Alex Velitš: Košúty, 25. mája si komunisti každoročne pripomínajú udalosti z roku 1931

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Členovia Komunistickej strany Slovenska spolu so zástupcami Obecného úradu v Košútoch si pripomenuli v utorok 25. mája 2021 90. výročie od udalostí v Košútoch, kedy pri zásahu četníkov proti verejnému zhromaždeniu zahynuli traja robotníci a niekoľko ďalších bolo ťažko zranených. Prítomní boli predstavitelia základných organizácií KSS z Veľkých Úľan, zo Sládkovičova, z okresu Komárno a ďalších lokalít. 

Na úvod sa ujal slova súdruh Borovský, ktorý privítal účastníkov a poďakoval im za účasť. Následne odovzdal slovo súdruhovi Velitšovi, ktorý vystúpil s príhovorom. V ňom spomenul stručné informácie o historickom pozadí udalostí pred 90 rokmi a zároveň zdôraznil, že nesmieme len nostalgicky spomínať, pretože vidíme, že práva pracujúcich sú ohrozené aj v súčasnosti. Podotkol, že boli to práve komunisti, ktorí už pred mnohými desaťročiami podporovali pracujúcich v ich oprávnených požiadavkách. 

Potom vystúpila s básňou od Vladimíra Sládeka súdružka Fábryová. Po prednesení básne účastníci položili vence a kvetiny k pamätníku týchto udalostí pri obecnom úrade. Niektorí účastníci sa po skončení pietneho aktu presunuli ešte k budove kultúrneho domu, kde si pripomenuli pamiatku komunistického poslanca Štefana Majora, ktorý v obci pôsobil a stál na čele pochodu robotníkov.

Príhovor:

Dobrý deň, česť práci!

25. mája si komunisti každoročne pripomínajú udalosti z roku 1931, keď tu, v obci Košúty, počas verejného zhromaždenia zahynuli rukou četníkov traja robotníci. Tento rok je však naše stretnutie o to významnejšie, že od týchto udalostí ubehlo už okrúhlych 90 rokov. Je to značná doba, ale paradoxne napriek tomu, že život v 21. storočí sa vyvíja veľmi rýchlo, tak v ňom môžeme nájsť rôzne paralely, ktoré sa podobajú na podmienky pred 90 rokmi. Technika síce v mnohých veciach napreduje, ale spoločnosť akoby sa po roku 1989 vrátila v mnohých veciach nazad a stratila výdobytky, ktoré jej priniesol socialistický režim.

Povedzme si najprv stručne, čo sa odohrávalo tu v Košútoch pred tými deväťdesiatimi rokmi. V tých časoch u nás úradovala veľká hospodárska kríza, ktorá mala za následok dvíhajúcu sa nezamestnanosť, zhoršujúce sa pracovné podmienky a rastúce vykorisťovanie pracovníkov kapitalistami, na čo pochopiteľne reagovali aj pracujúci svojou nespokojnosťou a búrili sa proti takýmto podmienkam. V buržoáznom Československu sa v tých časoch uskutočnilo množstvo štrajkov, pri ktorých často aj tiekla krv a dokopy bolo medzi rokmi 1918 – 1938 postrieľaných niekoľko desiatok robotníkov a ďalšie desiatky ranených.

Jedno protestných verejných zhromaždení zorganizovala Komunistická strana práve tu v Košútoch  25. mája 1931. Zhromaždenia sa mali konať vo viacerých ďalších obciach, ale okresný úrad ich zakázal. Organizátori v Košútoch však dostali informáciu o zákaze plánovaného stretnutia neskoro a tak nemali možnosť informovať o tomto zákaze verejnosť, ktorá sa už schádzala. Obyvatelia prichádzali zo širokého okolia, aby si vypočuli prejav komunistického poslanca Štefana Majora. Úradníci na miesto poslali niekoľko desiatok četníkov. Keď četníci zastavili zástup ľudí vedený poslancom Štefanom Majorom, tak došlo k výmene názorov medzi týmto poslancom a veliteľom oddielu četníkov, ktorí komunistického poslanca obkľúčili.

Keď občania videli svojho poslanca obkľúčeného četníkmi, postúpili dopredu a v domnienke, že ho chcú zatknúť, začali skandovať nesúhlasné heslá. V tom Štefan Major, zrazený četníkmi, padol na zem. Četníci sa zaradili v šík na povel, proti bezbrannému obyvateľstvu. Vystrašení ľudia sa dali na útek, no a vtedy zazneli výstrely. Guľkám žandárov padli za obeť dvaja poľnohospodárski robotníci, 24-ročný Alexander Žabka a 16-ročný Ján Gyevát. Treťou obeťou bol 34-ročný Štefan Thurzo, ktorého usmrtila rana bodákom. Viacerí ďalší občania utrpeli ťažké zranenia, medzi nimi Július Rappant, Jozef Popluhár, František Psota, Alžbeta Psotová, Jozef Kugler a ostatní boli zranení ľahšie.

Poslanca Štefana Majora odviezli na Okresný úrad v Galante a potom do väznice krajinského súdu. Vo väzení nakoniec strávil rok. Pozatvárali tiež funkcionárov strany z Košút i ďalších komunistov, predovšetkým tých, ktorí v mene organizácie podpísali žiadosť o povolenie verejnej schôdze. V Košútoch vyhlásili štatárium. V celom okrese platil absolútny zákaz zhromažďovania Obete pochovali v úplnej tajnosti za policajného dohľadu, aby sa pohreb zastrelených nezmenil na politickú demonštráciu celého okolia.

Košútske udalosti sa stretli s veľkým ohlasom v celej republike, ale najmä na južnom Slovensku. Komunistická strana vydala tisíce letákov, aby sa verejnosť dozvedela pravdu o krvavých udalostiach v Košútoch a pravdu o buržoáznej demokracii v Československu.

Je poľutovaniahodné, že dnes sa o týchto udalostiach takmer vôbec nehovorí a prvá republika je nám predkladaná za vzor demokracie, zatiaľ čo všade sa spomínajú len údajné „zločiny komunizmu“. Desiatky mŕtvych robotníkov, tisíce bezdomovcov, desiatky tisíc nezamestnaných, nad tým sa už nikto nepozastavuje.

Nesmieme ale len nostalgicky spomínať, pretože vidíme, že práva pracujúcich sú ohrozené aj v súčasnosti. O to viac k tomu prispieva to, že sa všade hovorí o kríze, vďaka čomu si kapitalisti dovoľujú viac zastrašovať pracujúcich, vykorisťovať ich a upierať im práva. Pracujúci si musia uvedomiť, že len v jednote je sila a pokiaľ nechcú, aby situácia zašla až tak ďaleko, že už ani štrajkovať nebudú môcť bez toho, aby neboli ohrozené ich životy, tak musia začať už teraz bojovať a hájiť svoje práva a nezľaknúť sa triedy kapitalistov.

Dnes už nežije zrejme nikto, kto by si na tieto udalosti pamätal. Ale Komunistická strana Slovenska nedopustí, aby sa zabudlo na obete košútskych udalostí. Apelujeme na súčasných pracujúcich, že ak na túto históriu zabudnú alebo budú voči nej ľahostajní, môže sa veľmi ľahko stať, že postupne im bude súčasný kapitalistický systém upierať čoraz viac práv a nakoniec môžu dopadnúť ako robotníci v Košútoch.

Je potrebné otvoriť oči a aj pri prechode okolo tohto pamätníka si uvedomiť, že dnešný kapitalistický systém už nemá ďaleko od toho pred 90 rokmi. Pracujúci človek je postupne čoraz menej vážený. Jedine socializmus sa ukázal ako najživotaschopnejší systém z hľadiska udržateľného rozvoja a podpory dôstojného života bežných pracujúcich ľudí. Vďaka socializmu a Komunistickej strane aj obec Košúty dosiahla nebývalý rozvoj. Preto je potrebné opäť nájsť správnu cestu k socializmu, zbaveného určitých chýb, ktoré sa za minulého režimu vyskytli a vybudovať pre seba opäť lepší a krajší život.

Česť pamiatke košútskych robotníkov!
Nech žije socializmus!

Večný odkaz

Vladimír Sládek

25. máj 1931 – 25. máj 2021

Žandárska streľba do robotníkov – Košúty

90. výročie

Ziskuchtivé ručiská moci kapitálu vnútili svetu krízu krachu,

oklamané nádeje biedneho ľudu podhodili tlaku večného strachu.

Peňažné almužny mozoľnatým dlaniam vyplatili majiteľa ľudské zvery,

smutné myšlienky detských hlávok odniesli úsmev nevinných perí.

Pánske výsmechy ponížených prosbám vsadili potupné chudoby chomúty,

bolestné svedectvá hynúcich hladom vydali pamätiam trpiace Košúty.

Žobrácke platy jednotným štrajkom dokázali zvýšiť červené odbory,

žandárske kordóny ohavným činom nechali zabíjať pušiek otvory.

Vražedné výstrely mŕtvym obetiam odkryli mlčiace studené hroby,

hanebné výčiny surovým útokom konali mocenské symboly doby.

Besné pohony zradných lokajov plnili väzenské cely súdov,

protestné pochody verných súdruhov spojili vzbúrené sily prúdov.

Zodvihnuté ruky silných bojom zvečnili slová prísahy odporu,

prežité muky smelých duchom určili búrku vláde teroru.

Neľútostné zástupy oddaných pravde zlomili smrtiace hroty bodákov,

rozvinuté zástavy vedených poznaním prebudili vedomie utláčaných rodákov.

Založené archívy ukrutných vekov otvorili zámkom umlčané strany,

železné okovy bohatých buržujov vymerali národom strašné rany.

Strhnuté vyhlášky úradných poskokov strašili krvavou hruďou robotníka,

kytice červenou hviezdou zdobené strážiť budú večný odkaz košútskeho pamätníka.

Citujem Juraja Jánošíka: Hore hlavy bedač! Nám patrí život.

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *