8. CENTRÁLNE BANKY – NÁRODNÉ?
Teraz nakrátko k centrálnym bankám. Na tie sa totiž najviac nadáva zo strany pochybovačných laikov. Tie vraj tlačia ďalšie a ďalšie peniaze, čím znehodnocujú už existujúce (k inflácii viď 1. diel tohto seriálu); tie nás majú ovládať a sú najväčšími vinníkmi. Ako je to však naozaj? Centrálne banky sa často pýšia prívlastkom „národné“, príp. prívlastkom daného štátneho zriadenia – napr. Národná banka Slovenska, Česká národní banka, Nemecká spolková banka či americký Federálny rezervný systém.
Z ich názvov by sa zdalo, že patria národu, spolku (Bund – ide o celý nemecký štát), resp. federácii (ide o celé USA). Skutočne, boli to štáty, ktoré tieto centrálne banky zriadili a ktorým de facto patria (s výnimkou FEDu – ten je v súkromných rukách – hoci ho takisto zriadila vláda, za mimoriadne zaujímavých okolností, ktoré každý alternatívec určite pozná…) a ktoré aj menujú jej najvyšších predstaviteľov. Napriek tomu štáty či národy nemajú nad nimi prakticky žiadnu moc!
Centrálne banky (CB) okrem regulovania úrokových sadzieb (niečoho, čo by nemalo existovať) majú právomoc tvoriť nové peniaze, dokonca aj hotovosť (na rozdiel od komerčných bánk (KB) – tie dostávajú hotovosť od centrálnych), no štát nemá právo tieto peniaze priamo použiť! Bez toho, že by sa zadĺžil. Chápete to? Centrálna banka je azda jediná inštitúcia na svete, ktorej vlastník nemá právo bezplatne používať jej (a teda svoje) produkty. Je to ako keby výrobca nožov nesmel bezplatne používať nože, ktoré sám vyrobil; musel by ich najprv niekomu predať a až od neho si ich následne kúpiť. Resp. ešte horšie – „požičať“ na úrok…
Všetky nové peniaze sa dostávajú do obehu (t.j. k radovým ľuďom, firmám a štátom) primárne len a len od komerčných bánk. Ak chce štát zaplatiť svojich vlastných zamestnancov (napr. poštárov alebo lesníkov), ktorí svojou prácou vytvorili nejaké reálne hodnoty (ktoré sa na trhu normálne predávajú) a nechce na to použiť peniaze z daní, odvodov, pokút a pod. (skrátka peniaze, ktoré už existujú a ktoré od niekoho nejakým spôsobom prijal), musí sa kvôli tomu zadĺžiť! Musí si požičať peniaze na úrok od nejakej (zahraničnej) banky! Stále máte pocit, že sú to politici, ktorí nám vládnu? Len čiastočne…
Žiadny štát, ktorý nemá moc nad svojimi vlastnými peniazmi, nemôže o sebe povedať, že je nezávislý a suverénny. Štát, ktorý má zakázané vytvoriť si peniaze na náležité zaplatenie svojich vlastných pracujúcich ľudí, je nanajvýš tak niečí vazal; niečia kolónia.
Druhý veľký problém je ten, že CB funguje podobne ako KB – aj ona prijíma vklady (ovšem iba od bánk) a poskytuje úvery – na úrok (takisto len bankám). A je jasné, že keď si od nej vezme úrokom (hoc spravidla pomerne nízkym) zaťažené peniaze KB, aby mohla ten úrok centrálnej banke splatiť, musí aj ona poskytovať úvery na úrok – a zvlášť keď je komerčná, a teda jej hlavným cieľom je vytvárať zisk (na rozdiel od CB, ktorá síce tiež tvorí zisk, no žiadna fyzická osoba z neho nič nemá – ľudia riadiaci CB majú v porovnaní s bežnými zamestnancami síce rozprávkové, no stále len štátne platy). Ničmenej treba mať na pamäti, že na to, aby Vám KB poskytla pôžičku, CB potrebná nie je. Je potrebná len na to, aby ste si mohli vybrať hotovosť. No aj tá putuje najprv do KB; až potom k Vám.
CB by bola podobne ako KB naprosto zbytočná inštitúcia – keby moc tvoriť peniaze mal štát. Zvrátený je systém fungovania ako KB, tak i CB. Finančne profitujú z neho najmä vlastníci najväčších KB (ale aj vlastníci akýchkoľvek iných vysoko ziskových veľkých korporácií, ako si ukážeme v 3. dieli tohto seriálu); ľudia vo vedení CB oproti nim len minimálne. Súčasná podoba CB (ktorá primárne neslúži národu, ale komerčným bankám; je to tzv. banka bánk) však vyhovuje tým, ktorí sa snažia finančne ovládať ekonomiky celých štátov. Je to začarovaný kruh, z ktorého sa dá dostať jedine radikálnou zmenou celého FS.
