Tvrdá odpoveď Číny na výčitky ministra Blinkena na stretnutí v Anchorage

Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Koncom týždňa sa v Anchorage na Aljaške stretli predstavitelia novej Bidenovej administratívy so svojimi čínskymi protipartnermi na prvých rozhovoroch na najvyššej úrovni. Za americkú stranu to bol hlavne minister zahraničných vecí Antony Blinken a poradca prezidenta pre otázky národnej bezpečnosti Jake Sullivan. Za čínsku stranu to bol minister zahraničných vecí Wang Ji a predseda zahraničného výboru KS Číny Jang Ťie-čch.

(zdroj)

Na úvod pred kamerami zvyknú byť tieto stretnutia len stručné a nudné, majú trvať len niekoľko minút. Minister Blinken však začal zostra (pozn. red.: očividne v USA nečítajú naše články) a oznámil svetu, že USA plánujú pri rokovaniach otvoriť otázku porušovania ľudských práv v Honkongu, čínskej agresie voči americkým spojencom v juhovýchodnej Ázii a kybernetickým útokom Číny voči americkým spoločnostiam. Spolu s faktom, že necelých 24 hodín pred začiatkom rozhovorov vydali USA nové sankcie voči predstaviteľom Číny a aj s miestom stretnutia – na Aljaške, to bol jasný signál pritvrdenia postoja USA pod Bidenom voči Číne.

Čínski predstavitelia však tomuto tvrdému útoku neostali nič dlžní. Minister Wang Ji svojou úvodnou rečou zrušil zavedený protokol a takmer 20 minút v ostrom tóne odpovedal americkej strane, že Čína nemieni pasívne trpieť, aby USA takto verejne útočili na čínsky ľud, keď ony samy majú dosť problémov s dodržovaním ľudských práv doma.

The Guardian sa už titulkom pýta, či toto stretnutie nastolilo trvalý nový tón dialógu medzi USA a Čínou.


Postoj Číny

(zdroj)

Čínska tlač informuje podrobne aj o odpovedi predstaviteľov Číny (kompletný prepis v angličtine je tu) a celkovo toto prvé stretnutie novej administratívy USA s čínskou stranou hodnotí ako americký debakel a že sa Američania „vyfarbili“. Jang Ťie-čch totiž partnerom vo svojej dlhej reči pripomenul, že týmto rozhovorom predchádzal telefonický dohovor prezidentov Číny a USA a že sa dohodli, že vzájomné vzťahy posunú na vyššiu úroveň a k zlepšeniu spolupráce. Tieto rozhovory mali byť naplnením tohto prezidentského dohovoru.

Avšak zdá sa, že USA sa znovu vrátili k obvyklému tónu z čias studenej vojny a chcú druhých poučovať, ako sa majú chovať. Chcú s Čínou jednať z pozície sily. Ale USA už majú skúsenosť s vojenskou konfrontáciou s Čínou a nedopadlo to pre USA najlepšie (pozn. red.: narážka na kórejskú vojnu začiatkom 50-tych rokov). USA nie sú oprávnené rozprávať s Čínou z pozície sily a Čína to nebude pasívne znášať. USA majú svoju formu demokracie a Čína svoju. USA by mali prestať druhým národom vnucovať svoju predstavu o demokracii.

Minister Wang Ji tiež povedal: „Čína nikdy v minulosti neakceptovala neodôvodnené obvinenia a ani ich nebude akceptovať v budúcnosti. Na druhej strane tiež očakávame, že sa USA zdržia takéhoto hegemonistického zasahovania do vnútorných vecí Číny. Toto musí prestať. Prijali sme vaše pozvanie a prišli sme sem. Avšak tesne pred našim príchodom ste uvalili nové sankcie na Čínu. Nemyslím, že toto je dobrý spôsob, akým sa prejavuje pohostinnosť. Ak sa USA pokúšajú takýmto spôsobom získať určitú výhodu v rozhovoroch, obávam sa, že ste sa prepočítali. Takto môžete len demonštrovať svoju slabosť a neschopnosť. Na postoj Číny to však nebude mať vôbec žiadny vplyv. Neotrasiete tak vôľou čínskeho ľudu.


Mier je lepší ako vojna

(zdroj)

V tejto súvislosti je zaujímavý komentár austrálskych ABC News už svojim titulkom: „Schyľuje sa k vojne medzi USA a Čínou a Austrália sa ocitla uprostred bojiska“. Austrálčanom kvôli svojej geopolitickej polohe nie je všetko jedno. Varujú Američanov, že oni možno už na kórejskú vojnu zabudli, ale v Číne každý december oslavujú veľké víťazstvo nad americkým imperializmom. V roku 1950 sa v decambri skončil dvojmesačný pochod čínskych „dobrovoľníkov“ od čínskych hraníc až po 38. rovnobežku a pre USA to bol najdlhší ústup ich vojsk v histórii. Američanom treba povedať, píšu Austrálčania, že Číňania sa USA nebáli vtedy a nebudú sa ani dnes.

Austrálčania vedia, že v prípade vojenského konfliktu medzi USA a Čínou nemôžu ostať neutrálni. Sú spojencami USA. Ale uvedomujú si, že výsledok takej vojny by bol pre všetky krajiny v oblasti katastrofálny a spolu s ďalšími regionálnymi mocnosťami, Japonskom a Indiou, sa dlhodobo snažia nachádzať mierové riešenia. Lebo, pripomína sa v článku, USA tiež pomohli Číne, aby sa otvorila svetu, stala sa svetovým dodávateľom a vďaka USA ekonomicky vyrástla. Mierová spolupráca oboch mocností by rozhodne bola prospešnejšia ako konflikt.


Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


4 thoughts on “Tvrdá odpoveď Číny na výčitky ministra Blinkena na stretnutí v Anchorage

  • 22. marca 2021 at 11:31
    Permalink

    Ach, tak súdruhovia bránia vôľu čínskeho ľudu? Som nevedel… A ako? Tým, že ho ich dystopický režim odpočúva a sleduje ako sa len dá?
    Inak hrdá Austrália je už ekonomicky pod čínskou nadvládou, čínske firmy skúpili celý južný pacifik a mnoho firiem aj v Európe, robia si nároky na rybolov a ťažbu v cudzích vodách a šikanujú štáty po celom svete. V tomto už dávno prekonali USA.
    Po internete sa šíri hláška: China is asshole.

    Reply
    • 22. marca 2021 at 13:36
      Permalink

      Pozrime sa, pán je jednostranne informovaný o špehovaní ľudí, ale na ohováranie to stačí. Práve som sa dočítal, že vo Francúzsku čelí súdnej žalobe Ikea za špehovanie svojich zamestnancov a uchádzačov o zamestnanie:
      https://www.theguardian.com/business/2021/mar/22/ikea-goes-on-trial-in-france-accused-of-spying-on-staff
      Píše o tom hlavný prúd, takže žiadni „Putinovi agenti“.
      Je nám jasné, že aj súdruhovia v Číne robia veľa chýb, ale chceme sa na svet dívať triezvo a s touto naivnou propagandou choďte na iné portály.

      Reply
      • 22. marca 2021 at 16:42
        Permalink

        Asi som začal zbytočne sarkasticky. Ale za najväčšiu hrozbou dnes považujem Čínu, takže im netreba zbytočne fandiť len preto, že nemáme radi USA. K Rusku som sa vôbec nevyjadroval.
        Že Ikea čelí žalobe, je dobre a ak sa to ukáže byť pravda, tak nech si to zlízne – presne tak to má byť. V Číne by sa šéf Ikei asi „stratil“ aj s celým manažmentom, keby sledovačky posielali niekde inde ako miestnej vláde.
        Som si vedomý, čo všetko napáchali Spojené štáty po svete, no akokoľvek mám k nim rezervovaný postoj, s ich politikou voči Číne som 100% na ich strane.
        Číňania v poslednej dobe získali po svete taký ekonomický vplyv, že USA sú už asi jediná krajina, ktorá si ich môže dovoliť otvorene kritizovať. Ešte aj tá Austrália, ktorá na vlastnej koži zažíva čínsku arogantnú politiku aj s polovicou juhovýchodnej Ázie, drží radšej sklapnuté uši.
        Osobne ma mrzí politika USA voči Rusku, ktoré by mohlo (a teraz špekulujem – nevidím do zákulisia) byť silným spojencom, takto nás všetkých zvalcuje číňan, lebo jastrabi v zákulisí USA asi dúfajú, že uchmatnú niečo zo Sibíri alebo čo. Považujem za pravdepodobnejšie, že by ich v tomto predbehla Čína, keby k niečomu došlo.

        Reply
        • 25. marca 2021 at 20:54
          Permalink

          Pán Ján asi nemá rád ľudí a vo svojom spravodlivom hneve na čínske napredovanie si radšej želá, aby svet zhorel v ohni vojny. USA totiž pomaly smerujú od demokratickej podoby kapitalizmu k fašistickej podobe kapitalizmu. A budú ochotné vyvolať aj vojnu, ako by sa mali vzdať svojho imperiálneho postavenia. Nuž a v tomto v silnejúcej Číne sa javí nádej, že sa tomu podarí vyhnúť. Tu nejde o Váš fanúšikovský postoj, že raz fandím tomu a potom tomu, ale o racionálny postoj, čo jednoducho dnes treba v tejto civilizácii urobiť, aby sme sa vyhli vojne a pokročili ďalej. A bez ohľadu na to, že nerozumieme čínskej kultúre, mentalite, nie všetko sa nám musí v jej správaní páčiť, z racionálneho hľadiska v nej spočíva nádej. Vidieť nádej pre ľudstvo v krokoch USA dnes môže naozaj len zúfalý fanúšik.

          Vám sa nepáči závislosť na Číne. Len ste akosi vo svojom hneve prehliadli, že Čína je zároveň závislá na USA, Austrálii, EÚ – a oni to aj tak vysvetľujú, Že nepriateľstvom a obchodnými vojnami utrpia všetci.

          Áno, dospeli sme do globálnej závislosti, kedy sú krajiny na sebe ekonomicky, obchodne, energeticky, bezpečnostne, ekologicky, ap. závislé. Dospeli sme do úrovne globálnej deľby práce, spolupráce, kedy sily spolupráce prevažujú nad silami konkurencie, nepriateľstva. USA síce vedú nepriateľské reči proti Rusku, ale pracujú na jednej ISS a spolupracujú pri množstve iných vecí. USA vedú hospodársku vojnu proti Číne, ale zároveň s ňou vedú rozhovory, pretože sú na sebe príliš závislí, bez rozhovorov to dnes jednoducho nejde.
          A v tomto spočíva určitá nádej, že k svetovej vojne nedôjde, pretože nemá zmysel zničiť svojho dôležitého odberateľa a zároveň dodávateľa, pretože by som tým zničil aj seba. Všetci sú na sebe tak závislí, že nemá zmysel ich ničiť. Ani pre Čínu nemá zmysel tlačiť do úpadku USA, Austráliu, EÚ, pretože načo potom buduje svoj priemysel, načo buduje dopravné spojenia, pre koho bude dodávať, ak všetci padnú na hubu? A dodávať inteligentné zariadenia pre blbcov, otrokov, to by nemalo zmysel. Takže to sú také propagandistické táraniny, že Čína chce niekoho zničiť. To isté sa týka tzv. ruskej hrozby, tvrdení, že Rusko sa chystá napadnúť EÚ, ap. Preboha, náklady na okupáciu by boli mnohonásobne vyššie, ako úžitok. Rusko potrebuje s EÚ obchodovať, spolupracovať, nie bojovať.
          Preto Váš záujem na tom, aby USA tvrdo potláčali Čínu, pokladám za hlúposť – ako som povedal, asi nemáte rád ľudí, pretože to môže viesť len k svetovej vojne.

          Ale musím sa zároveň ohradiť, nerobte z nás blbcov. Ani raz som nezbadal a je problém uviesť nejaký konkrétny príklad, žeby ma Čína sledovala. Ale nie je problémom vidieť, že sme USA, Západom, vlastným štátom sledovaní na každom kroku. Tak nám tu, prosím, netlačte kaleráby do hlavy. Stačí si všimnúť, že USA sa technologicky pomaly vyvíjajú už len v oblastiach, ktoré súvisia so sledovaním ľudí: Microsoft, Google, Gmail, Facebook, alebo šikanovaním, sankciami: Globálny finančný systém SWIFT s asi 11 000 bankami pod kontrolou USA, dolár ako svetová mena, ap., aby mohli vydierať krajiny.
          Nechcú pripustiť Čínu do tejto oblasti a technológie 5G, pretože by tým stratili schopnosť špehovania sveta. Čína totiž previedla zopár pokusov s kvantovou komunikáciou, kde je špehovanie vylúčené.

          Tie Vaše tvrdenia totiž vyplývajú z jedného problému EÚ a Západu: totálnej ideologizácie nášho poznania, vedu sme totálne nahradili ideológiou, hodnotami (Európske hodnoty), poučovaním. Výsledkom je potom zvolenie takých vlád v Európe, ktoré nedokážu zvládnuť pandémiu. Spoločnosť sa nedá riadiť ideológiou. Je smiešne, ak aj slovenskí politici z 5 mil. národa poučujú čínsku vládu, ako má riadiť krajinu. Asi o tom vedia viac, ak čínska civilizácia 5000 rokov dotiahla s tak veľkou populáciou, ucelenou kultúrou a tradíciami k takej dynamike aj dnes.
          Ešte som nevidel, aby nás Číňania poučovali, ako sa máme správať. Ale pripadám si ako blbec, keď ma v Európe a zo Západu neustále niekto poučuje, čo si mám myslieť.

          Reply

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *