Zdieľaj článok:
Prepošlite článok emailom

Vážení priaznivci DAV-u DVA

Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.

V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.

Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.

Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712


Všetci rozumní vedia, že zeleň chladí. Všetci svojprávni chápu, prečo už Hlavné námestie neslúži sťa zóna oddychu (tak, ako od čias monarchie až do roku 1989), ale je len rýchlodráhou tranzitného úniku.

Bratislavské sídliská, ale aj modernizované pôvodné časti po ich vybudovaní, boli púšťami betónu a blata. Po dlhých rokoch začínali pripomínať miesta pre život. Ale len do doby nástupu režimu „vlády odborníkov“. Tí, ako jeden z prvých svojich krokov „expertizácie“ a „depolitizácie“ miestnej samosprávy, zrušili odbornú mestskú organizáciu starostlivosti o zeleň, ZARES. Popritom zrušili parky a iné zelené plochy (napr. na Hviezdoslavovom námestí), zastavili polievanie zelene (aj ciest a chodníkov v letnom období) a výsadbu kvetov a začali sa venovať iným, „ekonomicky efektívnejším“ záľubám („okrajovo“ napr. privatizácii).

Múdri v súčasných horúčavách utekajú pred peklom mestského betónu za osviežením do prírody. Nie však hlavy pomazané – politické. Tie si zveľaďujú svoje betónovo-asfaltové kráľovstvá. Orezujú stromy – často nezmyselne, len aby vykázali (vyfakturovali) činnosť, inokedy s dobrým úmyslom vyhovieť obyvateľom domov, sťažujúcim sa, že im stromy tienia – zväčša však orezujú odspodu, zrejme veriac, že aj svetlo prichádza zospodu (z príjemne vykúreného pekla?), a rušia tak malebné, útulné, tieniace aleje. A zo všetkého najradšej kosia trávu, aby sa jej slnečné lúče dostali až ku koreňom (asi sa v nejakom múdrom straníckom manuáli dočítali, že sušené rastliny vydržia dlhšie).

Indiáni mali staršinov, my máme starostov. Chodiť k nim po rozumy by sme ale radšej nemali. Mohli by sme im však spraviť zbierku oblečenia – zimného, na leto; aby nám, Marfušky – anjelikovia, nepomrzli.

Post scriptum: Tento článok je ekonomicky neefektívny – nevytvára ani HDP, ani DPH.

Foto: Stefan Weihs, CC

Odoberajte prehľadný sumár článkov - 1x týždenne


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *