Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Hovorí sa , že vyspelosť spoločnosti sa meria aj tým, ako sa dokáže postarať o slabých, bezbranných, starých a chorých.

Začnem trošku zoširoka.

Archeologické a antropologické výskumy v Rumunsku a Gibraltári priniesli poznatky o tom, že moderným človekom opovrhovaní a podceňovaní  Neandertálci  sa starali o svojich starých, chorých a slabých príslušníkov v svojich komunitách.

A jedna moja spomienka z detstva. Niekedy v prvej polovici osemdesiatych rokov, som ako mladé dievča, počula rozprávať mojich príbuzných o tom, že jeden z nich, ktorý žil v rozvetvenej rodine, ktorá ostala v Milwaukee,  spáchal samovraždu kvôli tomu, že ťažko ochorel , nemal peniaze na liečbu a nechcel zruinovať vlastné deti. Nerozumela som tomu, pretože v tej dobe sme žili v úplne inom svete. Porozumela som až oveľa neskôr…

Súčasnosť…. Zrušená pôrodnica vo Svidníku…

Niečo, čo sa tým, pre ktorých je  ľudské zdravie len výnosným biznisom,  stalo samozrejmosťou a obhajujú jej zatvorenie.

V jednom zo svojich komentárov som napísala, že zrušenie tejto pôrodnice je len pomyselnou špičkou ľadovca problémov, s ktorými sa stretávajú ľudia nielen na severovýchode Slovenska.

Nemocnica s pôrodnicou bola aj v susednom okresnom meste Stropkov, čo z nej ostalo? Nič. Len pár ambulancií a oddelenie dlhodobo chorých. Aj táto  bývalá nemocnica patrí pod rovnakú sieť nemocníc ako je tá, vo Svidníku.

Ústava Slovenskej republiky garantuje svojim občanom bezplatnú lekársku starostlivosť a zdravotných pomôcok za podmienok, ktoré ustanoví zákon a na základe zdravotného poistenia.

Aká je realita?

Prvým problémom je nedostatok všeobecných lekárov, veľké obvody, alebo dokonca zanikajúce. Niektoré držia nad vodou len lekári, ktorí sú v dôchodkovom veku.

Nedostatok odborných lekárov, dlhé čakacie doby na vyšetrenia, operácie, niekedy aj pár týždňov. Drahé lieky a vysoké doplatky za ne.

Zdravie sa pre mnohých stalo obrovským luxusom. Mnohí ľudia zaň platia obrovské sumy, pretože zdravie je pre väčšinu z nás na prvom mieste našich hodnôt. Bežne je  vidieť ľudí v lekárňach doplácať obrovské sumy za lieky, ktoré im lekár predpíše.  Problémom je aj to, že mnoho liekov si hradia pacienti v plnej výške.

Iným problémom je aj etika lekárov a záujem o chorého človeka.

Mnohí lekári pracujú v dnešnej dobe tak, že pacientom predpisujú množstvo liekov bez toho, aby sa zaujímali o to, či pacient už nejaké lieky užíva. Stretla som sa s mnohými prípadmi toho, že pacienti mali lieky, ktoré sa navzájom ovplyvňovali a vyvolávali množstvo nežiaducich účinkov na organizmus. Lenže lekárom by mal človek veriť, veď ich profesiou je liečba človeka…

Jedným z najväčších problémov je však doba, v ktorej sme nútení žiť. Veľmi veľa ľudí žije v neustálom strese, tlaku  a psychickom napätí, so zvýšeným krvným tlakom žije mnoho ľudí bez toho, aby si to uvedomovali. Ťažká práca, neistota v zamestnaní, nízke mzdy, ktoré nepokrývajú základné životné potreby sú stresovým spúšťačom mnohým ochorení.

Ak sa niečo v organizme pokazí a spustí sa choroba, človek sa dostáva do bludného kruhu ešte väčšej neistoty a chudoby. Výpadok finančného príjmu, nízka nemocenská, doplatky za lieky, to všetko je daň za život v tejto spoločnosti. Ak ochorie živiteľ rodiny, ktorý je napríklad SZČO, tak sa celá jeho rodina ocitne v obrovských  existenčných problémoch.

Po rokoch prežitých v „slobode a demokracii“ som pochopila, prečo si príbuzný pred mnohými rokmi zvolil dobrovoľné ukončenie života. Uprednostnil život vlastných detí, pred ich, ale aj vlastným živorením.

Možno by som podobný prístup zvolila aj ja osobne, ak by som sa dostala do takejto situácie, pretože naša spoločnosť, aj keď sa tvári ako vyspelá, nie je schopná, ale ani ochotná starať sa o tých, ktorí to potrebujú.

Zvýšenie platov poslancom a ministrom, nákup stíhačiek, či zrušenie pôrodnice je výsmechom arogancie moci voči tým, ktorí tvoria hodnoty v našom štáte a nenarodeným deťom a ich matkám. Nie, nie je to vizitkou vyspelosti našej spoločnosti, ale jej veľkého úpadku, nielen ľudského aj morálneho a príznakom jej zániku.

 

Devana

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


32 thoughts on “Podoby chudoby: Zdravie ako luxus

  • 13. decembra 2018 at 16:48
    Permalink

    Hm, hm, hm etika lekárov!
    Zmenila som zubára, pretože mi po zaplombovaní zuba vykázal sumu 45,-eur a ešte ho rozčúlilo, že som si žiadala účet. Dala som mu zbohom a našla som si nového, teda novú, takú milú prívetivú pani zubárku. Prvá návšteva? Čuduj sa svete, v zdravotnej karte mám záznam, že som mala pred mesiacom vykonanú preventívnu prehliadku, hm, že o tom nič neviem.
    No, čože to potrebujem? Zaplombovať zub, vypadla mi plomba, práve pred Vianocami.
    Priebeh?
    Najprv panoramatický snímok, bum 10,- eur, neviem prečo v susednom meste /teda tuším/, čiže ďalšie 2,-eurá na cestu.
    Konečne som kresle, hm, zub vraj treba preliečiť, bum 13,-eur.
    V januári výmena vložky a doplatím, bum, 46,-eur. Prvá návšteva u novej prívetivej pani zubárky ma vyšla na 70,-eur.
    Vianočný darček!
    To, že som nezamestnaná, to zaujíma akurát tak mňa.
    Ako ste to napísali, Devana? Zdravie ako luxus. Výstižné!
    P.S. Obyčajné plombovanie zuba, ktoré by ma za socializmu nestálo ani cent.

    Reply
    • 13. decembra 2018 at 22:03
      Permalink

      Veru súdružka Slavomíra
      Tie bravčové hodnoty sú najdôležitejšie.
      A práce je dosť. Skúste sa zamestnať.

      Reply
        • 14. decembra 2018 at 7:11
          Permalink

          Pani Slavomíra, nevšímajte si provokácie D. Jankecha…
          Vďaka vlastnej ješitnosti si ani neuvedomuje koľko o sebe svojimi komentármi vypovedá. Používanie osobných útokov namiesto argumentov a faktov vypovedá tiež o mnohom…
          Verím tomu, že v osobnej konfrontácií s ktorýmkoľvek diskutérom by ťahal za kratší koniec, preto má snahu dokazovať si svoju nadradenosť na diskutéroch, o ktorých si myslí že sú slabší.
          A práve preto si z jeho provokácií nerobím ťažkú hlavu a strácam s ním čo najmenej času aj z toho dôvodu, že je veľmi slabý diskutér bez vlastného názoru a viem, že by som z neho dokázala argumentačne narobiť 30 malých Danielitov so sklopenými ušami a očami aj bez použitia „ženských zbraní“…
          Slávka, skutočná múdrosť nie je v tom, aké má kto vzdelanie a titul, ale v tom, ako človek dokáže svoje vedomosti a danosti používať nie pre svoje obohatenie sa, ale v prospech iných a spoločnosti.

          Reply
          • 14. decembra 2018 at 8:36
            Permalink

            Máte pravdu Devana! Ale Jankech niekedy tak zatne živého, že jednoducho vyletím z kože, viem že to nie je správne, ale neskríknite au, keď Vám niekto stúpi na otlak. Vynasnažím sa udržať svoje emócie pod kontrolou, hoci pre mňa je to dosť ťažké.
            Božechráň Devana, nesnažte sa z Daniela Jankecha cit. „…narobiť 30 malých Danielitov…“Stačí jeden!

          • 14. decembra 2018 at 14:20
            Permalink

            Súdružka Devana.
            Nejde o žiadny osobný útok, ale konštatovanie len konštatovanie k diskusnému príspevku:)

        • 14. decembra 2018 at 21:28
          Permalink

          Súdružka Slavomíra možno by bolo lepšie neurážať oponentov.
          Neviem prečo som chrapúň.
          Iba preto, lebo Vy chcete mať všetko zadarmo? Zadarmo samozrejme nie je nič. To je len Vaše „sociálne“ zdanie. A zamestnajte sa. Práce je dosť. Či Vás nikto nechce?
          Ale keď už hovoríme o bravčových hodnotách. No to sú tie sociálne práva, ktoré slúžia na odpútanie pozornosti hlupákov od podstaty nehumánnych diktatúr.
          .
          Mám dvoch synov súdružka Slavomíra. Už sú dospelí. A predstavte si, nemuseli ísť na vojnu. Nemuseli absolvovať dva roky šikanu, ponižovania šliapania po ich dôstojnosti a vymývania mozgov. Ba dokonca nemuseli riskovať ohrozovanie zdravia či života.
          Už to, že si môžu žiť slobodne a nemusia ísť brániť „socializmus“ je nado všetko obrovská hodnota. Brániť hodnotu, ktorá hodnotou nikdy nebola…
          Nuž čo by mi povedali na to ak by som povedal. „Synovia moji. Dva roky ste žili v hnoji, ale ja som mal zubára zadarmo.“
          No asi by som sa od hanby pred svojimi deťmi pozvracal…

          Reply
    • 13. decembra 2018 at 22:18
      Permalink

      Vidieť, pani Slavomíra, že ste ešte nedozreli na týchto kapitalistov:-).
      Ja som nebol u lekára 20 rokov, zakázal som telu ochorieť, inak ho podhodím zlým kapitalistom na experimentovanie. Tak sa zľaklo a poslúcha.
      Na bežné prechladnutie si dávam bylinkové čaje z vlastných bylín, preventívne pijem veľa bylinkových čajov, vlastný chren, cesnak, cibuľu, ovocie, zeleninu.
      A základom je pohyb – to je najlepší lekár.

      Reply
        • 14. decembra 2018 at 10:25
          Permalink

          Pani Slavomíra, doplnil by som predošlý komentár. Pohyb a silná psychika. Alebo vnútorný pokoj, ktorý sa dá dosiahnuť hlavne súladom svojej činnosti so svojím vnútorným programom. Nesúlad znamená stres a stres znamená choroby.

          Ja som radšej obetoval dobre platené zamestnanie, kde som trpel vnútorným stresom kvôli nesúladu s mojím presvedčením a prejavilo sa to na zdraví (mal som tráviace problémy, niečo možno adrenalín sa mi vylučovalo enormne do tela, čo vyvolalo potrebu silného potenia, akoby horúčky, vypotením napr. pri športe sa to stratilo) – za horšie zamestnanie, ale vnútorný súlad. A odvtedy mám so zdravím pokoj. Aj zuby odvtedy neboleli.

          Som optimisticky zameraný, na budúcnosť, to posilňuje psychiku. V tomto smere moje videnie udalostí r. 1989, ako udalosti, ktorá signalizovala potrebu prejsť k novému spoločenskému systému, má veľký praktický dosah, dosah na psychiku. Nenadávam na zradcov, nevďačný ľud, ale rozmýšľam nad cestami do budúcnosti. Bavili sme sa niekedy o teórii, hovoril som, že je mojím duchovným zrakom, pomáha mi optimisticky sa naladiť. Mám dojem, že nedôvera k teórii je veľkou slabinou komunistického hnutia, oslabuje jeho akcieschopnosť, ale aj vnútornú imunitu, je ako celok chorľavé, nevie sa dostať z pasivity.

          Inak, ak ma niekedy boleli zuby, niekedy to bolo len z prievanu, dal som si na zub trochu slivovice, alpy. Odporúčajú sa tiež klinčeky, ako prevencia proti zubnému kazu cvikla, kokos, ale hlavne väčšia rozmanitosť stravy, pretože od neolitu a zavedenia poľnohospodárstva sa znížila v ústach rozmanitosť baktérií a prevažujú negatívne.
          A mám dojem, že aj naša klasická slovenská zdravotná prevencia – kvasená kapusta – dokáže poriadne zmeniť zloženie baktérií v črevách i ústach. Po prvom zjedení človeka čaká črevná bakteriálna vojna, na druhý deň pri novom zložení baktérií to už prebieha vcelku pokojne.

          Reply
          • 14. decembra 2018 at 11:38
            Permalink

            Pán Antal, no Vy mi teda radíte! Slivovicu?! Budem si liečiť zuby slivovicou, a potom sa budem liečiť z alkoholizmu.
            Nie, nie, robím žarty! Ďakujem za rady, sú zaujímavé, no mne už pomôžu asi len tie kliešte, dúfam, že ma zubári neprivedú na mizinu a nebudem musieť použiť tie z dielne. Dnes ísť k zubárovi, to aby si chudobný človek zobral hypotéku!
            To s tým pohybom máte pravdu, pohyb fakt pomáha, najmä keď je spojený s pobytom v prírode — tam človek zabudne na odporný kapitalizmus, len tam.
            Čo sa týka teórie, ja nemám nič proti teórii, len musí slúžiť človeku, nie naopak, teda aby človek slúžil teórii.

          • 14. decembra 2018 at 11:48
            Permalink

            Na túto tému, by sme mohli dlho debatiť pán Antal…
            Pre nedostatok času, som nestihla pani Slavomíre napísať, že tie klinčeky veľmi pomáhajú, ale napríklad aj tinktúra z nich, pri zápale pomáha veľmi šalvia, ale aj kostihoj…
            Stres je naozaj spúšťačom mnohých chorôb…Veľa práce, povinností a zodpovednosti za mnoho veci a nedostatok času na seba mi dopomohlo k vážnej diagnóze a tá mi zasa pomohla utriediť si životné hodnoty a pohľad na život, smrť, spoločnosť…
            Občas človek potrebuje preplesk od života… V skutočnosti som tu už ani nemala byť, ale vyhodila som „chémiu“, nasadila prírodnú alternatívnu liečbu a som tu a mám pocit, že tu budem strašiť ešte dlho:-)

  • 13. decembra 2018 at 16:55
    Permalink

    Výborný článok, dokážeš skvele popísať problémy súčasnosti…vďaka

    Reply
  • 13. decembra 2018 at 16:59
    Permalink

    Veta v Ústave SR: „Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“ – je dokonale protirečivá a zbytočná.
    Služba vykonávaná na základe poistenia nie je nikdy bezplatná. Je to rovnaké, ako keď sa môže človek poistiť pred náhodnými nehodami na túre v horách. Ak je poistený, transportuje ho ten vrtuľník HS „bezplatne“ – ale to je v podmienkach poistnej zmluvy, podobne je to so zdravotným poistením.
    Tým, že zdravotné poisťovne vykazujú zisky, tiež dokazujú, že v úhrne za zdravotné poistenie platíme viac, ako sú úhrnné náklady na zdravotnú starostlivosť.
    Zdravotníctvo máme celé zle. Princíp poistenia len podporuje, aby zdravie fungovalo ako biznis. Ale kým máme kapitalizmus, tak s tým neurobíme nič. Len by sme mohli skúsiť porozmýšľať, ako by sa to dalo urobiť lepšie „v budúcom živote“.

    Reply
    • 13. decembra 2018 at 17:19
      Permalink

      Pán Moravčík.
      Našťastie máme ten kapitalizmus. Keďže ak by bola len jedna štátna poisťovňa, systém by bol ešte horší a dlhy väčšie.
      A mimochodom, nejaký spôsob platieb za výkony musí administratívne existovať. A to aj keby bol socík.
      .
      Mimochodom slečne Devane za srdca prajem sociaalistické zdravotníctvo.. a hlavne pôrodníctvo. Tam to teda vyzeralo.

