Komentár KSS: Nebezpečná hra so Slovenskom

Spoločensko-politická situácia na Slovensku, ktorá momentálne graduje v podobe vládnej krízy, je veľmi vážnym varovaním pre Slovensko. Rozohrala sa politická hra, ktorá môže mať fatálne dôsledky pre slovenskú suverenitu, štátnosť, medzinárodno-politickú orientáciu, bezpečnosť obyvateľstva i celej krajiny. Je tu reálne riziko dramatického zhoršenia životnej úrovne obyvateľstva, nárastu nezamestnanosti, chudoby a sociálnej odkázanosti. Je tu vážne riziko zatiahnutia Slovenska do vojenských plánov a hier USA a NATO a jeho vystavenia vážnym bezpečnostným rizikám. Zdá sa, že Igor Matovič a jeho vláda zďaleka nemusí byť v politike to najhoršie, čo Slovensko postretlo. 

Viaceré politologické analýzy, ako aj samotní vládni politici, vykresľujú spor vo vládnej koalícií predovšetkým ako spor medzi Richardom Sulíkom a Igorom Matovičom. Mnohí vcelku oprávnene poukazujú na komplikovanú a nevyspytateľnú osobnosť premiéra Igora Matoviča. A preto, aspoň navonok, strany SaS a Za ľudí podmieňujú svoje zotrvanie v koalícií  odchodom Igora Matoviča z pozície premiéra. Toto považujem len za povrchné a javové vykresľovanie celého sporu a celej situácie.

Súčasnú vládnu krízu vnímam ako pokračovanie geopolitického scenára, ktorý bol písaný za hranicami Slovenska a ktorého ponovembrové dejstvo nadobudlo nové kontúry po vražde novinára Kuciaka a jeho partnerky. Celé hnutie odporu proti vláde vedenej Ficovým Smerom pod názvom Za slušné Slovensko malo za cieľ odstaviť pre transatlantické záujmy nie celkom spoľahlivú vtedajšiu vládnu garnitúru a nahradiť ju globalistami tvrdej neoliberálnej orientácie. Treba otvorene priznať, že bývalá „smerácka“ vládna koalícia svojou nenažranosťou, korupciou a klientelizmom, zrodeným po novembri 1989 sama vytvorila živnú pôdu pre svoj pád. Hoci sa odchodom Fica z pozície premiéra podarilo odvrátiť pád vlády Ficovcov, Dankovcov a Bugárovcov minuloročné parlamentné voľby začali slovenskú politiku výrazne prekresľovať.

Doterajším úspechom celého transatlantického a neoliberálneho mocenského projektu na Slovensku bolo zvolenie Zuzany Čaputovej za prezidentku republiky. Tá nepochybne oddane aj keď často diplomaticky a veľmi sofistikovane plní inštrukcie Bruselu a jednej totálne oplotenej ambasády na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave. Februárové parlamentné voľby napriek tomu, že znamenali porážku Smeru a z politiky diskvalifikovali Danka i Bugára nedopadli podľa predstáv autorov scenára. Progresívci zostali pred bránami parlamentu a strana úlisného exprezidenta Kisku Za ľudí preliezla len s odretými ušami. Čo čert nechcel, suverénnym víťazom volieb a zostavovateľom novej vlády sa stal Igor Matovič. Politik (ako aj celé hnutie OĽANO) politicky a programovo nesúrodý, nevyspytateľný a navyše svojou psychologicko-osobnostnou výbavou absolútne neštandardný.

Parlamentné voľby vo februári 2020 síce znamenali výmenu vládnych garnitúr a priblíženie Slovenska k neoliberálnym a transatlantickým hodnotám a k väčšej oddanosti Bruselu a Washingtonu, no nenaplnili ucelené očakávania globalistov. Práve nevyspytateľnosť, svojskosť a nespoľahlivosť Igora Matoviča ako predsedu slovenskej vlády, ktorá sa prejavila aj nákupom ruskej vakcíny proti ochoreniu Covid–19 je dôvodom na ďalšie dejstvo v politickej hre so Slovenskom, ktoré sa práve odohráva v podobe vládnej krízy.

Na ťahu je Igor Matovič. Nech sa rozhodne akokoľvek táto vládna koalícia nikdy nebude stabilnou a nebude prínosom pre riešenie problémov Slovenska vrátane boja s koronavírusom.

Z hľadiska ústavnosti môžu byť politickým východiskom predčasné parlamentné voľby. Veľmi vážne však vyjadrujem obavu, že ich výsledok môže byť dovŕšením politických snáh o totálne preformátovanie tradicionalistického, sociálne a vlastenecky orientovaného, ale aj kresťanského Slovenska na pozície neoliberalizmu a absolútnej oddanosti záujmom lídrov Európskej únie, NATO a USA. Ako veľmi reálne a nebezpečné po prípadných predčasných voľbách vnímam spojenectvo liberálov s Pellegríniho Hlasom, so Sulíkovcami a pretransformovanými progresívcami a žaľuďmi. Optimistický scenár ďalšieho vývoja na Slovensku predpokladá a priam si vyžaduje účelové spojenectvo a spoluprácu všetkých vlasteneckých, zdravých národných, tradicionalistických a ľavicových politických prúdov. To je jediná momentálne možná a reálna bariéra neoliberalizmu a zhubnej globalizácii. To je jediná cesta k zachovaniu našej národnej hrdosti, štátnej suverenity a aj nádeje na sociálne spravodlivý vývoj Slovenska. Ešte stále je čas, no je opäť minút dvanásť… 

17. marca 2021
Jozef Hrdlička
predseda KSS

---