Kto sú porazení a kto víťazi procesu transformácie s ekonómom Ing. Adriánom Ondrovičom, PhD.

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Roman Michelko so spolupracovníkom DAVu DVA, Adriánom Ondrovičom.

Aká bola HDP na hlavu v roku 1989 a aká je dnes ? Aké bolo zadlženie vtedy a teraz ?Bola šokový model transformácie ekonomiky (Jeffey Sachs, Leszek Balczerowicz a pod.) lepší ako gradualistický? V akej miere bola vtedajšia spoločnosť solidárnejšia? Aký bol Giniho koeficient vtedy a aký je teraz?Bol možný aj iný model privatizácie? Malá , veľká a kupónová ?Ochrana minoritného akcionára bola hlboko nedostatočná, ale to bolo súčasťou transformačného plánu.Bola privatizácia bán a ich oddlženie správne. Štát prevzal na svoje plecia bremeno cca 100 mld Sk a zdravé banky za mizivú cenu privatizoval. Bolo to dobré rozhodnutie, alebo to bola ekonomická vlastizrada ?Privatizácia strategických podnikov, bola chybou, alebo naopak. Slovinsko neprivatizovalo banky a sieťové odvetvia? Je to úspešnejší model transformácie, Takisto ČR , má vo väčšinovom vlastníctve ČEZ, SR – Nie. Podľa I.Švihlíkovej je ČR kolónia, Podľa iných ekonómov sme tzv. odtoková ekonomika. Dá sa s tým niečo spraviť ?Ktoré s transformujúcich krajín išli najlepšou cestou transformácie (ČR a Slovinsko na strane jednej a Ukrajina na strane druhej?)Ako je možné, že dnes má naša ekonomika cca 80 % produktivity Nemecka ale len 30 % výšky ich miezd ? Už zopár rokov SR stagnuje na úrovni 73 – 74 % HPP U, proces dobiehania sa zastavil, prečo? Stratégia dobiehania založená na vysoko kvalifikovanej, vysoko disciplinovanej a nízko platenej pracovnej sile sa vyčerpal ?Aké má vláda nástroje, aké politiky má robiť, aby sme sa vyhli pasci stredno príjmových krajín? Ako sa tejto pasci vyhlo Fínsko či Južná Kórea ? Vlada má len jeden priamy a jeden nepriamy nástroj ako ovplyvňovať mzdovú úroveň. Priamy nástroj je výška najnižšej mzdy, nepriamy nástroj je mzdová hladina vo verejnom sektore. Má vláda ešte aj iné nástroje ? Zákony ktoré posilňujú význam kolektívneho vyjednávania? Povinná účasť odborárov v DR podnikov s viac ako 200 zamestnancami?Ako čeliť skutočnosti, že len špekulatívny – rizikový kapitál nemá domicil, ale strategickí investori ho majú a je jasné, že preferujú inovácie a špičkové technológie vo svojich materských krajinách. Ako sa tomu dá predchádzať ?Má význam pre rozpočty malých krajín zavádzanie dane z dividend, alebo tie postihnú len malých domácich podnikateľov a transnacionálne spoločnosti sa zdaňujú v svojich domiciloch a preto to z hľadiska národného rozpočtu nemá zmysel. Daňovo obvodová kvóta pomaly ale iste klesá. V strednej Európe je na podstatne nižšej úrovni, než v západnej Európe. Naša infraštruktúra tým trpí, čo s tým. Sú riešením sektorové dane ? Bankový sektor , telekomunikačný operátori, či technologické firmy? Je digitálna daň vhodná nástroj ? Majú národné štáty šancu eliminovať agresívne daňové optimalizácie ? Ako je možné bojovať s daňovými rajmi?Je uplynulých 30 rokov transformácie Slovenska úspešný príbeh. Kde sa urobili najväčšie chyby a kde sa naopak neurobilo čo sa malo?

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *