Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Bratislava 18. marca (TASR) – Živnostenské podnikanie sa má zjednodušiť. Ubudnúť má administratívna záťaž pri ohlasovaní živnosti a zmierniť sa majú aj niektoré požiadavky živnostenského zákona. Vyplýva to z novely zákona o živnostenskom podnikaní, ktorú vo štvrtok poslanci Národnej rady (NR) SR posunuli do druhého čítania.
Návrh zároveň upravuje aj zákon o obecnom zriadení. Po novom má byť zrejmé, že obec nemôže nad rámec zákona vyžadovať od podnikateľov oznamovanie konkrétneho času predaja v obchode, ani oznamovanie konkrétneho času prevádzky služieb. V jej kompetencii je iba stanoviť dobu predaja v obchode a čas prevádzky služieb.
V rámci zjednodušenia živnostenského podnikania sa má napríklad predĺžiť lehota na oznámenie zriadenia prevádzkarne, ale aj lehota na preukazovanie požadovanej praxe od jej ukončenia. Zmierniť sa majú aj požiadavky na predkladanie údajov pri ohlasovaní živnosti.
Upraviť sa má aj minimálna a maximálna dĺžka lehoty na pozastavenie živnosti. „Minimálna lehota na pozastavenie živnosti sa skracuje zo šesť mesiacov na jeden mesiac. Vďaka tejto zmene sa inštitút stáva oveľa flexibilnejším a pravdepodobne bude v praxi častejšie využívaný,“ uvádza sa v návrhu. Predĺženie maximálnej lehoty z troch rokov na štyri roky má zabezpečiť väčší časový priestor na vysporiadanie sa s okolnosťami, pre ktoré došlo k pozastaveniu prevádzkovania živnosti. „Určenie hornej hranice lehoty na pozastavenie výkonu živnosti je nevyhnutné najmä z dôvodu zabezpečenia korektnosti údajov v živnostenskom registri,“ dodáva predklateľ, ktorým je minister vnútra.
Podmienky straty slovenského občianstva po prijatí občianstva iného štátu by sa mohli zmierniť. Počíta s tým novela zákona o štátnom občianstve z dielne ministerstva vnútra, ktorú vo štvrtok posunuli poslanci Národnej rady (NR) SR do druhého čítania. Slovenské štátne občianstvo by podľa návrhu mohli získať tiež bývalí občania SR, ktorí ho stratili na vlastnú žiadosť, ako aj osoby so slovenským pôvodom po jednom z rodičov, prarodičov alebo praprarodičov. Súčasný zákon pripravuje o slovenské občianstvo tých ľudí, ktorí prijmú občianstvo iného štátu.
O slovenský pas by nemuseli prísť občania v prípadoch, ak ide o nadobudnutie cudzieho štátneho občianstva manžela za trvania manželstva, narodením, osvojením, alebo ak ho nadobudlo maloleté dieťa. Slovenské občianstvo by si mohli udržať aj občania, ktorí nadobudnú cudzie štátne občianstvo, „ak majú na území štátu, ktorého štátne občianstvo nadobudnú, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt v čase nadobudnutia cudzieho občianstva najmenej päť rokov a predložia doklady preukazujúce tieto skutočnosti“. O štátne občianstvo SR by nemuselo prísť ani maloleté dieťa, ktorého rodič zostáva štátnym občanom SR.
Prijímatelia sociálnych služieb v zariadení by mali mať právo určiť si dôverníka na právne udalosti. Počíta s tým novela zákona o sociálnych službách, ktorú predložili poslanci OĽANO, Za ľudí a Sme rodina. Plénum parlamentu ju vo štvrtok posunulo do druhého čítania.
Cieľom návrhu zákona je podľa dôvodovej správy zlepšenie postavenia prijímateľov sociálnych služieb, ktorým sa poskytuje pobytová forma sociálnej služby. Ide napríklad o osoby, ktoré majú ťažké zdravotné postihnutie alebo nepriaznivý zdravotný stav, alebo o seniorov.
Zaviesť by sa preto malo základné právo prijímateľa sociálnej služby v zariadení sociálnych služieb určiť si dôverníka, ktorému musí poskytovateľ služieb oznamovať významné právne udalosti. „Dôverník je fyzická osoba, ktorá s určením za dôverníka súhlasí a je spôsobilá na právne úkony. Výber dôverníka je plne v kompetencii prijímateľa sociálnej služby. Podmienkou vzniku postavenia dôverníka je určovací prejav vôle prijímateľa sociálnej služby a súhlas dôverníka,“ približuje dôvodová správa.