9. ZHRNUTIE
Na záver si zhrňme absurdnosti a amorálnosti dnešného FS (prvé tri vieme už z 1. dielu tohto článku, ostatné sme si ukázali v tomto druhom):
- peniaze neodrážajú prácu pretavenú do použiteľných tovarov a služieb pre spoločnosť, následkom čoho má niekto viac, než svojou prácou vytvoril, zatiaľ čo niekto iný menej
- hodnota peňazí nie je definovaná ničím, následkom čoho peniaze svoju hodnotu menia (dôsledky viď v 1. dieli)
- peniaze sa stali tovarom; je možné s nimi obchodovať a týmto spôsobom legálne kradnúť
- všetky nové peniaze sa dostávajú do systému zaťažené úrokom, ktorý:
- je amorálny (nemal by byť žiadny)
- v globále nie je ani splatiteľný, keďže peniaze naň nikdy vytvorené neboli
- na vydávaní nových peňazí do obehu bez akejkoľvek vlastnej práce profitujú majitelia komerčných bánk, ktorí tým okrádajú celé národy
- zároveň tieto banky profitujú na tom, že si uzurpovali právo za neférových podmienok umožniť ľuďom, firmám a štátom zobrať si od spoločnosti cudzí majetok (o tom sú totiž dnešné „pôžičky“)
- keď sa vypožičiavateľovi nepodarí splatiť celú, často umelo nadhodnotenú sumu (napr. bytu), mnohoročnou prácou získa stratu
- bankár naproti tomu bez akejkoľvek práce pre druhých v takom prípade byt získa
- národné banky (keď už existujú) nie sú v rukách národov a slúžia skôr komerčným bankám
- štát nemá právo vytvoriť si vlastné peniaze nezaťažené dlhom, dokonca ani na to, aby nimi zaplatil prácu svojich vlastných zamestnancov – na to musí míňať peniaze daňových poplatníkov alebo sa zadlžovať (čím je do určitej miery zvonka ovládateľný a nie celkom nezávislý)
- štát musí následne tieto umelé dlhy splácať aj s úrokom – o to menej služieb môže poskytnúť vlastným občanom
- kvôli vykonštruovaným dlhom je spoločnosť ako celok naveky zadĺžená; situácia bez dlhu možná nie je
- čím viac spoločnosť odpracuje a čím viac vytvorí, tým je paradoxne dlh spravidla ešte väčší
- v skutočnosti však bankám nik nič dlžný nie je; sú to ony, ktoré sú z morálneho hľadiska dlžníkmi – napriek tomu sa dlhy splácajú im
- tí, ktorí sú objektívne zadĺžení, majú tento dlh vždy len voči vykorisťovávaným pracujúcim ľuďom, ktorí sú z morálneho hľadiska veriteľmi a ktorí sa napriek tomu najviac podieľajú na splácaní dlhov
Týchto 15 zvráteností (ospravedlňujem sa, ak som na nejaké zabudol) má 5 hlavných príčin:
- hodnota peňazí nie je definovaná prácou
- s peniazmi je možné obchodovať (t.j. za peniaze v hodnote X je možné dostať peniaze vo vyššej hodnote X<)
- nové peniaze sa dostávajú do spoločnosti zaťažené úrokom (peniaze na ktorý nikdy vytvorené neboli)
- súkromné banky majú právo profitovať na „požičiavaní“ cudzieho majetku
- štát nemá právo tvoriť si vlastné peniaze nezaťažené úrokom
Plus šiestu, ktorá je dôsledkom základného princípu kapitalizmu:
- zisk je možný na základe púheho vlastníctva výrobných prostriedkov
Úplne v skratke: Bankár komerčnej banky dal vytvoriť peniaze z ničoho, čím Vám umožnil vziať si od spoločnosti cudzí majetok (napr. byt). Tieto peniaze Vám dal pod podmienkou, že mu musíte dať za ne v konečnom dôsledku viac, než Vám ich dal on. Peniaze majú odzrkadľovať buď vyprodukovanú prácu pre druhých alebo prácu, ktorá sa pre druhých ešte len vykoná. Bankár však žiadnu prácu pre nikoho nevykonal a ani nevykoná.
Napriek tomu keď mu tie peniaze splatíte – aj s úrokom (bez požiadavky na ktorý by Vám ich nikdy neposkytol), časť z nich (úrok) sa stáva jeho vlastníctvom, za ktoré si môže kúpiť od spoločnosti (ktorej na oplátku žiadnu protislužbu neposkytol), čo chce. =>bankár je zlodej, ktorý bohatne na tom, že dáva niečo, čo mu nepatrí a požaduje to vrátiť s niečím, čo neexistuje (peniaze predstavujúce úrok). Tento úrok je možné splatiť jedine na úkor nejakého iného dlžníka, ktorý tým pádom nemôže splatiť ani len celú istinu; bez ohľadu na to, ako kvalitne, tvrdo a usilovne pracuje.
