Ilustračné foto: TASS
V pondelok, krátko po napätých rozhovoroch čínskej delegácie s USA na Aljaške, navštívil Čínu minister zahraničných vecí Ruskej federácie Sergej Lavrov. Rozhovory Číny s Ruskom na tejto úrovni teda prichádzajú bezprostredne po tom, ako mali obidve krajiny nepríjemnú skúsenosť s novou americkou zahraničnou politikou.
Už pred príchodom Sergeja Lavrova písali čínske noviny The Global Times o návšteve s očakávaním. Ukáže sa, do akej miery môžu Čína a Rusko koordinovať svoje akcie na elimináciu problémov, ktoré začali spôsobovať USA. Zároveň noviny upozornili na načasovanie. Čína sa na najvyššom stupni diplomacie stretne s predstaviteľom Ruska ako s prvou krajinou po rozčarovaní na Aljaške. V tomto zmysle Sergej Lavrov nesklamal. Navrhol, aby Čína spolu s Ruskou federáciou opustili dolárový platobný systém a začali v medzinárodnom obchode používať národné meny. Nikkei Asia ho citujú:
Je nutné, aby sme znížili riziká vyplývajúce zo sankcií. Potrebujeme si zabezpečiť technologickú nezávislosť orientáciou na platby v svojich národných menách a globálnych menách, ktoré slúžia ako alternatíva k doláru.
V USA ihneď pochopili, že je to vážne…
Na americkom portáli News.am to pochopili celkom presne. Vyložili to ako výzvu opustiť platobné systémy, ktoré kontroluje Západ. Citujú Lavrova v tom zmysle, že životné okolnosti prinútili Rusko a Čínu budovať svoje vzájomné ekonomické a sociálne vzťahy tak, aby nezáviseli od „bičíka“, ktorým na nich mávajú ich západní partneri. Lavrov tiež povedal:
„V akomkoľvek ohľade je chybou na modernej medzinárodnej scéne niekoho tlačiť sankciami a je jednoducho hlúpe chovať sa takýmto spôsobom k Rusku a Číne.“
.
New York Post citujú slová Hua Čan-jing, hovorkyne čínskeho ministerstva zahraničných vecí. Hovorí, že Peking a Moskva budú „vždy stáť plece pri pleci“. Čína a Rusko sú veľmi blízki partneri a budú udržiavať tesné kontakty na rôznych úrovniach. Ďalej povedala:
„Tento vývoj rusko-čínskych vzájomných vzťahov nie je orientovaný proti žiadnej konkrétnej krajine a naše vzťahy ostávajú čestné a otvorené. Na rozdiel od iných krajín, ktoré majú svoje skryté motívy alebo dokonca konšpirujú.“
.
…ale niektorým je to jedno
Washington Examiner cituje aj názor Jamesa Carafano z Heritage Foundation, ktorý je expertom na národnú bezpečnosť a zahraničné vzťahy. Tvrdí: „Je tu zreteľne vidieť, že Čína s Ruskom sa snažia ušiť nejaký nový hospodársky poriadok. Ale nič im to nebude platné. Dolár je de facto svetovým platidlom. Zmeniť sa to môže len zmenou dôvery ľudí k doláru.“ James Carafano ďalej perspektívu dohody Ruska s Čínou hodnotí takto:
„Keď je pre ľudí čoraz menej príťažlivé byť perifériou Pekingu alebo Moskvy, tak si myslím, že si takouto rétorikou len popudia ľudí proti sebe. Európania sa s nimi ani nebudú baviť a uvalia na nich sankcie, viete? To, čo tu hovoria Rusko s Čínou, to je len príznak, že ničomu nerozumejú.“
Čínske noviny Global Times okrem všeobecnej informácie o rozhovoroch píšu o tom, že Čína s Ruskom už na de-dolarizácii pracujú niekoľko rokov a podľa Financial Times sa im podaril prielom, keď z podielu 90 % v roku 2015 klesol podiel vzájomných obchodov v dolároch na 46 % v roku 2020.
O obchodovaní len v národných menách sa viedli rozhovory aj v rámci krajín BRICS, no vývoj efektívneho spoločného platobného systému ako alternatíve k SWIFTu zabrdili jednak technické prekážky a jednak obranné aktivity USA, ktoré všemožne chránia medzinárodnú pozíciu svojej meny. Jedným z nástrojov takej ochrany sú aj sankčné režimy, ktoré priamo predpisujú cez ktoré korešpondenčné banky sa platby smú vykonávať a cez ktoré nie. K takýmto sankciám sa automaticky pripájajú spojenci USA, najmä v Európe.
Angelo Giuliano, švajčiarsky finančný expert, ktorý žije v Honkongu, povedal pre Global Times: „Podotýkam, že skutočná hodnota dolára spočíva v tom, že ho všade akceptujú, veľké množstvo účastníkov na trhu dôveruje tomuto papieriku, ktorý by bez nich nemal cenu ani toaletného papiera.“
Dolár je stále mena, v ktorej prebieha najviac medzinárodných obchodov. Ale v januári 2021 už jeho podiel klesol na 38,3 % z podielu 40,8 % v roku 2020. Jeho miesto postupne preberá euro s podielom 36,6 %, ktorý stále rastie. Podiel juanu 2,42 % vôbec nezodpovedá ekonomickej sile Číny.
Pozrite tiež:
Médiá hlavného prúdu neinformovali presne o Putinovej odpovedi Bidenovi
Tvrdá odpoveď Číny na výčitky ministra Blinkena na stretnutí v Anchorage
