Ako to vidí Čína: rozprávať Číne o ľudských právach je zaručený spôsob, ako sa strápniť

Ilustračný obrázok: portál Plus jeden deň

Dvojité štandardy ľudských práv, ktoré uplatňujú západní liberálni politici, poznáme aj na Slovensku dôverne. Napríklad na adresu protestov pred Úradom vlády SR 17. 11. 2020 povedal minister vnútra Mikulec toto: „Je naozaj úbohé, že v čase, keď u nás alarmujúco narastá počet nakazených koronavírusom, je vyhlásený núdzový stav a zákaz zhromažďovania sa, sa nájdu ľudia, ktorí nič z toho nerešpektujú.“ Keď však šlo v podobnej situácii o protesty v Rusku proti uväzneniu Navaľného, minister zahraničia Korčok prehlásil: „Vyzývame ruské orgány, aby rešpektovali ľudské práva a politické slobody v Rusku a jeho medzinárodné záväzky.“

Nielen Rusko, aj Čínu takto západní politici pri každej príležitosti poučujú o ľudských právach. Ale funguje to? Čo si o tom myslí Čína?

.

Globálna pandémia, teda udalosť, ktorá rovnako zasiahla všetky kontinenty, nastavila zrkadlo pravdy aj štylizácii Západu ako ochrancu ľudských práv. V Čínskom časopise Global Times upozorňujú na to, že zoči-voči pandémii ako spoločnému nepriateľovi, sa ukázalo, že Západ má oproti Číne, ale aj veľkej časti rozvojových krajín, úplne iný pohľad na definíciu obsahu ľudských práv.

Komentátor to ilustruje na dvojici článkov, ktoré nedávno vyšli v tlači v USA a v Číne. The Economist uverejnil článok s titulkom: „Mnohí Číňania šokujúco akceptujú tvrdé protivírusové opatrenia“. Na portáli čínskej televízie CGTN zas vyšiel článok indického komentátora Maiteja Bhakala s titulkom: „Mnohí Američania šokujúco tolerujú masu obetí Covid-19“.

Západné médiá vyčítajú čínskym úradom nielen to, že opatrenia proti pandémii sa zverejňujú náhle a bez dostatočného časového predstihu, aby sa obyvatelia mohli pripraviť, ale aj to, že zabraňujú šíreniu informácií („väčšina z Číňanov nikdy nevidela Twitter alebo Google“) a masívne používajú technické prostriedky na sledovanie obyvateľov. Ide napríklad o technológiu rozpoznávania tváre v metre mnohých veľkých miest, ale aj tisícky termokamier, ktoré sledovali rozširovanie nákazy. Západ síce oceňuje, ako rýchlo a efektívne sa Čína vysporiadala s pandémiou, ale bolo to za cenu „neprijateľného obmedzovania ľudských práv“.

Čínska spoločnosť s tisíce rokov trvajúcou kontinuitou a vychovaná na konfuciánskej tradícii harmónie jednotlivcov so spoločnosťou, a teda aj so štátnymi inštitúciami, chápe ľudské práva s celkom iným ustanovením priorít. Vládne opatrenia Číňania zďaleka nepociťujú ako obmedzovanie svojich práv. Na druhej strane, vládne inštitúcie sa cítia zodpovedné za životy a zdravie obyvateľov. Otvorene hovoria, že ochrana života a zdravia je prvoradá a ostatné ľudské práva majú zmysel len pre živých a zdravých ľudí.

Maitreia Bhakal na druhej strane píše o Američanoch, že v ich chápaní ľudských práv je osobná sloboda robiť a hovoriť, čo človek chce, nadradená aj nad verejnou bezpečnosťou a ochranou života a zdravia. Američania tak reagujú aj na teroristické hrozby. Hovoria, že nesmú podľahnúť strachu a dovoliť, aby teroristi dosiahli svoje. Presne rovnako sa stavajú napríklad k noseniu rúšok. Myslia si, že nosením rúšok sa poddávajú vírusu a on „dosiahol svoje“. Američania neznášajú autority, ktoré im hovoria, čo majú robiť, a to sa týka aj vedeckých a expertných autorít. Politici a médiá Západu voči zvyšku sveta stále zotrvávajú vo svojej ľudsko-právnej rétorike. Majú príliš málo sebareflexie, aby videli rozpor s realitou.

Kvôli ekonomickej a vojenskej sile Západu doteraz svet trpne znášal dvojité štandardy a povýšenecké konanie. Pandémia je však zrkadlom, ktoré Západ ukázalo zvyšku sveta z tej najhoršej stránky. Ak sa Západ nespamätá a neprispôsobí svoju rétoriku situácii, ktorá je teraz už jasná všetkým, stretne sa s odmietaním. Tento odmietavý postoj Číny už nebude možné zvrátiť starými povýšeneckými spôsobmi, lebo tie sa druhej strane stávajú čoraz viac odpornými.

---

Na situáciu, popísanú vyššie, veľmi otvoreným komentárom reagoval pre think-tank IISS (Medzinárodný inštitút strategických štúdií) Nigel Inkster. Je to expert na Čínu a bývalý vysoký dôstojník britskej MI6.

Mnoho sa dnes hovorí, ako sa USA pod Bidenom znovu stanú svetovým vodcom, ale z pohľadu Pekingu tieto vízie ignorujú rozsah presunu globálnych síl vo svete.

Čínske vedenie otvorene hovorí, že svet sa momentálne mení tak, že to za uplynulých 100 rokov nemalo obdobu. To, ako Čína, v porovnaní s USA, zvládla pandémiu vírusu, napĺňa čínske vedenie oprávneným sebavedomím. Peking je presvedčený, že v dlhodobom horizonte ich systém získa prevahu, ale počíta s tým, že v krátkodobom a strednodobom horizonte môžu Čínu čakať neľahké zápasy.

Čína sa nebude snažiť o agresívnu konfrontáciu s oslabenými USA, ale v svojej doméne si rozhodne bude chrániť svoje záujmy. Bezprostredne sa to týka najmä Juhočínskeho mora. Sebavedomie Číny posilňuje aj vedomie, že obchodnú vojnu, ktorú rozohral Trump, Čína vyhrala. Obchodný obrat s USA sa znovu zvyšuje a Čína ostala výrobňou sveta. Na rozdiel od iných čisto proexportných ekonomík však Čína má svoju stratégiu „duálneho obehu“ s dôrazom na paralelné budovanie vnútorného trhu tak, aby nebola životne závislá od zahraničného obchodu. Zároveň si uvedomuje, že musí investovať aj do rozvoja vlastných technológií a do výskumu, aby znížila technologickú závislosť od Západu.

Čína sa bude usilovať o vyváženejšie multipolárne medzinárodné usporiadanie, ale svoje kľúčové záujmy bude ochraňovať veľmi obozretne. Západ si bude musieť zvyknúť, že pri jednaní s Čínou už nebude v takom postavení, ktoré by mu dovolilo „lízať smotanu“. Čína nemá ambíciu nahradiť USA v role svetového hegemóna. Nikto jej však nedokáže zabrániť, aby vo svete zaujala miesto, ktoré jej patrí. Ostatnému svetu neostáva nič iné, len sa prispôsobiť vzostupu Číny. Keby sa jej pokúšal v tom brániť, pocítil by to veľmi neblaho.

---

---