Ak sa vám zdal nadpis tohto článku iba prehnaným marketingovým ťahom (hoci nemám zaň ani cent; naopak, stál ma kopec času), pevne dúfam, že teraz už chápete, že „zločinecký“ je v tom lepšom prípade výstižným, v tom horšom nedostatočným vyjadrením finančného systému, v ktorom žijeme. Ide o ťažký zločin voči ľudskosti a spravodlivosti; o jednu z dvoch najväčších krádeží na pracujúcich ľuďoch v dnešnom systéme. Ktorou je tá druhá? To sa dozviete v 3. časti tohto článku „(Zvrhlosť × absurdnosť)2“, v ktorej sa pozrieme „úderke“ kapitalizmus + dnešný FS až na samé dno jej nenažraného žalúdka; tak hlboko a tak priamo, ako sa jej odváži pozrieť len málokto.
Boris Demovič
Téma – peniaze, banky…Dovoľte aby som k pravdivým slovám neznámeho autora pridal myšlienku. Aforizmus: Vraj banky nám (teda štátu) slovenskému pospolitému ľudu pomôžu. Je to na smiech. Pomôžu peniazmi, ktoré tam (máme) majú ľudia uložené. Ha, ha…Naseriem si do vlastného hniezda: Sme my ale Slováci hlupáci…
Prečítal som si aj 1. časť z roku 2017 a musím povedať , že je to jeden z najlepších článkov zverejnený na DAV.
Bolo by dobré k hodnoteniu pridať aj niečo navyše, napr. zlatú medailu, aby sa odlíšili tie najlepšie články, pre ktoré by sa zriadila samostatná záložka, napr. Zlatý fond DAVu a na tieto nadčasové články by sa čas od času znovu upozornilo – napr. tak ako na 1. časť tohto článku.
======================
Keď nadišla táto SARS kríza, alebo povedzme ešte predtým, keď sa Kollára pýtali z čoho chce platiť výstavbu štátnych (?) bytov, alebo keď sa hovorí o zadlžení samotných štátov u SÚKROMNÝCH bánk, alebo v mnohých ďalších prípadoch, vlády, politici, podniky, alebo občania vždy úpenlivo vzhliadali k bankám, že tam peniaze sú, a teda odtiaľ si treba požičať.
Chcem sa Vás opýtať, či Vás naozaj nikdy nenapadlo sa opýtať prinajmenšom samých seba, že ako to, že ( verejné ) štáty peniaze nemajú, ale súkromné banky áno ? A ďalej či ste sa pýtali, že vlastne odkiaľ tie peniaze pochádzajú – sú z vkladov obyvateľstva, teda vyjadrujú ( trhovú ) cenu ich vukonanej práce, teda zjednodušene – tie peniaze pochádzajú „z práce“, alebo peniaze v bakách pochádzajú z „vydavateľskej“ činnosti bánk, teda že peniaze nie sú kryté ceninami ( zlatom ) ani vykonanou prácou, ale sú len vytlačené bankami, alebo štátnymi bankami.
Ak peniaze pochádzajú z práce, prečo sa zhromaždili v takom množstve v SÚKROMNÝCH bankách, že dokážu pokrývať pôžičky celých štátov. To akože SÚKRPOMNÉ banky nám požičajú NAŠE vlastné, no bankami privlastnené peniaze, a potom nás zderú nie len o ne, ale aj o úrok za pôžičku ?!
Ak sú peniaze len vytlačené, prečo si ich teda podľa potreby netlačí samotný štát, ale požičiava si ich od SÚKROMNYCH bánk, a stáva sa tak ich veriteľom – a nie len to, vzdáva sa časti svojej zvrchovanosti a musí si niektoré svoje rozhodnutia nechať odsúhlasiť MMF ?!
Finančníctvu nerozumiem, ale keď „neposlušné“ štáty ako Rusko, Severná Kórea, Irán, Venezuela, Kuba, Bielorusko… sa nevedia vymaniť z globálnej finančnej slučky, zrejme pôjde o mimoriadne zložitú spleť vzťahov a zriadenie inej Štandardnej ( medzištátne obchodovanej ) meny je za súčasných podmienok akoby nemožné.
Naozaj Vás to nikdy nenapadlo, že vlastne aké peniaze Vám osobne, alebo celým štátom tie prekliate banky požičiavajú ?!
Aj o tomto by sa malo začať hovoriť najprv medzi odbornou ( v ľavicovom stredisku ) a potom širokou verejnosťou.
Zapáľme hranice
Príbeh o „tlačení peňazí“ je len mýtus. Vo financiách to tak nefunguje. Banky nepožičiavajú peniaze „z vkladov“. Keď dostanete pôžičku od banky, tak nikomu z vkladu neodbudne. O tomto kúzle som už na Dave Dva písal:
https://davdva.sk/ako-banky-robia-peniaze-z-nicoho/
A ten Váš nápad, aby peniaze nesmeli vytvárať banky, iba štát, bol len málo od realizácie pred necelými dvoma rokmi vo Švajčiarsku, ale referendum rozhodlo: NIE
https://davdva.sk/svajciarske-referendum-o-suverennych-peniazoch/
Keby bol záujem, prídem o tom porozprávať do nejakého ľavicového klubu.
Ďakujem za pripomenutie,
článok si pamätám, až v ňom som sa dozvedel, že banky nepožičiavajú vložené peniaze, ale urobia „nejaké“ účtovnícke kúzlo.
Nezapamätal som si aké, preto som sa chcel nedávno k tomu článku vrátiť, a naučiť sa ho :), no už som ho nemohol nájsť.
Myšlienky sú síce moje, článok som mal rozpracovaný už na jeseň 2016, ale za niektoré informácie musím poďakovať Mariánovi Moravčíkovi – toto poďakovanie som chcel dať ako hneď prvý komentár pod článok, ale celý deň som bol v horách a až teraz som sa dostal na počítač.
Martin: ďakujem. Problém je aj ten, že kým r. 16 – 17, kedy som sem zavše prispieval, tu dominovali články rozoberajúce myšlienky, čiže také nadčasovejšie, dnes drvivo prevládajú články rozoberajúce aktuálne dianie u nás a vo svete. Tým pádom tu články prvého a podľa mňa dôležitejšieho typu ľahko a rýchlo zapadnú prachom…
Tie otázky očividne smeruješ na čitateľov (v tom prípade by bolo lepšie písať vám s malým V), nech si ich sami sebe položia, takže odpovedať na ne nejdem. Koniec koncov odpovede sú v článku. Len jedno – za akýmikoľvek peniazmi si treba predstaviť prácu ľudí, ktorou boli zhotovené tovary a poskytnuté služby, ktoré sa za tie peniaze dajú kúpiť. To, čo je dnes, je zlegalizovaný podvod, vďaka ktorému majú moc nad peniazmi tí, ktorí žiadnu reálnu prácu nevykonávajú….
Inak neviem, ako iní, ale ja nevidím autorov výrokov, ktoré som dal hneď na začiatok. Takže:
1. – Henry Ford
2. – Bertolt Brecht
3. – Laco Novomeský (sú to 4 verše, tiež sa to zle naformátovalo; hádam sa každý dovtípi, kde začínajú a končia)
Ďakujem za spomenutie, Boris.
Inak oceňujem, že vlastným spôsobom a argumentami, ku ktorým by som v jednotlivostiach mal výhrady, ale si sa prepracoval k úplne správnemu záveru.
K autorom výrokov – vidím ich, prví dvaja tam boli, ale treba ich dať hneď pod citát bez odsadenia prázdnym riadkom. Opravím to.
Z článku, a hlavne témy som nadšený. Toto by popri sociálnych otázkach mala byť nosná téma ľavicových politík !!!
Téma financií a bánk ma zaujala len v poslednom čase, keď sa začalo hovoriť o nenormálnom zadlžovaní či už jednotlivcov, ale aj celých štátov, ktoré naberá už nesplatiteľné rozmery.
V malom, ma to zaujalo hlavne v súvislosti s nedostupnosťou bývania pre obyčajných ľudí, pričom splnenie si tak základnej potreby ako bývanie je spojeného so samouvrhnutím sa do 20-30 ročného dlhového otroctva – samozrejme pokiaľ len máte to šťastie že máte dostatočný príjem – od priemeru vyššie. No v takej zlatej Prahe, tam si už bývanie, a to ani v kakanom socialistickom paneláku – havlovej kchálikáchne, nemôžu dovoliť ani lepšie zarábajúci ľudia – YUPíci.
Neskutočné ceny bývania sú pritom spôsobené pozemkovou a stavebnou špekuláciou, ku ktorej sa ešte pridá aj špekulácia finančná, čo má za následok to, že ceny bývania sú odhadom 2-3x vyššie, než by boli v premyslenom a riadenom, nešpekulatívnom a bezúročnom systéme štátnej ( doslova ) podpory bývania.
Vo veľkom ma téma finančníctva zaujala s ohromným zadlžením štátov, často u súkromných ( !!! ) bánk – Grécko je krásnym príkladom, kde je na jednej strane astronomický dlh, a na druhej strane zbedačení pracujúci ľudia, ktorí sa musia prizerať, ako si medzinárodná finančná mafia rozoberá ich krajinu a štátny sektor v zosúkromňovaní – extrémom boli už návrhy na rozpredávanie gréckych ostrovov v Egejskom mori !!!
Rozprávka o vysokej životnej úrovni obyčajných ľudí „na západe“ skončila spolu s rozpadom socializmu na východe, teda okolo roku 2000. S vyššími príjmami idú ruka v ruke vyššie ceny služieb, takže jediná výhoda je vyššia kúpyschopnosť pri tovaroch a službách z 2. a 3. sveta. Alebo údaj o tom, že najvyššie reálne mzdy ( =životná úroveň ) sa v USA dosiahla v roku 1973 ! Od vtedy stále klesá !
Pracujúci a dôchodcovia u nás a na západe majú rovnaké problémy prežiť a nakŕmiť bohatých.
Otvárajme ak ľavica obyčajným ľuďom oči, že na jednej strane nemajú ani na vlastné bývanie, na druhej strane im banky poskytujú na to bývanie vlastne ich vlastné scudzené prostriedky a ešte za židácky úrok.
Stále hovorím jedno – ľavica sa nesmie dať strhnúť pravicou do pravicových tém a pseudotém, ale musí sa držať svoji tém – ako sú sociálne otázky a aj táto téma financií a pôžičiek. Podľa mňa je toto nepriestrelná téma, a ak jej komunikáciu ľavica zvládne, tak pravica bude mať veľký problém vykrútiť sa z toho – prinajlepšom skončí znovu pri atómovej Miladke.
ZOŽERME BOHATÝCH
Súhlas, Martin. Kto má už len povedať ľuďom, že banky im v skutočnosti „požičiavajú“ cudzí majetok, výsledky bežných pracujúcich ľudí – keď nie my, autentická ľavica?
Že štáty sú si dlžné v zásade samé sebe a ak niekomu, tak len vykorisťovaným pracujúcim ľuďom či už v danom štáte alebo v iných (spravidla tých chudobnejších); že všetky tieto verejné dlhy sú umelo vykonštruované; že úrok je amorálna vec, ktorú by mal každý úprimný „bojovník“ za „slušné SK“ odsúdiť; že… Autentická ľavica NESMIE používať pravicovú rétoriku, ktorá sa opiera o zlegalizované podvody. Ináč verejnosti nikdy nič poriadne nevyargumentuje.
Nemôžeme donekonečna hovoriť len o dôsledkoch tohto systému; treba hovoriť v 1. rade o príčinách. Škoda, že dnes sa už pri množstve článkov, ktoré tu denne pribúdajú, tieto systémové veci veľmi rýchlo stratia. Môj osobný názor je, že keď tu kedysi pred 3 – 3,5 rokmi pribúdal jeden nový článok raz za niekoľko dní, bolo to lepšie, ako keď ich je dnes každý deň hneď niekoľko nových. Ale to ja nezmením… Možno by nebolo od veci, rozdeliť to tu na dve hlavné sekcie – prvá by bola venovaná týmto všeobecným veciam, v duchu ktorých sa to tu na stránke Davu dva začalo (kritika dnešného systému a antikapitalistické alternatívy) a druhá aktuálnemu dianiu v spoločnosti. Resp. články prvej kategórie by sa zobrazovali v strede strany s drobnými obrázkami, veľkým nadpisom a začiatkom textu (ako sa dnes zobrazujú všetky nové) a tie druhej kategórie (de facto novinárčina) by boli povedľa vpravo v stĺpci menším pod sebou. Ale to je len môj skromný návrh.
Pre niekoho „pred mnohými rokmi“ som písal o dlhovej kríze. A naďabil som na veselé a múdre čítanie od Rabi Nilton Bondera – Kabala peněz. Tam je nadčasových myšlienok neúrekom. A súčasne som naďabil aj na mnohé kritické diela v angličtine a nemčine na to, čo popísali „vrajklasici“ ekonomie o peniazoch. Zrazu sa objavilo aj to, ako si niekto niečo vymyslel a po rokoch alebo desaťročiach to začali používať ako axiomu ďalší „vrajekonomovia“. Tak si niekto vymyslel (a podložil to ako fakt), že pôvodne indiáni v Amerike robili výmenný obchod. V skutočnosti však indiáni nerobili výmenný obchod ale úverový… Ak mal niekto nejakú vec nadbytočnú… alebo bol ochotný odovzdať niekomu aj nenadbytočnú vec…. tak mu to dal. A ten čo to dostal …. to s určitým posunom času vrátil v nejakej podobne dobrej a dôležitej veci. A „robenie“ peňazí ako to vidíme dnes (tlačenie, pákový efekt…) vznikol v Anglicku tak, že kráľ potreboval peniaze – tak si ich reálne požičal. A na základe toho čo si požičal (úver) začala anglická banka poskytovať úvery. Bohužiaľ nie je ani dnes ľahké na internete alebo v knižnici veľa podrobností o úverovej teórii peňazí. Sympatie totiž získala tá príťažlivejšia teória. Nesmieme sa preto čudovať, že v r. 2008 nastala finančná kríza, že banky poskytovali úvery hoci nemali zdroje, že peniaze sa dajú vyrábať pákovým efektom – teda nielen „tlačením“ peňazí…
Rabi Nilton Bonder:
Nejdelší cesta vede od srdce do kapsy
Během času peníze absorbovaly základní rysy lidské povahy
Čerpajíce ze svých prvotních trhoveckých zkušeností, lidé začali věřit, že mince, vyrobená z drahého kovu jisté váhy, zaručuje, že má stejnou skutečnou hodnotu jako kuře, za něž byla vyměněna. Výrobce mincí tyto mince ve skutečnosti nemohl konzumovat pro své vlastní přežití jako kuře, ale věděl, že má něco, co má stejnou hodnotu. Časem jsme začali věřit směně do té míry, že bylo možné vyměnit mince cenné za mince zcela bezcennék za papír a podřadné kovy. Tyto mince nesou příslib deseti, padesáti či desetisíce jednotek kuřete. Tento příslib byl zaručen výše zmíněnou dohodou, která byla časem ještě více asimilována a přijímána jakožto výsledek kolektivní touhy vytvořit TRH. Za tento příslib ručí Buh. (na USD …. In God we trust…. ostatní musia platiť hotovosťou…)
První, jakožto výsledek „váhy“ dostal názvy jako libra, peso nebo šekel (doslova „váha“) a vážil ekvivalent skutečné ceny kuřete. Druhý druh symbolu, kterým rabíni říkají zuz (pochází z hebrejského základního významu „v pohybu“, „kolující“) je starobylá mince, jejíž váha a skutečná cena nemají žádný vtah ke kuŕeti. Zuz – plurál zuzim je oběživem rábínu. I kdy sám o sobě nemá žádnou skutečnou hodnotu, je symbolem lidské provázanosti, přijaté smlouvy a skutečnosti, že my všichni chápeme rozdíl mezi „očistcem“ a „rájem“. Tak se zrodila základní duvéra, že Buh ručí za všechna zuzim.
Ne náhodou nacházíme na ruznych mincích čeledi zuz (které nemají zádnou skutečnou cenu) jako je například dolar, podivnou větu „Véříme v Boha“. Je to jen další varianta slova amen, hebrejského slova vztahujícího se ke slovu víra „muna“.
Dodržet dohodu, která vytváří skutečné peníze a přitom zústává v souladu s Trhem, není jednoduché. Je to stejně obtížné jako navodit příchod mesiášské éry, stejně jako je pro lidstvo obtížné rozvinout svou lidskost.
Cena skutečných peněz se zvyšuje, když je zatížíme povinnostmi, které jsou součástí úrovně pospolitosti a občanské společnosti, o kterou komunita usiluje, a jejichž cena klesá, když tyto povinnosti zanedbáme. Znedhodnocení je krutým osudem všech symbolu, které ztratily svuj smyslu.
Čas jsou peníze, ale ne všechen čas, který máme má být proměněn v peníze.
Pokud trváme na tom, že cílem studia a práce je bohatství bez hranic, pak tvrdohlavě měníme něco v nic.
U vědomí této skutečnosti je lepší nedělat nic než přeměňovat něco v nic.
Protože toto bohatství, podobně jako ona věž, která měla dosáhnout až do nebes, se nedá přenést do budoucnosti. Nikdo nemá zaručeno bohatství v budoucnosti, protože není takové množství bohatství, které by dokázalo potřít nedostatek.
Nadbytek, který vytváří nedostatek, je dvojitá ztráta času. Str. 21
Dnešní zisk, který nás zítra bude stát peníze, není bohatstvím, právě naopak, je to dvojnásobná ztráta času. Str. 24
Nie, Indiáni žiadny úverový obchod nepoznali. Toto sú novodobé výmysly viacerých ľudí, ktorí chcú ospravedlňovať systém postavený na dlhu a najmä dlžníkov (pričom nerozlišujú medzi morálnymi dlhmi a vykonštruovanými), dokonca aj vrát. takých ľavičiarov ako je Graeber (čítal som od neho Debt: the first 5000 years. K podstate veci a problému sa na celých cca 450 stranách nedostal ani raz..).
Úver je totiž definovaný ako poskytnutie peňazí jednou osobou druhej (s tým, že neskôr mu musí tú sumu vrátiť (či už s úrokom alebo bez). Indiáni žiadne peniaze nemali, tudíž tam nemohol byť ani úver. To, čo robili, bol takisto len výmenný obchod, akurát že s určitým časovým nesúladom, ako som v článku vysvetlil.
A čo sa týka napr. tej Mezopotámie, tam peniaze slúžili spočiatku iba ako doklad o tejto nedokončenej výmene tovarov; nie ako predmet „pôžičky“.
Žiaľ, aj alternatívci to zle interpretujú…
K tej Británii (viem o tom): zásadná otázka znie, prečo sa britská vláda dobrovoľne vzdala právomoci sama tlačiť si peniaze a miesto toho nechala výsostné právo tlačiť veškeré bankovky Británie banku Bank of England, od ktorej si ich začala požičiavať na úrok, čím sa britský štát u tejto dnes centrálnej banky naveky zadĺžil. Kvôli neustálym vojnám došli vláde mince. Ale mohla predsa sama začať tlačiť papierovky – štátovky! Na toto nepochopiteľné rozhodnutie som zatiaľ nikde uspokojivé vysvetlenie nevidel.
nuž je to veľmi stará teória…. a úver nebol na začiatku spojený s peniazmi….
Odporúčam trochu viac pozerať ako to bolo dávno. Napr. také moderné metódy ako sú factoring, forfaiting…. sú podstatne staršie. Aj ja som bol prekvapený čo našli na sumérskych tabuľkách čo potvrdzovalo, že už vtedy existovali rozmýšľajúci úver. Existovali obdobia alebo oblasti kde nepoznali peniaze, ale princíp výmeny a úveru fungoval.
Ak si pozriete vznik Bank of England tak to bola súkromná banka…. a rozhýbala sa, keď kráľ potreboval peniaze na vojnu. Na základe tých peňazí, čo mu poskytla banka začala neskôr banka poskytovať úvery. Doteraz ten kráľ ten úver nesplatil…. ak by to urobil, zrútil by sa teoreticky celý anglický systém. Robím s tým dlhé desaťročia a internet ani wykypedia vtedy nebola a ani dnes nepatrí medzi moje dôležité zdroje.
P.S.: neberte to ako podceňovanie alebo výsmech na túto tému mám niekoľko vedeckých článkov aj so zdrojmi. Nedal som medzi ne Rabi Nilton Bondera, ktorý peniaze vystihol podstatne jednoduchšie a lepšie. Kredit znamená….. že niekomu veria a zveria mu peniaze …dajú mu úver (alebo mu veria, že to čo dostal ….neskôr v nejakej inej podobre vráti). Indiáni nemali peniaze a nebol tam medzi nimi výmenný obchod. Ten výmenný obchod medzi indiánmi si známy klasik ekonómie vymyslel a ostatní citujúci…. to nekriticky prevzali. To o tých peniazoch nedokazovali ekonómovia ale antropológovia skúmajúci dejiny a život indiánov.
Je mi ľúto, ale Vy ste vôbec nepochopili obsah môjho článku. Skúste si ho prečítať ešte raz (hlavne kapitolu č. 5) a potom môžeme diskutovať. Zatiaľ ste stále chytený v pasci mejsntrímového uvažovania.
A Rabi Nilton Bondera peniaze vôbec nevystihol (teda aspoň nie tu, kde ste ho citovali). Tiež nechápe, čím by peniaze mali byť; prečo je vlastne potreba mať ich. A hlavne čo by mali vyjadrovať…
Ale spýtam sa Vás jednu vec – aký má byť odkaz týchto vašich komentárov? Čo nimi chcete povedať? Ktorý z mojich záverov, ku ktorým som došiel vo svojich článkoch, je podľa Vás nesprávny?
S tou bankou Anglicka ste vôbec neodpovedali na moju otázku.
nuž ale toto je naozaj nezmysel jedna radosť….
Indiáni žiadne peniaze nemali, tudíž tam nemohol byť ani úver…….
zbytočne by bolo komentovať to
Hlavná vec, že veta „…už vtedy existovali rozmýšľajúci úver.“ zmysel dáva…
„Úver je druh pôžičky, pri ktorej banková spoločnosť poskytuje peňažné prostriedky dlžníkovi, ktorý ich musí za určitý čas vrátiť navýšené o úrok.“ – https://www.opozickach.com/co-je-uver/
Ničmenej aj keby sme pod úverom rozumeli „požičanie“ čohokoľvek, to, čo bolo pôvodne v staroveku v Starom svete alebo u Indiánov, žiadne pôžičky neboli.
Prečítali ste si môj článok naozaj celý?? Mám o tom totiž dôvodné pochybnosti. Jasne tam píšem, že treba rozlišovať medzi výmenou a požičiavaním. Jasne tam rozlišujem medzi tzv. pôžičkami v minulosti a dnes. Žiaľ, nepochopili ste absolútne nič. Je úplne jedno, koľko človek toho prečíta; pokiaľ nevie používať vlastný rozum, bude mať len taký názor, ako niekto druhý…
odporúčam do pozornosti….. je tam jasne uvedené, že úver existoval dávno pred „vymyslením“ peňazí…. V ďalších zdrojoch sa objavuje na internete aj pojem BARTER… ale nie významovo ako výmenný obchod….
Úvery existovali dávno pred existenciou peňazí….
A historicky sa vtedy vyvinula aj prax, že keď jeden panovník zomrel, tak pri nástupe druhého panovníka dochádzalo k odpísaniu dlhov dlžníkov… (už predtým ako existovali peniaze). Ľudstvo a spoločnosť nezačala hospodáriť len so vznikom peňazí….
ASI VÁS ANI TENTO ODBORNÍK NEPRESVEDČÍ…ale autorov je podstatne viac aj v angličtine aj vo francúzštine ( v nemčine menej).
https://www.armstrongeconomics.com/research/a-brief-history-of-world-credit-interest-rates/3000-b-c-500-a-d-the-ancient-economy/
3000 BC – 500 AD—The Rise and Fall of Babylon – Greece – Rome
Credit is usually thought of as a modern invention of perhaps only a few hundred years old. It is true that a few more clever forms of credit have emerged during our current century such as plastic credit cards. But beyond that, credit has existed long before man invented an official form of money. Credit has existed from the very dawn of civilization. Man has always attempted to borrow from his neighbor if not cold hard cash, then at least a cup of sugar now and then. Some say that prostitution is the oldest profession; history actually suggests that the oldest profession may indeed be that of the moneylender.
https://www.mortgagecalculator.org/helpful-advice/history-of-money.php
A pořád si mele to svý…
Ako ma môže niekto presvedčiť o tom, že čierna je biela???
Znova sa Vás pýtam (aj keď už neverím, že mi odpoviete…): Čítali ste môj článok celý?
Ak nie, tak si ho prečítajte; najmä kapitolu 5 a 6.
Ak áno, tak je smutné, že stále nechápete rozdiel medzi požičaním a výmenou. Vie to aj malé dieťa. Nuž ale kým vyrastie, tak prejde masívnym vymývaním mozgov… Požičať znamená dať niekomu určitú vec na určitý čas, po uplynutí ktorého Vám musí daný človek tú istú vec vrátiť.
Peniaze sa nepožičiavajú nikdy. Ani cukor, ani nič z toho, čo sa „požičiavalo“ v staroveku v rámci tzv. úverového obchodu. V skutočnosti šlo o výmenu tovarov. Človek A dal človeku B tovar X a neskôr zaň požadoval tovar Y. To je VÝMENA.
Nejaký idiot to kedysi dávno nazval pôžičkou či úverom a všetci ostatní to odvtedy slepo preberajú. Pretože nevedia používať vlastný rozum…
Požičať si môžete tak auto na dovolenke alebo šaty na svadbu.
tak sa pán diskutér naučte anglicky…
tento pán a jeho texty prešli mnohými oponentúrami – na rozdiel od vašich tvrdení
credit has existed long before man invented an official form of money.
Credit has existed from the very dawn of civilization.
P.S.: skončím slušne jako v Praze….hele vole…krávo a končím
možno vám to niekto preloží že to nie je výmenný obchod a že ten autor to skúmal nie jeden deň
Budete sa čudovať, ale ja anglicky viem. Možno že lepšie ako Vy… Bol som sám pol roka v Austrálii, mám z AJ dokonca štátnicu.
Ale ak si myslíte, že ma presvedčíte argumentom ad hominem, tak to sa šeredne mýlite.
Som rád, že končíte. Vzhľadom na to, že ste mi neodpovedali ani na jedinú otázku, ktorú som Vám v tejto diskusii položil a len si dokolečka meliete stále tú istú dlho opakovanú lož (len vďaka čomu ju považujete za pravdu), pričom totálne ignorujete logické protiargumenty, ktoré som Vám tu uviedol, vykazujete rysy typického internetového trolla.
P.S. Mňa nezaujíma, ako si to kto nazve. Mňa zaujíma to, čím to v skutočnosti je. Keď sa bude hoci aj tisíc vedcov tváriť, že jablko je banán, pre mňa bude jablko stále jablkom.
Autorova téma je zaujimavá a rád by som si ju prečítal už celú, ale neviem prečo, prakticky od roku
2016 po dnes a ktovie ešte dokedy, po jednom článočku uverejňuje po častiach túto tému.
Prajem autorovi aby už dokončil svoje dielo.
Tu je tretí diel – https://davdva.sk/boris-demovic-peniaze-penize-penezi-iii/
Má to svoje dôvody, prečo som sa na tak dlho odmlčal… Uvedomil som si totiž, že sú ďaleko dôležitejšie a horšie veci, ktoré nesúvisia so spoločensko-ekonomickým zriadením a ktoré sa nedajú zmeniť ani len teoreticky. Prestal som vidieť zmysel v živote, v samotnej existencii.
No neskôr ma pomkli sny, aby som tie články dokončil. Už od svojich 15,5 rokov mávam prorocké, jasnovidné a zavše aj tzv. radcovské sny, na ktoré keď som nedal, vždy som to len oľutoval. Ale to je už iná téma…