M. Žilinka: Nepreukázalo sa, že by sa na únose Vietnamca podieľali orgány SR (obsahuje aj stanovisko M. Žilinku)

Bratislava 18. marca (TASR) – Dôkazy nepreukázali, že by sa orgány Slovenskej republiky vedome podieľali na únose občana inej krajiny alebo na jeho prevoze. Nepotvrdilo sa ani, či unesený vietnamský občan vôbec bol na území SR a na palube lietadla. Rovnako sa tam nenachádzal ani vtedajší minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) či jeho ochrankár. Generálny prokurátor Maroš Žilinka to uviedol v stanovisku ku kauze únosu Vietnamca, ktorú v pondelok (15. 3.) vysvetľoval aj pred parlamentným brannobezpečnostným výborom. TASR o tom informoval hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan.

Žilinka odmieta, že by po výbore utekal pred novinármi. „Ale dovoľte mi, aby som vyslovil svoj názor, že v takej vážnej a komplexnej veci, ako je tento prípad, nepovažujem za dôstojné informovať verejnosť niekde v zhone na chodbe Národnej rady SR,“ skonštatoval v stanovisku. Sám si chce určiť spôsob, miesto a čas informovania verejnosti. Pripomenul, že k preskúmaniu daného prípadu došlo z jeho podnetu.

„To, že bol použitý vládny špeciál na prevoz vládnej delegácie vietnamského ministra vnútra do Moskvy, vôbec neznamená, že na jeho palube bol nejaký unesený občan Vietnamu alebo inej krajiny,“ zdôraznil s tým, že dokazovanie bolo pomerne rozsiahle. V prípade vypočuli 54 osôb a ďalších desať ľudí bolo vypočutých na základe dožiadania orgánov Nemeckej republiky. Spis má podľa neho s prílohami okolo 4000 strán.

Vyšetrovanie vychádzalo aj z rozsudku vydaného nemeckými súdmi, v ktorom bolo rovnako konštatované, že nie je zrejmé, akým spôsobom opustil vietnamský podnikateľ Nemecko. „Poslancom som vysvetlil, že žiadosť o prelet vládneho lietadla do Moskvy sa realizovala cez Poľsko, Bielorusko do Ruskej federácie,“ doplnil Žilinka. Keď slovenské orgány prostredníctvom zastupiteľského úradu SR v Poľsku žiadali poľské orgány o povolenie letu, išlo podľa neho o dôvod letu – preprava vietnamského ministra bezpečnosti s tým, že rovnaká žiadosť s rovnakým účelom bola daná aj orgánom Bieloruska a Ruska. Všetky tri krajiny žiadosť schválili.

Minister vnútra na palube lietadla podľa Žilinku nebol. „V deň štátnej návštevy ministra vnútra Vietnamu bol na dovolenke v Rakúsku. Išlo o štátnu návštevu, požiadal ho minister vnútra Vietnamu o stretnutie, tak mu ako rezortný kolega vyhovel. On v ten deň prišiel z Rakúska a hneď, ako sa rozlúčil s ministrom vnútra, sa vrátil z Bôrika naspäť do Rakúska,“ priblížil. Dodal, že je to zdokumentované. Vyvrátilo sa aj to, že na palube slovenského špeciálu mal byť osobný ochrankár ministra vnútra. „Nebol tam žiadny štátny občan okrem palubného personálu,“ dodal generálny prokurátor.

Predseda Výboru Národnej rady (NR) SR pre obranu a bezpečnosť Juraj Krúpa a podpredseda parlamentu Gábor Grendel (obaja OĽANO) po pondelkovom výbore skonštatovali, že napriek Žilinkovej snahe objasniť všetky okolnosti zostali pre nich v prípade aj naďalej otázniky. Poslanec Marián Saloň (Smer-SD) uviedol, že preňho je prípad v najspochybňovanejšej časti týkajúcej sa účasti orgánov SR uzavretý.

K únosu vietnamského podnikateľa a funkcionára tamojšej komunistickej strany Trinh Xuan Thanha z Berlína do Vietnamu malo dôjsť v júli 2017. Vietnamec bol v Nemecku v azylovom konaní, bol tak oficiálne chránený nemeckými úradmi. Nemecko sa v tejto súvislosti zaoberalo možnou slovenskou stopou v únose s možným zneužitím slovenského vládneho špeciálu.

Stanovisko generálneho prokurátora Maroša Žilinku ku kauze údajného únosu vietnamského občana:

V prvom rade považujem za potrebné povedať, že k preskúmaniu tohto prípadu došlo z môjho podnetu, pretože po nástupe som sám chcel mať objektívny obraz o tom, či orgány činné v trestnom konaní rozhodli zákonným spôsobom a či rozhodli na základe dôkazov, z ktorých ten záver vyplýval. Považoval som za potrebné, aby sa raz na navždy urobila bodka za tým prípadom a aby sa vec zákonným spôsobom objasnila. Pretože pri nástupe do funkcie som povedal, že jediným imperatívom pre mňa je zákon. Nie politické alebo iné motívy alebo objednávky. A ja nedovolím, aby ani generálny prokurátor, ani orgány prokuratúry boli zaťahované do politického boja. A v tomto prípade mám pocit taký, že to tak je.

To, že bol použitý vládny špeciál na prevoz vládnej delegácie vietnamského ministra vnútra do Moskvy vôbec neznamená, že na jeho palube bol nejaký unesený občan Vietnamu alebo inej krajiny. Dokazovanie bolo pomerne rozsiahle. Bolo vypočutých 54 osôb, ďalších 10 osôb bolo vypočutých na základe dožiadania orgánov Nemeckej republiky. Ten spis má s prílohami niečo okolo 4-tisíc strán. Z dôkazov vyplýva, že nemožno vyvodiť záver, že sa orgány Slovenskej republiky vedome podieľali na únose občana inej krajiny alebo na jeho prevoze. Dokonca sa na základe vykonaného dokazovania vôbec nepreukázalo, či sa unesený vietnamský občan vôbec nachádzal na území Slovenskej republiky a na palube lietadla.

Vychádzali sme aj z rozsudku vydaného nemeckými súdmi, v ktorom bolo rovnako konštatované, že nie je zrejmé, akým spôsobom opustil tento vietnamský občan územie Nemecka. Poslancom som vysvetlil, že žiadosť o prelet vládneho lietadla do Moskvy sa realizovala cez Poľsko, Bielorusko do Ruskej federácie. Na základe zistení, ktoré sú v spise zadokumentované a to aj na základe výsledkov právnej pomoci z Poľskej republiky celkom jasne vyplýva, že keď slovenské orgány prostredníctvom zastupiteľského úradu Slovenskej republiky v Poľsku žiadali o povolenie letu poľské orgány, išlo o dôvod letu – preprava vietnamského ministra bezpečnosti s tým, že rovnaká žiadosť s rovnakým účelom bola daná aj orgánom Bieloruska, aj Ruskej federácii. Všetky tri krajiny schválili túto žiadosť.

Došlo k zaujímavej situácii, keď v deň letu dispečer ešte nemal informáciu, že let už povolili a preto napísali druhú žiadosť, ktorá obsahovala, že to bude vládny let ministra vnútra s delegáciou. Taká je prax. Totiž treba povedať a vyplýva to aj zo záverov dožiadania o právnu pomoc do Poľska, že poľské úrady, úrad civilného letectva, preskúmava alebo analyzuje žiadosť len z operačno-leteckého pohľadu. Pri posudzovaní žiadosti, a nie je v kompetencii riaditeľa úradu civilného letectva posudzovať, kto na palube lietadla bude. Alfou a omegou je to, že v ten deň bolo potrebné zrealizovať tento štátny let. Z Bieloruska a z Ruskej federácie povolenie bolo, čakalo sa na povolenie z Poľska. Napokon prišlo a na tú prvú zaslanú žiadosť, ktorá znela na vietnamského ministra vnútra. A tak aj ten let zrealizovaný bol. Nenachádzal sa tam ani bývalý minister vnútra a čo je potrebné povedať, táto vec bola mediálne sprevádzaná sústavným podsúvaním rôznych hypotetických tvrdení, ktoré sa nezakladali na pravde. To boli špekulácie.

Chcem ešte spomenúť niekoľko skutočností, ktoré túto kauzu sprevádzali mediálne od podania trestného oznámenia a ktoré boli vyvrátené dokazovaním. Pretože ak ide o ten let, že tam mal byť minister vnútra, samozrejme, že nebol. Minister vnútra v deň štátnej návštevy ministra vnútra Vietnamu bol na dovolenke v Rakúsku. Išlo o štátnu návštevu, požiadal ho minister vnútra Vietnamu o stretnutie, tak mu ako rezortný kolega vyhovel. On v ten deň prišiel z Rakúska a hneď, ako sa rozlúčil s ministrom vnútra, sa vrátil z Bôriku naspäť do Rakúska. To je zdokumentované.

V podaných trestných oznámeniach bolo aj to, že na palube nášho špeciálu mal byť aj osobný ochrankár ministra vnútra. Aj to sa vyvrátilo. Nebol tam žiadny štátny občan okrem palubného personálu. Potvrdil to nielen personál, ktorý bol na palube, ale aj samotný dotknutý ochrankár a výpisy zo služby. Ochrankár bol s ministrom v tom Rakúsku, keď prišli na Slovensko a späť sa s ním vracal na územie Rakúska. Ďalej tam mal byť kapitánom lietadla daný pokyn letuškám, aby odobrali jednotlivým cestujúcim mobil. Aj to sa vyvrátilo. Ani jedna z letušiek nepovedala, že by si všimli nejakú podozrivú okolnosť na prepravovaných osobách a to bola dvanásťčlenná delegácia. Ďalšie preskúmavané okolnosti súvisia s tým, ako sa tá delegácia prijímala. Bolo povedané, že do kolóny mal byť narýchlo na Bôriku pripojená jedna dodávka, do ktorej mal byť potom tento „unesený“ občan naložený – úplne sa to vyvrátilo. Jednoducho z rozpisu celej operácie z predchádzajúceho dňa prijatia delegácie to celkom jasne vyplýva.

Vždy som sa s otvorenými očami pozrel novinárom do tváre a komentoval som aj nepríjemné otázky a som presvedčený, že takto som pristúpil jednak na výbore, kde sme boli skoro dve hodiny a kde som im poskytol vskutku podrobnú informáciu. A keď som skončil zasadnutie výboru, išiel som. Kto to videl, neutekal som, ja nemám dôvod utekať a už vôbec nie pred pravdou. Ale dovoľte mi, aby som vyslovil svoj názor, že v tak vážnej a komplexnej veci ako je tento prípad, ja nepovažujem za dôstojné informovať verejnosť niekde v zhone na chodbe Národnej rady Slovenskej republiky. A nech mi je dovolené, aby si generálny prokurátor sám mohol určiť spôsob, miesto a čas informovania verejnosti o tak vážnych veciach.

Bolo množstvo rôznych fám, ktoré boli spojené s touto kauzou a tie sa preverovali.
Napríklad oznamovateľka tohto trestného činu povedala, že v súvislosti s touto návštevou mali byť na pracovisku Národného personifikačného centra v Devínskej Novej Vsi vyrábané falošné doklady pre uneseného vietnamského občana, respektíve člena delegácie. Toto sa preverovalo a jednoznačne sa to vyvrátilo. Jednoznačne. Jednoducho ani naše systémy takéto niečo neumožňujú. Na letisku bola situácia, kedy pred odletom tejto vládnej delegácie šéf vietnamskej delegácie predložil zamestnancom letiska dvanásť pasov členov delegácie. Šesť pasov bolo diplomatických, šesť pasov bolo bežných – Vietnamskej republiky. V jednom z tých pasov, tých obyčajných, chýbali schengenské víza. Všetky tieto pasy boli hraničnou kontrolou, teda letiskovou kontrolou dané do takzvaného systému centrálnej lustračnej konzoly, z ktorého bol taký výstup, že žiadna z tých osôb, vrátane tej, ktorá nemala to vízum, nie je v pátraní a že doklady, ktoré boli predložené, sú pravé.

V takýchto prípadoch, ak ide o neodkladný let, lietadlo už čakalo pristavené, je upravený postup v Kódexe schengenských hraníc, ktorý upravuje možnosť dania výnimky osobe, ktorá nemá to vstupné vízum. Šéf vietnamskej delegácie to celkom logicky odôvodnil tak, že pôvodne tento člen delegácie mal diplomatický pas, ktorý však stratil a mal len svoj civilný. Z praxe vypovedali svedkovia letiska, že už sa takéto prípady stali aj v minulosti. Zamestnanec odboru hraničnej kontroly teda využil na letisku svoje oprávnenie a požiadal zástupcu riaditeľa odboru hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru o udelenie výnimky podľa Kódexu schengenských hraníc. K tomu spracoval následne aj písomnú žiadosť, ktorú zaslal. Všetky tieto doklady máme v spise.

Na základe tejto žiadosti zástupca riaditeľa odboru hraničnej a cudzineckej polície udelil súhlas na výstup. Vznikla otázka aj na branno-bezpečnostnom výbore, či pri kontrole v rámci centrálnej lustračnej konzoly nemohli zistiť príslušníci skutočnosť akým spôsobom sa tá osoba, ktorá nemala vstupné víza v pase dostala na územie Schengenu a či sa vôbec dostala. Túto skutočnosť sme preverili a zistili sme, že nie, nemohli, pretože aktuálne používaný systém SIS – Schengenský informačný systém druhého stupňa to neumožňuje. Vstup sa dá zistiť jedine z pasu. Právna úprava prijatá Európskym parlamentom ešte v roku 2017, ktorá by to umožňovala, sa zatiaľ neuviedla do praxe. Čiže ten elektronický systém nie je v celej Európskej únii. Podľa najnovších informácií by mal byť až od roku 2022. Za týchto okolností tí príslušníci urobili všetko, čo bolo potrebné na to, aby vládna delegácia Vietnamu mohla odletieť načas podľa rozpisu. My sme dokonca zabezpečili nielen rozsudok nemeckého súdu, ale aj obžalobu nemeckého prokurátora, ktorá bola pomerne rozsiahlejšia, ako bol ten samotný rozsudok. A už samotný nemecký prokurátor opakovane konštatoval, že nebola zistená cesta, ktorou bol unesený prepravený do Vietnamu. A tu nie je produkovaný jediný dôkaz svedčiaci o tom, že tento vietnamský unesený občan bol prepravený cez Českú republiku na Slovensko a zo Slovenska do Moskvy a do Vietnamu.

V Eurojuste boli v roku 2019 aj neskôr ďalšie trojstranné stretnutia medzi orgánmi činnými v trestnom konaní Nemecka, Českej republiky a Slovenskej republiky a pracovalo sa s jednou z možných hypotéz, že tá cesta, akou sa dopravil unesený Vietnamec do Vietnamu mohla ísť cez Českú republiku, Prahu, Bratislavu, Moskvu a tak ďalej. Ale zároveň uviedli zástupcovia Nemecka, že nemajú preukázané, či sa v skutočnosti nachádzal ten „unesený“ občan v niektorom z tých vozidiel, ktoré boli údajne použité na únos, ktoré išli z Prahy do Bratislavy. Treba povedať ešte jednu vec, tento „unesený“ Vietnamec bol v Nemecku unesený aj so svojou priateľkou. A jeho priateľka sa však ešte 24. toho istého mesiaca dopravila bežnou linkou do Vietnamu. Tak prečo nešli spolu? Nešiel náhodou s ňou?

Nikto odo mňa nemôže chcieť a nikto ma neprinúti, aby som ja obvinil niekoho len na základe toho, že si to praje politik, novinár alebo ktokoľvek. Ja proste to nedopustím. Nemám problém opäť sa pred výbor postaviť, keď sa zrealizuje v dôstojnej atmosfére. Ak sa zistí akákoľvek skutočnosť, ktorá by mohla zmeniť tie závery z trestnoprávneho hľadiska, ktoré boli prezentované, že nedošlo k porušeniu a nedošlo k spáchaniu trestného činu, tak jednoducho budeme konať. Garantujem vám, že ak sa to preukáže, ja nemám problém, aby bolo vznesené obvinenie páchateľovi. Budem ten prvý, ktorý to bude podporovať. Ale nenechám sa tlačiť k tomu ani médiami, ani spoločnosťou, ani politikmi. Jednoducho ja si chcem zachovať svoju tvár a česť pred zákonom. Pred ničím iným, len pred zákonom.

---