Ilustračný obrázok: Pexels free photos
Po tom, čo som videl hrubú knihu Plánu obnovy v rukách predsedu vlády, spomenul som si na predvstupové obdobie a14. jún 2000: Európska rada oficiálne potvrdila, že Slovensko predbežne uzavrelo 6 z 8 predložených kapitol. Celkový počet kapitol, ktoré muselo Slovensko pred svojím vstupom do EÚ uzavrieť, bol 30. Ak mala jedna kapitola 100 strán, spolu to bolo 3000 strán. Mali nás ako pod zväčšovacím sklom. Vedeli naši ekonómovia aspoň o bilanciách zahraničného obchodu a platobnej bilancii starých členov EÚ? Ich dlhoch?
Zároveň som sa rozhodol poprezerať Plán obnovy na internete. Hneď my vyskočili dátumy, a prvý bol 21.7.2020, kedy sa uskutočnila dohoda európskych lídrov na zriadení Plánu obnovy a odolnosti. Posledným termínom bol 30.4.2021 označený ako deadline na zaslanie finálneho Plánu obnovy Európskej komisii. Vláda nevie preložiť ani pojem deadline do slovenčiny.
V Pláne obnovy som očakával, verím, že aj čitateľ, strategické zámery rozvoja Slovenska v komplexe ekonomík EÚ. Myslím tým stanovenie bázických cieľov a priorít, ktoré určia činnosti (aktivity) vlády, ktoré zaručia ako sa ciele dosiahnu, a hlavne mobilizáciu zdrojov ekonomiky SR, aby sa zabezpečili tie aktivity vlády. Čakal som hutné, nie povrchné vyjadrenie podstaty problémov na báze poznatkov predovšetkým ekonomických vied. A práve to mi chýba v Pláne obnovy. Čo sa stane s EÚ v krátkej budúcnosti? Bude EU útvarom akým je dnes o 5 rokov? Bude EÚ štátom? Pozrel som si niekoľko vedeckých článkov v internetových časopisoch o fungovaní ekonomík EÚ v angličtine a vo francúzštine.
Články sa týkali Nemecka, Francúzska, Poľska a Maďarska. Boli vedecky fundované, napr. článok F. Steinberga s názvom How to fix the Euro: Strengthening Governance in Europe, čiže Ako fixovať euro: Posilňovanie vládnutia v Európe. Už nadpis indikuje problémy. Významný článok o problémoch eura napísal aj nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Prof. G. Stiglitz. Slovenskí ekonómovia mlčia, ani jeden článok o základných problémoch EÚ.
Ale, majú strategické zámery MMF, ECB, ba aj EÚ, ako základy obnovy, ku ktorým by malo inklinovať aj Slovensko? Aká bude stabilita eura, veď naša NBS je iba pobočkou ECB, teda neovplyvňuje napr. množstvo peňazí v obehu. Plán obnovy som sa snažil obsiahnuť aspoň v hlavných bodoch. Mal by byť v strede záujmov ekonómov Slovenska, veď ide o plán, o perspektívu, a ide, skrátene, o hospodársku alebo ekonomickú politiku vlády SR (ciele a nástroje). Očakával som, že prvé časti sa budú venovať preskúmaniu našich vlastných praktických skúseností s EÚ, a len na základe podrobnej analýzy príslušných ekonomických faktov materiál mal poukázať na nedostatky a chyby v minulom období a potom sa v texte mala odporučiť aj náprava chýb. Možno som to nepostrehol, a v pláne to je. SR, majúc skúsenosti s našimi trestaným šoférmi som očakával, že bude analyzovaný problém podmienok realizácie pracovných síl národov, ba aj národností, v krajinách EÚ. Preto som si pri čítaní Plánu na internete všímal či sa stretnem s analýzou zásadných aspektov ekonomického života EÚ.
Na internete som však našiel Priemerné ročné platy v EÚ (Average annual salaries). V Nemecku mali v roku 2019 priemerný ročný plať 53 638 eur a v roku 1991 bol plat 39 851 eur. V Spojenom kráľovstve to bolo 41 226 a 34 728 eur. Vo Francúzku činil priemer 41 480 a 34 728 eur. V Taliansku mali 39 198 a 38 050 eur. V Španielsku to bolo 38 752 a 36 770 eur. Mesačné hodnoty si ľahko vypočíta čitateľ. Na Slovensku sme mali priemernú mesačnú mzdu 980 eur v roku 2019. Obrovský rozdiel. Veľké zaostávanie! Už aj vláda hovorí o zaostávaní Slovenska, a práve jeho riešenie malo byť východiskom.
Neviem ako ho merajú, lebo HDP nie je vôbec vhodným ekonomickým ukazovateľom. (Jeho 5 nedostatkov som napísal eurokomisárovi zodpovednému za Eurostat). Avšak o jeho slabých miestach hovoria ekonómovia prinajmenej od roku 1960. Slovenskí ekonómovia v rokoch 1964 – 69 využívali mieru stupeň ekonomického rozvoja. Jeho matematickú formuláciu aj s príkladom som uviedol v liste eurokomisárovi.
Pozrime si problémy hlbšie, konkrétnejšie. Vláda iste vie, prečo vzniklo EHS (Belgicko, Francia, NSR, Taliansko, Luxembursko a Holandsko). Išlo im o zavedenie plnej colnej únie. V roku 1979 vznikol európsky monetárny systém a vznikla medzinárodná peňažná jednotka ECU, ktorá bola váženým priemerom mien krajín EHS (a kde je trh?). Zaviedla sa centrálna miera s fluktuáciou +/-2,25 %. Následne Delorsov výbor stanovil kritériá na vstup do Európskej únie a to Maastrichtskou zmluvou/dohodou. ECU nahradilo euro v roku 1999. Boli to všetko vážne ekonomické zmeny a teda aj poučenia prečo vznikla EÚ. Aby čitateľ dostal jasnejšiu predstavu o problémoch už pri vzniku EÚ, uvediem konkrétne problémy krajín v tabuľke nižšie, ktorú uvádza M. Gärtner vo svojom diele (1997).
Ekonomické fakty o troch krajinách
Zreteľné sú vážne ekonomické problémy krajín uvedených v tabuľke. Vedeli a vedia to vládni ekonómovia? Gärtner hovorí, že pozícia Spojeného kráľovstva ostro kontrastovala s pozíciou Francúzska. Británia bola celkom v inej fáze ekonomického cyklu ako Francúzsko a Taliansko. Následné reštriktívne efekty kvôli nemeckej úrokovej miere sa stali neudržateľné. Čitateľ cíti odborný pohľad. V dôsledku toho nebolo prekvapením, že Británia bola prvou krajinou, ktorá opustila EMS v čase jeho krízy. A nakoniec vieme, že opustila EÚ. Prečo? Pre fiskálnu politiku EÚ? Pre fiskálnu integráciu? Pre finančná politiku? Či pre reforma finančného systému? Aj SR pocítila dôsledky makroekonomických nerovnováh. Zabezpečila EÚ optimálnu eurozónu? Čiže, aké sú kroky na budovanie udržateľnejšej eurozóny? Môžeme čakať ekonomické zjednotenie? Budú sa prideľovať migranti? Nič také som nečítal v Pláne obnovy. A čo dlhy nielen SR?
Čitateľ videl hrubú knihu zmluvy o vystúpení Anglicka z EÚ. Našim predstaviteľom tie otázky nerobili a nerobia vrásky na čele?
Lepšie vzdelanie, veda, výskum, inovácie bola časť Plánu, ktorú so si prezrel. Budú mať slovenské deti na juhu Slovenska slovenské školy? A čo výskum? V. Pavlenda má vo svojom diele (1968) podkapitolu Meranie (miery, ukazovatele) medzioblastného ekonomického vyrovnávania. Veď bez toho sa nedá zasahovať do fungovania ekonomiky, jej usmernenia. Dostal som mail, ktorý oznamoval, že dovoľujeme si Vás informovať, že Európsky dvor audítorov (EDA) práve uverejnil podkladový dokument k auditu s názvom Úloha Komisie pri poskytovaní vysoko kvalitných európskych štatistík.
Nemilé prekvapenie. Zistili to až teraz? EHK v Ženeve už v rokoch 1964 – 70 riešila problémy komparácie ekonomík EHK a predovšetkým sa riešili problémy precízneho vykazovania ekonomických výsledkov krajín v I/O tabuľkách. V tabuľke Belgicka som našiel viac ako 50 chýb a to vďaka dávno známym spôsobov kontroly, vzťahom a súvislostiam ekonomických údajov. A v súčasnosti sa opäť zaoberáme kvalitou štatistík EÚ, ktoré sa týkajú širokej škály aspektov spoločnosti a hospodárstva!! Audit sa bude konkrétne zameriavať na úlohu Európskej komisie, pokiaľ ide o poskytovanie vysoko kvalitných štatistických údajov Európskej únii a jej členským štátom.
V tejto časti som nenašiel požiadavku (úlohu) vlády na ekonomické vedy, a to vedeckú formuláciu stupňa ekonomického rozvoja spolu s jeho matematickou formuláciou a spôsoby merania zaostávania SR za EÚ.
Záver:
Urobím ho tak, že uvediem text z Plánu o vede, výskume a inováciách:
„Kvalitnejší výskum a spolupráca verejného a súkromného sektora prispejú k rozvoju sektorov s vysokou pridanou hodnotou, k vyššej dlhodobej inovatívnosti a konkurencieschopnosti slovenských podnikov a k budovaniu strategickej autonómie EÚ v oblasti top inovatívnych technológií. Lákanie a udržanie talentov vytvára predpoklady na rast ekonomiky a tvorbu pracovných miest.“
Na mňa pôsobí až neodborne.
V najbližších rokoch treba eliminovať najzávažnejšie národohospodárske disproporcie (automobilový priemysel, poľnohospodárstvo), o ktorých som sa nedočítal. Vláda musí mať koncepčný prístup k medzioblastnému, medziregionálnemu vývoju v SR, ale menovite aj k rozvoju Slovenska v ekonomike EÚ. Zabezpečiť racionálne využitie zdrojov rastu Slovenska v záujme efektívnejšieho vývoja ekonomiky EÚ.
Musíme využiť poznatky ekonomických vied bez zbytočného vzájomného podozrievania, tezaurovania akoby vybraných problémov, o ktorých sa nemá diskutovať, ktoré sa nemajú verejnosti sprístupňovať, bez tabuizovania niektorých stránok problémov, teda všetkého, čo bráni poznávať a formulovať objektívnu pravdu o fungovaní ekonomík EÚ.
Nechceme byť iba dielňou.
Prof. J. Husár
Bratislava, 6. 5. 2021
