Gustáv Husák o západnom vojnovom imperializme, budovaní mieru a sociálnej politiky v knihe Z prejavov a statí (1984 – 1987)

Sú dejinné obdobia, kedy môžete hovoriť pravdu, ale ľudia akoby boli dobrovoľne hluchí a slepí. Niektoré myšlienky musia dozrieť pre svoju dobu, ako zelené jablká, ktoré odkladáme na jeseň do vlhkých pivníc. A tak je to aj so slovami Gustáva Husáka z 80. rokov, kedy Slováci nemali skúsenosť so západom, s tým čo prinesie globalizácia, amerikanizácia a denno-denné osprosťovanie ľudí cez komerčné televízie. Husák to vedel, ale len málokto tieto slová bral vážne. Komunistická strana vládla pridlho na to, aby si ľudia dokázali predstaviť, ako ten kapitalizmus skutočne vyzerá. Husák si uvedomoval riziká globálnej vojny, obával sa tiež eskalácie konfliktov na blízkom východe a taktiež toho, že socializmus môže zlyhať, ak nebude reagovať na technologické zmeny a potreby ľudí.
Vyberáme vám niekoľko citátov z ďalšej (pre svoj veľký rozsah) iba sčasti digitalizovanej knihy od Gustáva Husáka: Z prejavov a statí. Iste, veľká časť knihy tvorí balast o vítaní funkcionárov a oceňovaní činnosti organizácií, ale ak sa zameriate na časti venujúce sa sociálnej oblasti, ekonomike, geopolitike a hodnoteniu politického diskurzu, nájdete v tejto knihe mnohé prorocké posolstvá. A tak sa veci, ktoré sa v 80. rokoch pre ľudí javili len ako ideologická propaganda režimu (nerovnosť, sociálna neistota, militarizácia, strata sebestačnosti, spoplatnenie zdravotníctva), stávajú dnes súčasťou spoločenskej reality.

Výber spracoval PhDr. Lukáš Perný

Kritika západu

Akoby písal dnes pre všetkých tých amerických jastrabov lojálnych vojnovej imperiálnej politike USA. Všetko sa opakuje. Jediný rozdiel spočíva v tom, že kým v 80. rokoch mal západ konkurenciu v socialistickom bloku, dnes je socialistický blok ekonomicky vydrancovaný a podrobený. Bráni sa už iba Rusko, na ktoré pro-západné média denno-denne útočia v mene záujmov USA. Uvedieme si teda zopár zaujímavých Husákových výrokov:

Žijeme v čase, keď sú medzinárodné udalosti v prudkom pohybe. Súčasnú svetovú situáciu možno charakterizovať ako vyostrený zápas medzi silami socializmu,, mieru a pokroku so silami kapitalizmu, vojny a spiatočníctva. Na jednej strane rastie a upevňuje sa socializmus vo svete, rozvíja sa v národno-revolučných hnutiach v Latinskej Amerike, Afrike a Ázii. Na druhej strane sú to snahy najreakčnejších síl imperializmu, najmä amerického, zvrátiť vývoj späť, zmariť výsledky dlhodobého úsilia socialistických krajín o mierové spolužitie a súťaženie, obnoviť stratenú historickú iniciatívu a ustavičným zbrojením získať takú vojenskú prevahu, aby mohli diktovať socialistickým krajinám a svetu svoju vôľu.

Tradá… a dnes to tu máme… a Husák pokračuje:

Imperializmus môže stupňovať alebo zmierňovať svoju agresivitu, môže voliť militantnú či mierovú rétoriku, snahy má však stále rovnaké – oslabiť socializmus, zastaviť a potlačiť revolučné národno-oslobodzovacie hnutia. Rozdúchávajú ohniská napätia v rozličných častiach sveta. To všetko zákonite vedie k zostrovaniu medzinárodnej situácie na všetkých kontinentoch, z toho vyviera i veľké nebezpečenstvo pre národy celej našej planéty.

A taktiež vizionársky opisoval situáciu na Blízkom východe:

Aj napätá situácia na Blízko východe je dôsledkom agresívnej politiky, predovšetkým amerického imperializmu. Iba vďaka jej podpore pokračuje Izrael vo svojom expanzionistickom kurze, v nezákonnej okupácii arabských území, v uskutočňovaní teroristických akcií. Imperializmus sa pod rozličnými pláštikmi snaží vnútiť arabským národom diktát, rozdeliť ich, dokončiť likvidáciu pokrokových arabských režimov. Ostrie tejto polemiky je obrátené najmä proti spravodlivému boju arabského štátu Palestíny za utvorenie nezávislého palestínskeho štátu… Chcel by som oceniť dôslednú protiimperialistickú politiku Sýrie…

Otázku rizika vojnových konfliktov a kritiku amerického imperializmu spájal Husák aj s odkazom SNP:

40. výročie SNP si pripomíname v čase, keď nad svetom znovu visí hrozba nového vojnového konfliktu. Národy zaplatili obrovskú cenu a priniesli nesmierne obete za víťazstvo nad fašizmom. Svetový mier, mier na našom kontinente sa podarilo 40 rokov ubrániť. Agresívne sily sa však nechcú zmieriť s touto skutočnosťou. Imperializmus, predovšetkým americký, sa snaží všetkými svojimi prostriedkami získať nadvládu nad svetom, diktovať svoju vôľu a svoje poriadky ostatným národom.

V súvislosti s iniciatívou odzbrojovania západu Husák napísal:

Ľudia čoraz viac chápu, čomu slúži nebezpečný projekt militarizácie kozmu, pre ktorý americký strana nakoniec zmarila možnosť dosiahnuť v Reykjavíku historickú dohodu. Je to výraz jej snahy zabezpečiť si strategickú prevahu a využiť ju na presadzovanie svojich imperialistických zámerov… jadrové zbrane musia byť zlikvidované ešte za života terajšej generácie.

Otázka sebestačnosti a riešenie ekologických problémov

Husák zdôrazňoval aj dôležitú otázku sebestačnosti:

Mimoriadnu pozornosť budeme aj naďalej venovať palivovo-energetickému zabezpečeniu národného hospodárstva. Je to prvoradá úloha, v ktorej nemožno nič zanedbať. Jednou z najvýznamnejší štrukturálnych zmien a súčasne i výrazný prínos k riešeniu ekologických problémov predstavuje rozvoj jadrovej energetiky. Treba zabezpečiť, aby koncom ôsmej pätročnice bolo približne 30 percent elektrickej energie vyrobenej v jadrových elektrárňach a do konca storočia najmenej 50 percent. To nám umožní pristúpiť k plánovanému zníženiu ťažby uhlia.

Sociálna politika

Nemenej aktuálna je bilancia toho, čo sa podarilo pred rokom 1989 na sociálnom poli dosiahnuť. O to aktuálnejšie je to dnes, keď už aj buržoázne strany riešia otázku bývania či bezplatného zdravotníctva, ktoré bolo pred rokom 1989 samozrejmosťou.

…veľká pozornosť bude venovaná zdravotníctvu. Je to významná oblasť sociálnej politiky, týka sa každej rodiny, všetkých obyvateľov. Môžeme sa pochváliť mnohými významnými úspechmi v prevencii, chirurgii, v boji proti epidemických chorobám… náš štát vkladá a bude i naďalej vkladať do zdravotníctva nemalé prostriedky.

O sociálnom rozvoji a výstavbe bytov Husák píše:

Dosiahli sme výrazný vzostup vo všetkých oblastiach spoločenského, hospodárskeho a kultúrneho života. Národný dôchodok, ktorý je rozhodujúcim meradlom bohatstva spoločnosti, vzrástol v uplnulých rokoch o 81 percent. Objem priemyselnej výroby sa zvýšil o 97 % a stavebnej o 84%. Poľnohospodárska výroba vzrástla o tretinu, bola posilnená naša sebestačnosť vo výrobe potravín. … Za 15 rokov sme umožnili rast osobnej spotreby o 44%. Hmotná spoločenská spotreba sa zvýšila o 109%. Zdokonalilo sa dôchodkové zabezpečenie, výrazne sa zlepšila starostlivosť o rodiny s deťmi a zabezpečenie pracujúcich v čase chudoby. Postavilo sa takmer milión 800 000 bytov. Podstatne sa rozvinul sociálny systém istôt pre všetkých občanov. … Leninský princíp federatívneho usporiadania štátu sa osvedčil. Došlo k ďalšiemu rozvoju a zblíženiu našich národov a národností. Do druhe polovice 80. rokov vstupuje Československo ako konsolidovaný, politicky silný, ekonomicky a sociálne vyspelý štát s vysokou životnou a kultúrnou úrovňou.

Kritika do vlastných radov

Nasledujúce citácie budú určené ľuďom, ktorí považujú Husáka za dogmatika nekritického voči situácii pred rokom 1989. Husák si uvedomoval nedostatky, a tvrdo ich kritizoval. Dokazujú to nasledujúce citácie:

Otázka kvality výroby je závažnou ekonomickou, ale aj politickou otázkou. Nedostatky v kvalite výroby… spôsobujú tak materiálne, ako aj morálne straty, narúšajú rytmickosť výroby a vyvolávajú oprávnenú kritiku ľudí… prvoradý význam prikladáme premyslenej sociálnej politike, sledujúcej vzostup životnej úrovne ľudu a zdokonaľovanie spoločenských vzťahov, prehlbovanie reálneho humanizmu… zbližovanie spoločenských tried, sociálnych skupín, našich národov a národností.

Pre kritikov nedostatku banánov či čakania v radoch nasledujúci citát:

Náš trh je vcelku dobre zásobený potravinami, ale vyskytujú sa aj niektoré zbytočné nedostatky. Často chýbajú maličkosti, ktoré však ľudia potrebujú a na ich zháňanie musia vynaložiť veľa času a mnohé by sme pritom mohli sami vyrábať.

Takže vážení kritici Husáka. Tu máte jasný dôkaz, že Husák o problémoch vedel a snažil sa ich riešiť:

Vysokoaktuálnou témou je rozširovanie sortimentu, zvyšovanie kvality a trvanlivosti potravín. Celkove je nevyhnutné dosiahnuť vyššie zhodnocovanie poľnohospodárskych produktov a potravín, dôraznejšie odstraňovať straty, ktorých je stále dosť…. prijali sme dôležité opatrenia na zdokonalenie sústavy riadenia v poľnohospodársko-potravinovom komplexe. … treba posudzovať výsledky triezvo, vidieť aj slabé miesta, nedostatky… Áno, dosiahli sme dobré výsledky, ale treba si položiť otázku: mohli byť pri daných zdrojoch ešte lepšie? Odpoveď je jednoznačná, áno, mohli sme dosiahnúť viac.

V prejave k výročiu narodenia Klementa Gottwalda tiež Husák prehlásil:

Boli vykonané veľké historické činy a dosiahnuté významné úspechy. Nemožno však nevidieť, že došlo aj chybám, porušovaniu leninských noriem v činnosti strany a zákonov socialistického štátu. Nebola od nich ušetrená ani činnosť Gottwalda na konci jeho života. V záujme historickej pravdy treba povedať aj to. …prejavy subjektivizmu, zjednodušené predstavy, snahy predbiehať vývoj, obchádzať nevyhnutnosť vyrovnať sa s dôsledkami kultu osobnosti bránili dosiahnuť výraznejší pokroku a rozdrobovali revolučný odkaz strany.

Boj od nuly

Husák v 80. rokoch nepočítal s tým, že socializmus padne. Uvádza dokument, ktorý predpovedal víziu budovania socializmu až do roku 2000. Jej súčasťou bolo posilnenie vedeckého pokroku, rozvoj národného hospodárstva, sociálnej politiky, bytovej výstavby, rozvoji miest, rozvoji zdravotníctva, v podpore rodín s deťmi, dôchodcov, rozvoji školstva a kultúry. Sám však pripomínal krízový vývoj hospodárskych stykov s krajinami západu (embargo, diskriminačné opatrenia, sankcie), ktorý tento vývoj brzdil vďaka Studenej vojne.

Na záver ešte jeden Husákov citát zameraný na hodnotové východiská socialistov, komunitaristov, kolektivistov, komunistov:

Budovanie socializmu bolo vždy spojené s bojom za nového človeka. To vyžadovali nepretržitý zápas proti sebectvu a individualizmu, proti najrozličnejším predsudkom, ktoré v ľuďoch po storočiach pestovali vykorisťovateľské spoločnosti. Vieme však, aká ťažká je premena vedomia, aké zložité je, aby všetci pracujúci pochopili svoje nové postavenie a novú zodpovednosť, koľko náročnej práce nás na tomto poli čaká.

Gustáv Husák: Z prejavov a statí 1984 – 1987

---