      .. a článok je len zmes slabých ošúchaných fráz odtrhnutých od reality.

      Reply
    • 13. decembra 2018 at 21:06
      Permalink

      Áno Marián, preto som to uviedla v článku…
      Nikto z nás nemá bezplatnú zdravotnú starostlivosť…
      Ale to je na samostatný článok a verím, že by si ho zvládol lepšie ako ja:-)

      Reply
  • 13. decembra 2018 at 20:55
    Permalink

    Pekne popísať realitu slovenska a potom nadšene tlieskať najľavicovejšiemu antiglobalistovi blahovi !

    Dookola nadávať na tých hore a voliť dookola tých istých čo nám tu vládnu 12 rokov !

    Ako môže niekto kto si zvolí SVOJICH do vlády, TEDA má svoju vládu z tých čo volí veľa rokov
    ale neteší sa a veľmi nadáva ako sa má zle?

    Kto tomuto porozumie mal by dostať nobelovu cenu za logiku !

    ÁNO viem ten soroš, mandolinka zemiaková, globalisti a celý zlý vesmír.
    Len odvahu na pohľad do zrkadla nemá KTO nájsť !

    Reply
    • 13. decembra 2018 at 22:02
      Permalink

      Pán Zvolen,
      a Vy, keď sa pozriete do zrkadla, poznávate tam Jána Zvolena?

      Reply
        • 14. decembra 2018 at 11:06
          Permalink

          pani Kotrádyová

          vás nezaujíma že blaha kecia o rusku ale ak SLOVENSKO hlasovalo za sankcie čušal a ani nepípol
          ak blaha kecal o usa imperializme ale ak sme kupovali štíhačky made in usa ani nepípol len čušal
          blaha ako autor knihy antiglobalista HLASOVAL za to aby na slovensko oveľa ľahšie mohli prísť a zamestnať sa ľudia z celého globálneho sveta dokonca v skrátenom legislatívnom konaní

          nezávidím vám tú lásku a obdiv k nemu
          len JA poukazujem na ROZPOR slov a činov
          čo vás nikde a nikdy u blahu netrápilo

          Reply
          • 14. decembra 2018 at 13:05
            Permalink

            Pán Zvolen, o akej láske a obdive hovoríte? Preboha, pána Blahu vnímam tak, ako kohokoľvek iného, koho poznám len a len z obrazovky, zo stránky Davu Dva…Názory pána Blahu sa mi páčia. Samozrejme, že mi prekáža rozpor slov a činov, človeka posudzujem predovšetkým podľa činov a ak je pravda, čo píšete cit. „..ak Slovensko hlasovalo za sankcie čušal a ani nepípol…ak sme kupovali štíhačky made in usa ani nepípol len čušal…“, no tak to chváliť nebudem. Lenže, pán Zvolen, prekáža mi to, že Vy kritiku nesmerujete proti systému, ale proti jednému človeku, Vaše komentáre vyznievajú tak, akoby za všetko zlo v spoločnosti mohol Blaha, s tým predsa nemôžem súhlasiť. Páči sa Vám kapitalizmus a kritizujete presne to, čo kapitalizmus produkuje. Pripadá mi to tak, akoby ste sa rozčuľovali, že sneh je studený a že oheň páli.

      • 14. decembra 2018 at 10:40
        Permalink

        ÁNO vidím seba a svoju zodpovednosť
        vždy ak som niečo urobil NIESOL a nesiem si zodpovednosť za seba

        Ja som jednoduchý –
        netlieskal som vláde a druhým dychom nenadával ako sa mám zle !

        KTO kedy mne zodpovie aspoň na pár otázok?

        NIKTO. Odpoviem si sám.

        PRETO tu máme chudobu, biedu, nemorálnosť LEBO ľudia sú nezodpovední. Radi sa vyhovoria na iných ALE dokola budú tlieskať tým čo tú BIEDU, chudobu, nemorálnosť šíria a pestujú !!!

        Reply
        • 14. decembra 2018 at 11:38
          Permalink

          Podľa všetkého sa nevoláte Zvolen, je to len pseudonym. Ale potom ani Vy nemáte odvahu postaviť sa problémom zoči-voči, len kritizujete ľudí, že sú nezodpovední. Ale tá kritika svoj vyplýva z Vašich osobných pocitov, ste nespokojný aj sám so sebou a prenášate to na celú spoločnosť.
          Alebo sa mýlim?

          Reply
          • 14. decembra 2018 at 15:07
            Permalink

            Ja som spokojný sám so sebou.
            Ak s niekým komunikujem dávam argumenty.
            Nepíšem o niekom že mi j nesympatický lebo má nejaký hlas, výzor, oblečenie.
            Píšem o stave v akom je naša spoločnosť a o tom ako ľudia nadávajú ale vlastnú zodpovednosť vždy vynechajú.

            Ak kritizujem tak sú to fakty najčastejšie vychádzajúce z toho že niekto iné hovorí, píše, sľubuje a inak koná.

            Táto spoločnosť = Slovenská republika má toľko nezmyselných právnych predpisov že stačí desať tisíc občanov a položia každú inštitúciu aj štátnu.

            Občania však nemajú záujem poznať informácie, fakty, získavať vedomosti.
            Stačia pocity a tie sú často celkom iné ako to o čom píšu aj tu na dav dva.

            Vždy sa staviam problémom sám.
            Nevyužívam známosti, politiku ani nič iné. Len svoje vedomosti a schopnosti.

            Ja za to nemôžem že na DVA DVA je najobľúbenjší politik blaha a ja som dal mnoho dôkazov že nie je ani ľavicový, ani antiglobalista a ani principiálny.
            Nikto mi moje argumenty nevie vyvrátiť. Rovnako ani rozpor medzi rečami, sľubmi a činmi !

            Namiesto toho sa ľudia hnevajú na mňa že im kazím ich dobrý sympatický pocit k nemu.
            Ja som jednoduchý.
            Mne ide o princípy ľavicovosti. Aj ľudskosti, slobody, bratstva a rovnosti medzi všetkými ľuďmi.
            Vždy a všade a nie iba ak to vyhovuje.

    • 14. decembra 2018 at 21:30
      Permalink

      Súdružka Slavomíra.
      Tá slečna Devana je morálne krásne strašidlo čo tu rozpráva od veci?
      No ja mám iný názor na to čo je to morálka.

      Reply
  • 14. decembra 2018 at 14:50
    Permalink

    Devana, skutočne burcujúci článok. Rozsahom malý, nastolenými problémami veľký. Ďakujem!

    Zo všetkého je ale východisko. Ked nám už nanútili realitu, že ZDRAVIE JE TOVAR, ekonómovia sa toho môžu chytiť aj konštruktívne.
    Ak je zdravie tovar a má „cenu“ teda je vypočítateľné (rezort zdravotníctva a všetky zdravotné poisťovne tak robia už dlho – dekády!), potom ekonómovia vedia tak ako u výroby, teda produkcie – evidovať a spočítať vstupy, teda od pôrodu po skon, náklady, výstupy – teda liečenie, preventívka, operácie, lieky, vyzdravenie – a aj rozdiel. Nie o „zisky“ priamo z predaja liekov pacientom a „predaja“ ošetrení, operácií a starostlivosti tu nepôjde.
    Pôjde o sekundárne ošetrené výlohy, ktoré sa dajú ekonomicky – účtovne dokázať, ak je človek udržaný ako zdravý – práceschopnosť, atd….si predstavte aké obrovské peniaze to stojí človeka (chýbajúca mzda), podnik (chýbajúci pracovníci, výpadky v produkcii), spoločnosť (zatvorené školy, náklady do ošetrení) čo i len pri hlúpej chrípkovej epidémii ktorá každoročne putuje po Slovensku raz od východu, raz od západu po krajoch…
    neodsudzujte nás, to už 29 rokov tu je, to cynické oceňovanie zdravia – ale pozitívne ho vieme využiť v prospech spoločnosti ako celku:Prečo investovať do kapitálu a očakávať rast ekonomiky?Nebude lepšie investovať do zdravia a očakávať nárast zdravia populácie?

