Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Bratislava 6. januára (TASR) – Sviatok Zjavenia Pána, známy aj pod názvom Traja králi, slávia v stredu katolíci i ďalší veriaci kresťanských cirkví. Ide o sviatok zjavenia Ježiša Krista ako Mesiáša Izraela, Spasiteľa sveta a Božieho Syna.
Sviatok Zjavenia Pána sa na východe oslavuje už od 3. storočia. Podľa Konferencie biskupov Slovenska (KBS) si v ňom cirkev pripomínala „tri zázraky“ – príchod mudrcov z východu, Ježišov krst v Jordáne a jeho prvý zázrak v Káne Galilejskej. Neskôr sa tento sviatok rozšíril aj na západ, kde sa dôraz kládol predovšetkým na poklonu mudrcov, ktorí sú známi aj pod pomenovaním traja králi s menami Gašpar, Melichar a Baltazár.
Príchod mudrcov do Jeruzalema s cieľom pokloniť sa židovskému kráľovi ukazuje, že v Izraeli hľadajú toho, ktorý bude kráľom národov. „Ich príchod znamená, že pohania môžu objaviť Ježiša a klaňať sa mu ako Božiemu Synovi a Spasiteľovi sveta, len ak sa obrátia k Židom a prijmú od nich mesiášske prisľúbenie, ako sa nachádza v Starom zákone,“ poznamenala KBS. Zjavenie Pána zvestuje, že všetky národy vstupujú do rodiny patriarchov a nadobúdajú výsady vyvoleného ľudu.
Počas tohto sviatku je tradičným posvätenie domov. Kňazi v hornej časti dverí kriedou napíšu aktuálny rok a spojenie písmen C, M a B, skratku latinského Christus Mansionem Benedicat, čo znamená Kristus nech požehná náš príbytok. Počas tohto sviatku sa okrem toho v kostoloch požehnáva aj voda, ktorú si veriaci berú do svojich príbytkov.
V pravoslávnej cirkvi na Slovensku vrcholí v týchto dňoch 40-dňové obdobie pôstu pred vianočnými sviatkami. Veriaci počas neho dodržiavajú zdržanlivosť od mäsa i mliečnych výrobkov.
Veriaci tejto cirkvi, ktorá sa riadi podľa juliánskeho kalendára, začínajú sláviť Vianoce v stredu 6. januára, keď sa predpoludním koná v pravoslávnych chrámoch svätá liturgia. Podvečer bývajú bohoslužby známe ako Veľké povečerie.
Štedrá večera pravoslávnych pozostáva z pôstnych jedál, ako sú kapustnica bez klobásy, fazuľa či pirohy. Na stole nechýbajú chlieb, med a cesnak. V nasledujúci deň 7. januára je v pravoslávnej cirkvi veľký sviatok Narodenia Isusa Christosa (Ježiša Krista). Predpoludním sa v chrámoch koná slávnostná svätá liturgia. Po tomto sviatku v cirkvi nasleduje 8. januára sviatok presvätej Bohorodičky a 9. januára si pravoslávni pripomenú prvomučeníka sv. Štefana.
Pravoslávni v Česku a na Slovensku (s výnimkou niektorých obcí na východnom Slovensku) sa riadia juliánskym kalendárom podobne ako napríklad pravoslávna cirkev v Jeruzaleme, Rusku, na Ukrajine, v Poľsku, Srbsku, Gruzínsku a iných krajinách.