astram

Globálna civilizácia už od počiatku šesťdesiatych rokov 20. storočia formuluje výzvu prekročiť terestriálne limity a atakovať parametre kozmickej civilizácie. Upgradovať sa z verzie 1.0 na verziu 2.0 (kozmickú, vesmírnu, galaktickú, astrálnu). Nejde iba o akýsi intelektuálny exhibicionizmus, ale racionálny následok poznania. Zistenia, že Zem nie je stredom vesmíru, že slnečná sústava nie je neopakovateľný unikát, že na nás pôsobia vesmírne megasily a my sme vydaní napospas ich objektívnym zákonom. Človek, ako typ organizmu, si overuje aj svoje limity a uvedomuje si, že je pripútaný k Zemi a newtonovskej/marxovskej realite. Zistili sme, že nemôžeme iba jednoducho roztiahnuť krídla, preletieť stratosféru a kolonizovať vesmír, ako to biely bwana urobil v Botswane…

Prekročenie našich limitov však nie je iba technický problém, je to problém predovšetkým etický a existenčný… Neženie nás iba túžba poznávať, do mrazivého vesmíru nás vyháňa osud, ktorý sme vyplnili totálnym vyčerpaním zdrojov zeme a svojho druhu. Zmenili sme Zem a zmenili sme Človeka a Spoločnosť! Naše hodnotenie situácie (dobré/zlé) je v tejto situácii  nevýznamné: už nič nezmení a nemá žiaden – ani alibistický – význam. Civilizácia, ktorú žijeme, nás definuje i obmedzuje. Vytvorili sme sústavu noriem a s nimi ašpirujeme na vytvorenie unitárnej (globálnej) kultúry. Civilizácia 2.0 nepochybne potrebuje využiť všetky sily, schopnosti a energiu planetárneho rozsahu. V kontexte s tým, prirodzený rozvoj technológie, zákonitosti logistiky, kultúry a najmä informačný boom vytvárajú unitárny globálny priestor. Tradičné koncepty sú konfrontované s globálnymi nárokmi. Orwelovská realita ( Brzezinským, Johnsonom, či Žižekom opisovaná a popisovaná) redukuje proces integrácie globálnej kultúry na súťaž euroatlantickej (západnej) a pacifickej (východnej) civilizácie. Vylučuje z diania Afriku, marginalizuje juhoamerickú (hispánsku), arabskú, indickú a slovanskú alternatívu.

Kým atlantická koncepcia svetovlády je výbušná, exportuje svoje hodnoty a modely (križiackymi výpravami,  conquistádormi, misionármi a komandami NATO), pacifická je plazivá, osídľuje teritória (Sibír, západné pobrežie oboch Amerík, Austráliu, ale aj Afriku ), rešpektuje čas, neponáhľa sa, ale systematicky penetruje a postupne podmaňuje miestne komunity. V konflikte Západ – Východ, sa Východ prizerá, ako Západ nezmyselne míňa svoju energiu v hyperaktívnom nezmyselnom kŕči. Stoicky vyčkáva času až kultúra bielych bláznov, vyčerpaná a zadýchaná, sa udusí  prachom, ktorý sama zvírila. Pacifický Východ sa vyhýba konfrontácií, rovnako ako ju atlantický Západ vyhľadáva. Nemiestna snaha Západu rehabilituje dôležitosť marginalizovaných kultúr hispánskej Ameriky, islámsko-arabského Blízkeho a indického stredného Východu. Rusko s európskymi Slovanmi, svojou civilizačnou hmotnosťou tiež ašpiruje na úlohu v budúcej integrácií sveta. Z povahy konfliktu (a snahy atlantickej civilizácie tieto kultúry zničiť a ovládnuť) vyplýva, že práve unitárny koncept svetovlády Západu je pre nás (a podstatnú časť sveta) horším variantom ako pacifická (Východná) alternatíva. Z donútenia, ale aj z vlastnej interpretácie historickej civilizačnej skúsenosti, Východ prezentuje svoj koncept ako hybridnú globálnu civilizáciu. Aj v ňom sú však obsiahnuté veľké riziká pre iné kultúry (pre nás, najmä historicky a kultúrne odlišné súradnice existencie, života jednotlivca i spoločenstiev). Nesmieme podliehať ilúzii a prehliadnuť, že je v ňom tiež prítomný pragmatizmus a sociálny darwinizmus, nie  príliš odlišný od euroatlantickej západnej civilizácie.

Asymetrická civilizácia

Aktuálna dominancia euroatlantickej civilizácie vytvorila asymetrickú civilizáciu. Desaťtisíce rokov geneticky určujúcej  techniky prežitia-zberačstva, v nás nielen kultúrne, ale aj biologicky (výrony endorfínu pri nadobudnutí „majetku“) sformovali majetnícky pud a ten sa, ako krvavá jazva, ťahá nasledujúcim. História sa stala dokumentáciou o legalizácií najpodlejších pudov džungle v mene zisku a majetku a prítomnosť ju zastrešila a korunovala systémom fašistického kapitalizmu. V globálnom fašizme sa zisk  stal kľúčovou hodnotou a devalvoval kultúru, humanizmus a ľudské životy na komoditu s burzovou hodnotou. V jednom historickom teritóriu vedľa seba žijú oligarchovia v nepredstaviteľnom luxuse a nahé deti v zasnežených osadách. Na jednom kontinente sa vyhadzuje 50% potravín a na susednom každú minútu zomierajú tri malé deti na podvýživu. Jedna krajina vyváža kávu za promile jej spotrebiteľskej ceny a v jej slumoch umierajú každý deň desaťtisíce, vychudnutých, s priemerným príjmom pod 1 USD na deň a v priemernom veku pod tridsať rokov. „Poriadok“ asymetrickej civilizácie udržujú vojaci a novinári. Napalmom a mediálnou manipuláciou. Za šesťmetrovými múrmi Gazy komandá napájané stupídnou rasistickou ideológiou a vyzbrojené špičkovými zbraňami likvidujú civilistov, najmä ženy, aby sa nerodili moslimskí „hadi“. Bez rešpektu k vlastnej tragickej histórií, ktorá vytvorila humanitárne pravidlá medzinárodného súžitia, drony a sci-fi klony špeciálnych kománd popravujú bez súdu, menia vlády a inštalujú skorumpované bábkové vlády. Mučenie a sadizmus kryjú sofistikované mediálne projekty a „politici“, navigovaní „novinármi“, sa zaoberajú virtuálne nafúknutými kauzami „Pussy Riot“, Dalajlámu“ alebo riešia majdany CIA v rôznych častiach sveta. Masa je kŕmená geneticky upravovanými potravinami (a aj inými „upravenými“ pôžitkami). Správanie más od kolísky po hrob monitorujú a podľa sociologických potrieb riadia upravovanými informáciami. Oponentúru (a oponentov) zastrašujú všeobecným špicľovaním, nočnými televíznymi horormi a denným spravodajstvom. Hnev a frustrácia mainstreamu civilizácie je logisticky (časovo, priestorovo a tematicky) uvoľňovaný a mediálne smerovaný tak, aby neohrozil „svetový poriadok“.

Dilema existencie (bieda bytia)

Nie je ťažko si predstaviť, čo by planetárna hegemónia a vývoz našej civilizačnej „rakoviny“ mimo planéty znamenal. Ako čierny mor by sme  nakazili vesmír/svet. Aj Boh by skonal na jeho pandémiu…. Globálna finančná oligarchia delí civilizáciu. Hrá vabank, v zúfalej snahe „buď-alebo“. Ak sa jej nepodarí civilizáciu rozdeliť, politická, hospodárska, kultúrna asymetria dovedie globálny systém k explózii s neistým koncom pre druh a istým koncom pre výlučné postavenie súčasnej  oligarchie. Do vlastnej nepotickej entity sa uzatvára, s ponukou pre „rodných“ a nimi vybraných žiť v luxusnej pseudokomunistickej civilizácii. Každému podľa potrieb ( neobmedzených, hedonistických). A súčasne vyčleňuje zbytok populácie za hranice svojej komunity. Trhá civilizáciu a veľkú časť sveta tlačí do vulgárnolibertaniánskej džungle, darwinisticky selektujúcej populáciu podľa individuálnej surovosti pri dosahovaní a udržiavaní maximálneho zisku. Zločinecké gangy s drogami, zbraňami alebo s bielymi goliermi vládnu brachiálnej civilizácií. Táto civilizácia je iba zdrojom poslušných manuálnych „operátorov“ (tam, kde sú lacnejší ako roboty), náhradných orgánov na transplantácie a testovacích skupín, pre overovanie liečiv a potravinových aditív, či genetickej manipulácie.

14 000 rokov civilizáciu držala pohromade tzv. stredná trieda. Preto bolo a je nevyhnutným krokom k rozdeleniu civilizácií, jej zlikvidovanie. Prebieha permanentná selekcia „strednej triedy“. Postupne zameriavajú a likvidujú jednotlivé sekcie strednej triedy. Rozfázovanie umožňuje, aby sa sama požierala. Tak ako v nacistickom Nemecku: najprv komunisti, potom „ľavičiari“ sociálnej demokracie, nasleduje sociálne cítiaci klérus. Vždy tak, aby sčasti zastrašená a sčasti zmanipulovaná väčšina mlčky tolerovala túto genocídu, so škodoradosťou, že ešte nie je sama na rade. Prežívajúci (a prežúvajúci svoju misu šošovice) účelovo zabudli, že produktom ich mlčania bude, že keď sa dostanú na rad oni, nebude sa mať už kto ozvať ( lebo mlčali, keď systém likvidoval „iných“).

Neomaltuziánske projekty plošne (možno však aj podľa rasových kritérii) likvidujú technologicky nepotrebnú (a enviromentálne zaťažujúcu) populáciu. Propagácia homosexuality, prostitúcie a pornografie, destabilizácia rodiny ako základného reprodukčného mechanizmu, normalizácia eutanázie likvidujú prirodzený reprodukčný mechanizmus (obranyschopnosť ) civilizácie a posunujú ju k sebalikvidácii. To je však ambícia v mierke generácií, a preto sa iné projekty venujú radikálnejším metódam: šíreniu  laboratórne vyrobených pandémii, zvyšovaniu mortality znižovaním zdravotnej starostlivosti, účelovému kontaminovaniu potravín a životného prostredia. Egon Bondy pred dvadsiatimi rokmi identifikoval aj najefektívnejší spôsob likvidácie nadbytočnej populácie: menticídu. Mentálnu genocídu. Redukuje sa vzdelanie a obmedzuje sa prístup k informáciám. Ak sa pozriete na štatistiky dožitia málo vzdelaných ľudí, ak analyzujete vylúčené komunity zistíte zreteľné demografické účinky. Nejde len o neznalosť „ zdravého“ životného spôsobu, ale o komplexný systém eutanázie – šírenia návykových látok, drog, alkoholu, syntetického cukru, permanentný stres, všeobecnej chudoby, vrátane citovej, propagácie násilia a s ním spojených vrážd a samovrážd. Cieleným útokom na kultúru (ktorej produktom je kvalitná, zmysluplná existencia) je aj erózia komunikácie. Osamelosť jedinca a návrat spoločnosti  k predjazykovým posunkovo-znakovým formám. Smajlíci a skratky vytláčajú literatúru a (komunikáciu) z bežného života. Individualizovaní a nevzdelaní jedinci sú závislí na „Veľkom bratovi“ – na oficiálnej propagande. Tá všetko prežuje, požuje a vychrstne ako „vox deí“ na masu. Systém stvoril  virtuálnu realitu, v ktorej aj peniaze majú iba virtuálnu a nie nominálnu hodnotu, každý sa môže stať virtuálnym subjektom podľa vlastných (i zvrátených) predstáv. Konzumenti pokleslých reality šou a nasládlych seriálov žijú cudzie a zabúdajú žiť vlastné životy. Volia, podľa mediálnych kampaní, „limonádových“ prezidentov a rezidentov moci, vyberajú ich,  ako viac alebo menej, sympatických „smejkov“. A čudujú sa dôsledkom vlastnej voľby…. Majú jasný „masový“ názor na všetko, spravidla identický ako zaznieva v hríbovinách, v mediálnych SMEtiach, alebo v jednotnom TV spravodajstve.

Už sú markantné hranice oboch civilizácií. V informačnom priestore, ktorý svojou technologickou dominanciou definuje súčasnosť a zadáva parametre budúcnosti, sú to hranice informačných polí. Informácie sú exkluzívnou, chránenou komoditou, diferencujúcou obe civilizácie. Civilizácia oligarchov má k dispozícii obrovský objem hospodárskych i súkromných dát, on-line vyhodnocuje big dates (a používa ich na vlastný prospech). A šesťmiliardová dekadentná civilizácia vylúčených nevie, ani kto ju ožobračuje, zdiera, komu platí dane, odvody, poplatky a preplatky, kto profituje z nízkych miezd a vysokého nájomného, z marží bánk, potravinových reťazcov, farmaceutických kolosov, či priemyslu zábavy alebo exekučného priemyslu.

Opísali sme dva konflikty smerujúce ku globálnej vojne. Konflikt Západ/Východ a ambiciózny plán asymetrickú civilizáciu stabilizovať zničením strednej triedy a jej rozdelením podľa majetkového cenzusu. Treba si uvedomiť, že civilizácia už zabudla na nezmyselnosť a fatálne fungovanie vojny. Naviac, rovnako ako bismarckovskí dôstojníci, si mladí futurológovia, prognostici a nádejní politici predstavujú nasledujúcu vojnu ako lineárne pokračovanie tej minulej. Tento konflikt však bude nielen vedený novými generáciami zbraní: geofyzikálnych, vesmírnych, biologických, psychotronických a genetických. Bude aj produkovať iné obete. Kým v prvej straty sa zaznamenávali na frontových líniách, v druhej sa genocídna likvidácia civilného obyvateľstva vyrovnala stratám z bojových priestorov. V tej tretej budú straty vojenských (a politických) štruktúr prakticky zanedbateľné: šialení fuhreri, ich „štáby“, armádne generality aj operátori zbraňových systémov sú nielen v bezpečných úkrytoch, ale aj chránení obrannými dáždnikmi. Tretia svetová vojna bude iba jatkami civilného obyvateľstva a deštrukciou planéty. Najvážnejšou tendenciou smerujúcou k rozpútaniu tejto vojny je  ľahostajnosť globálnej populácie. Umožňuje „použiť“ akúkoľvek zámienku na rozpútanie vojny. Sarajevský atentát, pohraničný incident na poľsko-nemeckých hraniciach a útok na dvojičky majú zarážajúco podobnú konštrukciu….

Foto: Lars Plougmann, CC

Na našich stránkach poskytujeme priestor skutočne pestrej palete názorových línií, predstavujúcich alternatívu voči súčasnému zriadeniu. Preto čitateľov upozorňujeme, že nakoľko i samotní členovia redakčného kolektívu DAV DVA, spolupracovníci či korešpondenti vzišli z rôznych prúdov, v partikulárnych otázkach sa ich výklady a postoje môžu líšiť či si dokonca miestami protirečiť. Iba názorová pluralita totiž umožňuje skutočne plodnú a hodnotnú diskusiu s potenciálom vygenerovať tie najlepšie myšlienky, schopné načrtnúť pôdorys pre nové spoločensko-ekonomické zriadenie, zohľadňujúce potreby 21. storočia.

Pridaj komentár