V mesiaci december sa narodil celý rad významných humanistov, ktorých odkaz je hodný nasledovania. A to tak vo svete, ako aj u nás. Od Laca Novomeského, významnej osobnosti DAVu až po zakladateľa situacionalistickej internacionály Deborda. To všetko sú narodenia osobností, ktoré priniesol mesiac december.
LACO NOVOMESKÝ
Laco Novomeský (27. december 1904 Budapešť – 4. september 1976 Bratislava), bol slovenský básnik, publicista a politik Komunistickej strany Slovenska, člen skupiny DAV, poverník školstva a osvety a poslanec československých zákonodárných zborov, v 50. rokoch pronasledovaný v rámci čistiek v KSČ, v 60. rokoch rehabilitovaný.
Novomeský aktívne pôsobil v slovenskom kultúrno-umeleckom prostredí 20. a 30. rokov, písal literárne kritiky, zvýrazňoval odkaz slovenských, českých aj svetových spisovateľov. Písal pre celý rad redakcií od Pravdy chudoby, cez DAV až po Rudé právo. Písal o štrajkoch, sociálnej nerovnosti, cenzúre, ale aj rizikách fašizácie vo vtedajšom Československu. Spolu-organizoval významný Trenčiansko-teplický zjazd. Podieľal sa na Vianočnej dohode, organizácii Slovenského národného povstania, ale aj rokovaniach o povojnovom usporiadaní v Sovietskom zväze či v Londýne. Po vojne sa aktívne zapojil organizácie a budovania novej kultúry. Spolu-koncipoval Košický vládny program po ktorom je v Košiciach pomenované celé sídlisko. Otváral školy, galérie, vydavateľstvá, podporoval slovenskú a slovanskú kultúru. Skoncipoval slovenskú geo-politickú a kultúrno-politickú koncepciu. V 50. rokoch sa stal obeťou procesov, ktoré potupne zdehonestovali všetko, čo dovtedy dosiahol. V 60. rokoch bol rehabilitovaný, reprezentoval Maticu slovenskú a volal po novej avantgardnej kultúre. Spolu s Husákom sa zaslúžil o vznik federácie, čo bol jeden z úspechov pražskej jari. V 60. rokoch písal opäť literárne kritiky, otváral výstavy a podieľal sa na slovenskom kultúrnom živote. To všetko je len zlomok z toho, čo dokázal Laco Novomeský.
Novomeského odkaz sme v minulosti zdigitalizovali na stránkach DAV DVA:
Poézia, knihy, články, štúdie od Laca Novomeského na DAV DVA nájdete na nasledujúcom linku: https://davdva.sk/tag/ladislav-novomesky/
ŠTEFAN MARKO DAXNER
Štefan Marko Daxner (* 22. december 1822, Tisovec – † 11. apríl 1892, Tisovec) bol slovenský šľachtic, politik, právnik, ekonóm, publicista, národný buditeľ a spisovateľ štúrovskej generácie. Bol iniciátorom celonárodného zhromaždenia v Liptovskom Svätom Mikuláši v roku 1848, spolutvorcom Žiadostí slovenského národa, iniciátorom Slovenského národného zhromaždenia v Martine v roku 1861, hlavným osnovateľom Memoranda národa slovenského a členom prvej slovenskej celonárodnej ustanovizne Tatrína.
JÁN JESÉNIUS
Ján Jesenius alebo Ján Jessenius alebo Ján Jesenský alebo Ján/Jan z Jesenu (* 27. december 1566, Vroclav, Poľsko – † 21. jún 1621, Praha) bol slovenský lekár, politik, filozof a autor vedeckých spisov. Od roku 1600 prednášal na Karlovej univerzite v Prahe, neskôr bol aj jej rektorom. Tu bola vykonaná Jánom Jesseniom prvá verejná pitva ľudského tela v českých krajinách (pitvané bolo telo obesenca). Opis pitvy v roku 1601 vydal Jessenius v 9 prednáškach pod názvom „Anatomiae Pragae anno MDC abs se solenniter administratae historia“. Prispel k rozvoju anatómie.
O Jeséniovi vznikol zaujímavý seriál Lekár umierajúceho času, ktorý našim čitateľom odporúčame.
JANKO JESENSKÝ
JUDr. Janko Jesenský (* 30. december 1874, Martin – † 27. december 1945, Bratislava) bol slovenský básnik, prozaik a prekladateľ. Pseudonym: Janko Martinský, J.S.Enský, Lenský, Baltazár, Nechtík, Panpero, Pauper, Pikulík, Stokráskin, Tenistý, Tudhatod, Záhorák).
Jesenský sa svojou tvorbou stal významným predstaviteľom slovenskej modernej prózy. Je jedným zo skutočne prvých tvorcov modernej slovenskej literatúry a reprezentant jej prvej vlny predovšetkým v poézii. Okrem vlastnej tvorby tiež prekladal, najmä poéziu A. S. Puškina, S. Jesenina, či A. Bloka. Literárnej tvorbe sa začal venovať v roku 1889 na kežmarskom gymnáziu. Po priebežnej príprave a časopiseckom publikovaní množstva besedníc, čŕt, humoresiek, noviel a poviedok, uzrel v Ružomberku svetlo sveta jeho prozaický debut. Prvé krátke prózy sú postavené na anekdote. Ťažiskom jeho prozaickej tvorby pred rokom 1918 sú psychologické novely. Ako prvý v slovenskej poézii tiež sproblematizúva vlastné city, čím do značnej miery porušuje tradičný charakter lyrického hrdinu, a svoje diela umiestňuje tak do dedinského, ako i malomestského prostredia a majú humoristické ladenie, ktoré postupne prerastá do satirickej kresby.
FRANTIŠEK XAVER ŠALDA
František Xaver Šalda (* 22. december 1867, Liberec – † 4. apríl 1937, Praha) bol český literárny kritik, novinár a spisovateľ. Jeho dielo vyznačuje kritická reakcia na pozitivizmus. Najväčší význam majú jeho práce o literatúre, predovšetkým literárna kritika. Je považovaný za zakladateľa českej modernej kritiky. Bol pravdepodobne najvýraznejším, najoriginálnejším a najlepším českým kritikom v medzivojnovom období.Jeho kritiky viedli k presadeniu mladých umelcov (veľmi rýchlo doviedol rozpoznať talent). Kriticky posudzoval aj nepodarené zbierky básnikov, ktorých iných diel si vážil.
KAREL SABINA
Karel Sabina (* 29. december 1813, Praha – † 9. november 1877, Praha) bol český spisovateľ, novinár, libretista, literárny kritik a politik. Najviac sa preslávil ako autor libreta opery Bedřicha Smetanu Prodaná nevěsta (1870). Ako kritik a vydavateľ bol veľkým propagátorom diela Karla Hynka Máchu a napísal aj Máchov portrét. V roku 1948 sa pripojil k revolúcii ako jeden z vodcov pražských radikálnych demokratov, ktorí spustili júnové povstanie a bol preto v rokoch 1849 – 1857 väznený. Po prepustení sa zapojil do literárneho života (v skupine Májovci). Je autorom diela Duchovný komunizmus.
GUY DEBORD
Guy Ernest Debord (* 28. december 1931, Paríž – † 30. november 1994, Bellevue-la-Montagne) bol francúzsky básnik, lettrista, umelec, experimentálny filmový tvorca, spisovateľ a zásadný teoretik modernej kultúry a spoločnosti. Bol ovplyvnený marxistickými ideami, kritizoval kapitalizmus a médiá. Používal metódy psychogeografie agitácie a tvorby situácií. V roku 1957 založil Situacionistickú internacionálu ktorá združovala rozličných umelcov používajúcich umelecké a antiumelecké metódy, anarchizmus a protopunk na narušenie kapitalistickej indoktrinovanej spoločnosti. Situacionistické idey zohrali významnú úlohu pri študentských nepokojoch v Paríži roku 1968.