    No a tu s prof.J.Husárom odrazu v ekonometrii a makroekonomických ukazovateľoch vidíme, že namiesto HáDéPé jeden z ukazovateľov pre Slovensko môže byť „HC“ ukazovateľ rastu zdravia /healthcare/, zdravie občanov – dnes ekonomicky už môže byť – zdokladovateľné.
    Len – ktorá vláda sa do toho dá? Aby už nechceli zostať starci na obtiaž deťom, aby ťažko chorí neruinovali príbuzných, aby matka z deťmi nebola v 40-tke šedivá, kým všetky deti neprekonali všetky choroby a ona neprišla 4x o prácu pre vymeškávanie z PN? Devana o zom dobre píše.
    A naša ekon.projekcia ako ukazovateľ?
    Ano, je to zo str. 49 z knihy Ekonomika po kapitalizme – časť makroekonomické ukazovatele.

    Reply
    • 14. decembra 2018 at 21:31
      Permalink

      Pán Antal.
      Toto je burcujúci názor?
      A čím je burcujúci? Je skôr smiešny…

      Reply
    • 14. decembra 2018 at 22:16
      Permalink

      Pán Zajac-Vanka,
      áno, zo zdravia sa urobil ekonomický problém, ale vôbec nie v tom optimistickom duchu, ako ste načrtli. To platilo pred rokom 1993, kým bol ešte v platnosti zákon 20/1966 Zb. o starostlivosti o zdravie ľudu, keď bol za zdravotný stav obyvateľov formálne zodpovedný štát a aj ekonómovia riešili tieto otázky komplexne.
      Som presvedčený, že súčasne platné zákony v oblasti zdravia sformulovali naši zákonodarcovia tak, aby vyhovovali záujmom súkromných poisťovní, ale nie občanov.
      Moje dôvody:
      Náš súčasný systém preniesol zodpovednosť za zdravie plne na jednotlivca a zo zdravia urobil dva čiastočne antagonistické problémy. Jedným je práceneschopnosť. Každý, kto je zamestnaný, vie, že je výslovne ekonomicky nevýhodné byť niekoľko dní na práceneschopnosti (PN). Ľudia sa preto často snažia svoje ochorenie prechodiť a namiesto toho, aby to klasicky týždeň vyležali, tak roznášajú vírusy v MHD aj na pracovisku.
      Tá ekonomická nevýhodnosť PN je pôda vytvorená pre životné poistenie s nadštandardnými službami. Áno, každý, kto sa bojí, že ochorie a už mu v ten mesiac nevydá na zaplatenie hypotéky, si môže uzavrieť životnú poistku s náhradou za dni PN.
      Zdravotné poistenie je druhý ekonomický problém. Zdravotné odvody sú percentuálne dané zákonom a odvíjajú sa od miezd. Nie je možné ich nafúknuť a tak to zdravotné poisťovne riešia limitmi pre zmluvných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. V zdravotnom poistení sa dá skvele plánovať, príjmy poisťovňa vie vopred podľa počtu poistencov a priemernej mzdy, dá bokom plánovaný zisk (na ten sa nesmie siahnuť, lebo by riaditeľ prišiel o miesto) a zvyšok rozpočíta na limity pre zmluvných partnerov. Preto sa potom stane, že lekár povie: „Máte dve možnosti. Buď vás zapíšem do poradovníka a na toto ošetrenie prídete na rad asi za… 15 mesiacov, alebo to môžete uhradiť ako samoplátca a môžem vám to urobiť na budúci týždeň.“
      Toto je tá dilema, kvôli ktorej nechce chorý starší človek ruinovať svoje deti. Lebo keď vás deti majú radi, tak vás nenechajú trápiť v bolestiach ešte 15 mesiacov.

      Reply
      • 15. decembra 2018 at 9:11
        Permalink

        Pán Moravčík.
        Prečo píšete k téme o ktorej nemáte takmer žiadne vedomosti?

        1. Do roku 1994 neexistoval žiaden zákon, ktorý by dal do rúk pacienta reálnu páku na vymáhanie si svojich práv. Okrem iného ani neboli nijako definované a o sťažnostiach rozhodoval riaditeľ nemocnice či polikliniky. No nikdy to nebolo v prospech pacientov.
        Ak hovoríte, že štát zodpovedal za zdravie ľudu, tak to bola potom nulová zodpovednosť, ak nemal pacient žiadne práva. Prvý aký taký zákon dal do rúk pacientom až Roman Kováč v r. 1994 aj keď bol málo podrobný a nekonkrétny.
        Ale skutočné moderné právne normy kde si môže reálnym spôsobom vymáhať pacient svoje práva dal až Rudolf Zajac v r. 2004. Mimochodom, jeho zákony o právach pacientov som s manželkou niekoľkokrát využil. Okrem iného bol zriadený aj Úrad pre dohľad , ktorý nezávisle kontroluje rešpektovanie práv pacientov a správanie ZP, či zdravotných zariadení.
        Zásadným problémom je, že sa pacienti nesťažujú na krivdy ktoré im spôsobuje systém, alebo jednotlivci v zdravotníctve. Ale to už je ich chyba.

        2. Zdravotnícke zákony v oblasti ekonomiky a slobodného trhu sú žiaľ príliš socialistické a to spôsobuje že sú dlhé čakacie lehoty, a tiež sú príliš ochraňované zariadenia neschopné mať ekonomickú vyrovnanosť.
        Ešte k tým čakacím lehotám.
        To že sú dlhé čkacie lehoty k špecialistom je fakt a sú spôsobené predovšetkým zrušením poplatkov za prednostné ošetrenie. Predtým týchto pacientov leklár ošetril aj bez toho aby mu to poisťovňa zaplatila. Teraz mu to nemá kto zaplatiť. Vy by ste mimochodom pracovali zadarmo?

        Avšak je tu jeden mýtus o dlhých čakacích lehotách na operácie. Žiaľ tie boli veľmi dlhé a ešte dlhšie za socíku. Môj kolega z práce čakal na operáciu srdca v r. 1987 2 roky! Slovom – dva roky.
        Ale samozrejme sa o tom nikde nepísalo, lebo by bolo jasné že to socialistické zdravotníctvo je nehumánne a za nič nestojí. Teraz môžeme slobodne písať o hocičom. A teda aj o všetkých negatívnych veciach o ktorých sme za „sociálneho “ štátu nemohli.

        3. Náhrada mzdy počas PN v prvých dňoch nie je „kapiatlistický“ výmysel, ale socialistický. Náhrada v prvých trocho či piatich dňoch za socíku bola minimálna. Asi len 30% z priemernej mzdy. Takže aj socializmus sa bránil proti PN kám na pár dní, kedy si socialistický pracovník chcel liečiť banálnu chorobu.

        4. Áno, limity sú problém, ale problém je aj v zazmluvňovaní lekárov.
        Tento problém sa však dá riešiť iba s ochotou pacienta priplatiť si, ale samozrejme mal by mať možnosť potom platiť nižšie odvody.
        To je však na zmenu mnohých zákonov. Výsledok by bol efektívny, ale pre socialistov neprijateľný. Tak teraz radšej čakajú „zadarmo“ aby prišli k lekárovi neskoro.

        Reply
  • 15. decembra 2018 at 0:22
    Permalink

    Odpoveď pre M.M.: Vďaka za info i zhrnutie do analýzy. Zákony však môžu meniť zákonodarcovia. Záleží od nás, koho zvolíme do NR SR. Samozrejme, že nepredpokladám, že tie nové makroekonomické ukazovatele príjme SR v súčasnej štruktúre NR SR či vlády. Už len kvôli nevôli „Bruselu“ by sa to neodvážili. Ale nástroj – ekonomický ukazovateľ premeny zdravia na rastový ekonomický cieľ tu už je a to znamená, že musí prísť iná vláda a iný parlament, aby to schválili. a aby ho použili. V Bhutáne zaviedli ekonomický ukazovateľ „hrubé národné šťastie“ a NATO ich kvôli tomu nebombarduje…. my 16 mesiacov už vydržíme. A „Brusel“? Bude ešte „Brusel“ vládnuť nášmu svetu v apríli 2020?

    Reply
    • 15. decembra 2018 at 11:34
      Permalink

      Áno, viem o tejto koncepcii v Bhutáne a páči sa mi ten prístup.

      Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *