Michal Albert: Škaredý zápas na štadióne s deravou strechou, na ktorom sú uväznení draho platiaci diváci

Predstavte si veľmi zlý tenisový zápas. Škaredé výmeny, nič sa nedarí. Nudíte sa. Prší. Vy, ako aj ďalší diváci sú pod dáždnikmi, lebo strecha je deravá. Pokazená je aj zasúvacia strecha, takže prší aj na hráčov. Hráčom sa nedarí, padajú, sú odretí. Tenisti si však namiesto fair-play súboja už i tak pokazený duel znepríjemňujú podrazmi.

Jeden z nich po loptičke postúpal, aby sa im vlastne obom hralo ešte horšie. Keď to druhý hráč videl, rovno loptičku prerezal. Hrá sa ešte ťažšie. Ale obom súperom. Ale aspoň je na čo sa vyhovoriť. Diváci sú rozčarovaní, začínajú nadávať, hromžiť. Hráči sa idú rozhodcovi sťažovať, že si žiadajú ticho v publiku.

Niektorí diváci začnú odchádzať, lebo sú uzimení, prší na nich, hrozí, že prechladnú. Mnohí sa rozhodnú odísť. Hráči žiadajú organizátorov, aby zatvorili brány a divákom vyjsť nedovolili. Vraj je to neúcta k nim, ako k hráčom, ale tiež sa tým znižuje ich možnosť sústreďovania sa na výkon.

Organizátori nemajú opraviť strechu, ani zápas preložiť. Majú divákov, ktorí sú nespokojní a uzimení, uväzniť na tomto „úchvatnom“ zápase. Diváci sú zastavovaní pri vchode, odísť nemôžu a musia si sadnúť na svoje miesta. Že už na tých sedadlách sú mláky od dažďa, to nikoho nezaujíma, nik nedostane ani len pršiplášť, alebo nikomu nevysuší sedadlo.

Rozhodca upozorňuje hráčov, aby hrali. Tí však čakajú, kým si ľudia posadajú a jeden z hráčov zatiaľ reže nožom aj do ďalších loptičiek. Pridáva sa druhý tenista, ktorý pošliapava už na tie rozrezané loptičky, aby boli zničené ešte viac. Rozhodca sa vyhráža, že ak nezačnú hrať a budú ničiť loptičky, bude zápas ukončený a hráči dostanú pokutu. Diváci naďalej pískajú, nepáči sa mu, že za zápas si zaplatili, ten sa im nepáči, dokonca tam môžu prechladnúť vinou organizátorov a hráčov, ale odísť nemôžu.

Hráči urobili rôzny krok. Každý dvíha telefón. Jeden volá šéfovi medzinárodnej tenisovej federácie a žiada suspendovať rozhodcu. Druhý tenista telefonuje na domáci tenisový zväz a žiada o potrestanie divákov. Každý z nich má byť potrestaný finančnou pokutou za ujmu na ich hráčskom prejave. Rozhodca sa začne báť o svoje miesto, vyzve divákov, aby prestali rušiť priebeh zápasu. Vyzýva hráčov, aby pokračovali v zápase, keď teda chcú.

Podávajúci sa snaží o podanie, ale urobí dvoj-chybu, pretože s rozderavenou a rozmliaždenou loptičkou sa nedá hrať. Hráči sa následne začínajú sťažovať jeden na druhého, že sú zničené loptičky a že to urobil ten druhý. A prikazujú rozhodcovi, aby zabezpečil nové loptičky. Rozhodca nájde ešte jednu vo svojom vrecku. Podá ju podávajúcemu. Ten rýchlo do nej striekačkou strekne vodu.

Druhý hráč zrazu hodí raketu o zem. Sťažuje sa na divákov, že tí ho k tomu donútili, lebo stále ešte občas počuť nejaký nespokojný hlas uzimeného diváka. Priaznivec športu kričí, že on toto celé platí zo svojich daní, navyše si zaplatil lístok, nesmie ani odísť a musí to tu trpieť. Tenista od neho žiada preplatenie rakety a hovorí, že to kvôli nemu nemôže hrať. Následne k divákovi zo strachu pristupuje organizátor a vyťahuje mu z vrecka peňaženku. Celú ju hádže do rúk hráčovi. Keď to vidí druhý tenista, tiež hádže na kurt raketu a ničí ju. Aj on žiada, aby časť z peňaženky išla na preplatenie jeho rakety, lebo aj za to vraj môže daný divák.

Milovník športu medzitým začne kýchať od zimy. Hráči sa sťažujú rozhodcovi, prečo bol na štadión pripustený chorý človek a okamžite má ísť do karantény, ktorú musia v momente vytvoriť na zdevastovanom štadióne. Všetky miestnosti tenisového svätostánku sú však deravé. Organizátori žiadajú občana o preplatenie nákladov za lepiace pásky, ktorými zalepia deravú strechu na miestnosti, kde má byť zriadená karanténa. Divák pokorne prosí hráča, ktorý už drží jeho peňaženku a vyberá si z nej peniaze, aby z nej dal aj na tú pásku.

Ostatní diváci, vediac, že kým sa neskončí zápas, nebude im umožnené odísť z deravého štadióna, si pokorne opäť sadajú a žiadajú o dohratie zápasu. Medzitým sa však hráči vyhovárajú na nosičov loptičiek, prečo im nenosia dostatočný počet. Po ich reakcii, že hráči všetky zničili, sa tí sťažujú rozhodcovi aj na nosičov loptičiek. Zápas nemá konca kraja. Do hry už chce vstúpiť delegát stretnutia, ale medzitým sa hráči s rozhodcom dohodli, že mu odnímajú právomoc posudzovať priebeh stretnutia. A vraj ani nikdy takúto právomoc nemal mať. A nech je vôbec rád, že môže dohliadať na správanie divákov.

Je tu patová situácia. Hráči dávajú vyhlásenie médiám, ako chcú dohrať zápas, ale na vine sú organizátori, rozhodca, diváci, na vine je následne aj protihráč, lebo ničil loptičky. Medzitým dážď zvyšuje na intenzite a ďalší ľudia začínajú kýchať. Zatiaľ však hráči len útočia jeden na druhého a hádajú sa, kto viac zničil loptičky. Rozhodca je tiež bezmocný, bojí sa postihov. Delegát už zasiahnuť nemôže, medzitým zväz v rýchlosti zmenil pravidlá a vylúčil ho z možností rozhodovať o zápase.

Diváci sú tak uzimení, že nie sú schopní ďalšieho protestu. Rezignovali. Sú aj hladní a smädní, ale na zápas neboli pozvaní lacnejší predajcovia jedla a minerálok. Tí boli nahradení stánkami s luxusnými jedlami, s drahým kaviárom a najdrahšími francúzskymi slimákmi, lebo to žiadal medzinárodný zväz. Argumentoval povinnosťou plniť normy.

Ľudia sa z toho však dostatočne nenasýtia, navyše na to nemajú peniaze, lebo už samotný lístok na zápas stál veľa. Navyše tie slimáky sú druhoradé, Francúzi si tie najlepšie jedlá nechali pre svoje tenisové stretnutia. Ľudia sa začínajú modliť, aby sa už zápas skončil. Ale hráči stále diskutujú, kto má väčšiu vinu nad tým, že sa škaredý duel zatiaľ nemôže dohrať.

Organizátori namiesto zháňania nových loptičiek, zabezpečovania opravy strechy, zabezpečovania jedla a pitia strážia divákov, aby neopúšťali svoje miesta a nebránili tak dohraniu zápasu. Medzitým sa z obrazoviek ozýva hlas šéfky tenisového zväzu, aby diváci zostali pokojní, trpezliví a hráčov pokorne prosí, aby sa rýchlo dohodli, kto viac zničil loptičky. S vľúdnym hlasom dodáva divákom energiu a hovorí im, aký je tenis krásny šport. Rozlúči sa slovami, že spolu to zvládneme. Vysvetľuje, že hráči sú zároveň prevádzkovateľmi štadióna a oni sa musia dohodnúť, oni rozhodujú o všetkom.

No majiteľmi štadióna sú diváci, ale to už šéfka zväzu nedodáva. A diváci, hoci sú majiteľmi, sú obmedzení organizátormi, ktorých dosadili hráči, teda prevádzkovatelia štadióna. A vyhovárajú sa na to, že veď im to samotní diváci umožnili, aby rozhodovali o ich štadióne.

Ale, podobnosť tohto nepekného duelu so súčasnou slovenskou politickou situáciou, tá je čisto náhodná.

Michal Albert

---