Bratislava 1. decembra (TASR) – Pre dieťa v období puberty a adolescencie rovesnícke skupiny nadobúdajú väčší význam. V online priestore sa deti nenaučia fungovať v širšom kolektíve, vedieť si presadiť alebo prezentovať svoj názor nielen medzi rovesníkmi, ale aj medzi dospelými či učiteľmi. V reakcii na to, aký vplyv môže mať na žiakov skutočnosť, že nechodia do školy, sa na tom pre TASR zhodli psychologičky Beáta Sedlačková, Bronislava Kundrátová a Ľubica Kövérová z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie (VÚDPaP).
Psychologičky tvrdia, že deťom chýbajú sociálne vzťahy. „Škola predstavuje sociálne spoločenstvo, deti potrebujú niekam patriť, byť súčasťou spoločenstva. Online vyučovanie nedokáže plnohodnotne nahradiť vzájomnú interakciu v triede – medzi učiteľom a žiakmi, ani medzi žiakmi navzájom,“ uviedli s tým, že žiaci 2. stupňa základných škôl aj stredoškoláci sa nachádzajú vo vývinovej fáze, kedy sa potrebujú prirodzene osamostatňovať a vzďaľovať od rodičov. Psychologičky upozorňujú, že dôležité miesto pre nich predstavuje kolektív rovesníkov a škola. Dlhodobé odlúčenie od rovesníkov môže mať podľa nich negatívny vplyv na sociálne väzby detí, na rozvoj ich individuálnych komunikačných zručností, empatie či emocionálneho prežívania.
Odborníci okrem sociálneho dopadu upozorňujú aj na zhoršenie vzdelávacích výsledkov žiakov, zvýšenie rizika predčasného ukončenia školskej dochádzky, zníženie príjmov či prehlbovanie rozdielov vo vzdelávacích výsledkoch. Ohrozenou skupinou môžu byť hlavne deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami. Rovnako sa prehlbujú rozdiely u detí z vylúčených marginalizovaných komunít, ktoré majú obmedzený prístup k novým technológiam.
Počas online vzdelávania podávajú deti menej kvalitný výkon, strácajú motiváciu vzdelávať sa. „Online vyučovanie je veľmi náročné na udržanie pozornosti dieťaťa, rýchlejšie nastupuje pocit únavy, vyčerpania, chýba možnosť okamžite reagovať na výklad učiteľa, napríklad opýtať sa, keď niečomu nerozumie. Tento druh vyučovania nepodporuje interaktívne vyučovanie, prácu v menších skupinách, kooperáciu, diferencované vyučovanie,“ poznamenali psychologičky. Poukázali na to, že maturanti a deviataci môžu pociťovať nedostatky tejto formy vzdelávania. Nevýhodou je aj to, že menej pracujú s učebnicami, chýba práca s textom. „Niektorí pedagógovia odhadujú, že deti sa dištančným spôsobom výučby naučia iba jednu tretinu toho, čo by sa naučili v škole,“ doplnili psychologičky.
Online vzdelávanie môže mať podľa trojice psychologičiek aj svoje pozitíva, napríklad deti sa môžu zdokonaliť v počítačových zručnostiach. „Dištančné štúdium dáva žiakom vyšších ročníkov základných a stredných škôl príležitosť naučiť sa samostatnosti, pracovať vlastným tempom v čase, ktorý im najlepšie vyhovuje, byť flexibilný, tvorivý pri vypracovaní zadaných prác,“ konkretizovali psychologičky. Výhodou dištančného vzdelávania môže byť podľa nich aj väčší kontakt s rodinou, väčší časový priestor na vymieňanie si rodinných zážitkov a na rozhovory s rodičmi.