Vážení priaznivci DAV-u DVA
Väčšina našich čitateľov má silné sociálne cítenie a hlási sa k zdravému vlastenectvu. Čakajú nás zásadné politické udalosti - referendum o predčasných voľbách a následne zásadný boj o ďalších charakter našej spoločnosti.
V DAV-e DVA stojíme na Vašej strane. Pre pravidelných prispievateľov okrem iného pripravujeme aj špeciálne benefity: vypnutie reklamy, výrazné zľavy v e-shope INLIBRI, podielovú knihu a iné... Vernostný program zverejníme v apríli.
Ak chceme naďalej rásť, nebude to možné bez vybudovania silnej podpornej komunity. Staňte sa jej členom, pomôžte nám v tomto úsilí tým, že budete pravidelne finančne podporovať DAV DVA.
Podporte nás pravidelnou sumou, 4, 6, alebo 10 a viac eur mesačne..
Číslo účtu: IBAN: SK72 8330 0000 0028 0108 6712
Sedia, idú, bežia, stoja.
Je jedno, čo robia, iní ich nevidia.
V spoločnosti sa ťarchy takých ako oni boja,
hoc pre ňu všetko dali, ostatní sa za nich stydia.
Tisíce príbehov sa túlajú po uliciach.
Ak sa ešte túlajú, tak sú ešte lepší prípad.
Sťa duchovia mesta strašia si po nociach.
A ani hýbať sa nemusia, bo ide z nich strach – neviditeľnosti nápad.
Alkohol často im po tele koluje.
Nie všetci sú v tom vreci, hoci niekto ich tam hodil.
Každý z tých neviditeľných o život svoj bojuje
každý deň, tak to je, v podzemí mesta aby sa len brodil.
V podzemí? Skôr v stoke, močarinách, čo stiahnu každého, kto sa raz potkne,
kto sa biedy jedného dňa chtiac-nechtiac dotkne.
Vo volebnom programe sa nikto nimi neoháňa.
Skôr riešiť cudzích, ako sa starať o vlastných.
Azda starostlivosť o nich tiež hlasmi nezaváňa?
Asi už nemajú ani občianstvo, netreba im rečí slastných.
Rozprávať nevedia, o svoj hlas prišli.
Možnože hovoria, no nikto im nerozumie.
Ako však môžu nás prosiť, keď ich nik nepočuje?
Ruky na ušiach a inde pohľad majú tí, čo okolo nich išli.
Domovom je ulica a obloha strechou nad hlavou.
Odpad, hlad a omamné látky často jedinou potravou.
Dlažba, lavička, holá zem, to sú tie ich postele.
Jak môže spať ten, kto takto si ustelie?
Žiadne slušné oblečenie, len také, čo niekto vyhodí.
Prvá ruka párkrát to mala, oni až do rozpadnutia.
Jak môže pokojne spať ten, ktorý na tróne si sedí,
no biednych biednymi v biede umrieť nechá?
Žeby vždy časť obyvateľstva niekto biedou umrieť velí?
Kto zo súčasných vládcov o pomoci biednym dobrovoľne brechá?
„Neviditeľní“ sú problémom všetkých krajín. Aj „bohatých“ či „moderných.“
Problémom, čo brvnom v oku je, no smietky v očiach iných sa riešia.
Veď kto by sa staral o ľudí neviditeľných a doterných,
keď ľahko si žijú tí, ktorí radi stále hrešia?
Prečo sa staráme o nich a stále tiež o nejakých cudzích
ľudí, keď naši doma kapú v podmienkach hrozných?
Ešte k tým príbehom. Tisíce ich sú, no žiadny neskončí šťastne.
Všetci tvorili spoločnosť, ale kto nerobí chyby?
A tak čo zatiaľ si iní žijú v tom našom mori slastne,
neviditeľní končia ako rôzne zabité ryby.
Otázka už večnosť na stoloch mocných leží.
„Prečo sa aj o neviditeľných nestaráte, keď čas vlády vám beží?“
Prečo biedny v zabudnutí na okraji hnije?
Prečo život dôstojnejší opäť si nežije?
Azda nie je prioritou, aby títo vymreli
a tým vy biedu od spoločnosti „zadarmo“ odobrali?
A tak spoločnosť bez domova je napospas svetu predhodená.
Vládcovia ich ignorujú, spoločnosť ich nevidí.
Je ako taký odpad na smetisko odhodená,
nikto im tento krutý osud nezávidí.
Odkázaní na pomoc pár ešte vidiacich očí,
ktorých vlastník im pomáha, len čo ich zočí.
Pomáhajú, jak vedia, no dá sa to poriadne
keď len pár fádnych rúk po drobných zahrabne
a im ich sťa zbytky predhodí?
S tým sa nikomu vyžiť príliš nevychodí.
Hanba ti, národ „bohatý a hrdý,“
ale bezmocný tvoj chudák bez pomoci sa hrbí
s tisícmi sebe podobných neviditeľnosti obetí!
Tak jak ty sa k nim bude správať generácia tvojich detí!
Pamätaj, že aj on robil jak ty službu celej spoločnosti
a ktokoľvek môže skončiť na dlažbe neviditeľnosti a bezmocnosti!
TAK TERAZ BOL ODHALENÝ NAJVäČŠÍ ZLOČIN DEMOKRACIE na SLOVENSKU:
Títo všetci ľudia, pokiaľ nie sú mladší ako 30 rokov (nar.1989), boli kedysi za socializmu šťastnými deťmi, školákmi, mali svojich rodičov, …boli zamestnaní, mali svoje kľúče od bytu, od pracoviska, od auta či aspoň motocykla/bicykla, často mali svoje chaty, nie „čety“, ale chatky so záhradkou, mali dcéry i synov, mali manželky, kolegov, priateľov, susedov…MALI SVOJ OBČIANSKY PREUKAZ občana…
* Prečo dlhodobo a možno už od začiatku, k nim DEMOKRACIA nepristupovala ako k obetiam nešťastí? Ak padne lietadlo, vytvorí sa špeciálny tím, kde sú psychológovia, lekári, vyšetrovatelia, sponzori sirôt, kde sú okamžite opatrenia na ubytovanie, zdravotnícku pomoc, stravovanie, kde spoločnosť = štát, vynakladá obrovské finančné prostriedky na to, aby sa ľudia vrátili „do normálu“…prečo toto nevie urobiť demokratická spoločnosť s bezdomovcami? (lebo vládne klausovská sebecká a chamtivá filozofia „iba za seba a iba pre seba“? lebo liberálna ideológia hlása, že „môžu si za to sami“?…toto keď podchytí ako zásadu ľavica, ….lem pozor, 30 rokov je 30 rokov, niekedy sú už osudy nezvratné a charaktery zlomené a pokazené….mám skúsenosť…
Peter, hm, prečo si sypeš popol na hlavu?
Žeby Tvoja obľúbená ekonomická demokracia mala toto všetko na svedomí?
Milan Antal – odpovedám Ti: Prečo nečítaš text „s porozumením“? Vidíš v čom je ten problém ľavice – a teda aj Teba? Predpojatosť, predsudky ktoré Ti vyliezli na klávesnicu v texte skôr než si to domyslel…píšeme o „neviditeľných“…a čo tam píšeš Ty? Nevynadám Ti, sám si poslal svoju „vizitku“…ale vysvetlím: To bolo dávno ešte keď som mal FB-profil a kamarádili so mnou všetci progresívni ľavičiari – nebudem menovať, ublížil by som mnohým a FB mám vymazaný…písal som o bezdomovkyni Mone, cigánke, ktorá sa „usadila“ pod bránou jedného domu v centre BA. Nepomohlo nič, ani útulok DePaul, ani mestská polícia…no a bola nespratná, ocikávala to tam, bola nebezpečná…vtedy som o nej písal – A ľavičiari ma veľmi odsudzovali, že ju „diskriminujem“ – bol som „rasista“, bol som odľud, no ale nik s ňou „nežil“ ako sused a nemusel obchádzať smrdiacu ocikanú bránu…to bolo ešte pred migračnými problémami – a tak som mal možnosť POCHOPIŤ, aký je rozdiel medzi „slniečkármi“, ktorí sa rodili z tých čo ma odsudzovali, ALE NEŽILI S TAKOU „SUSEDKOU“ a medzi nami obyvateľmi bytov a vôbec občamni, ktorí boli demokraticky nútení žiť s nespratníčkou a sú v prípade sťažovania sa označovaní za „extrémistov“, …vtedy ešte nebolo módne slovo „fašista“…tá Mona zomrela….život pri nás jej predlžovali humánni turisti, ktorí jej hádzali drobné na chľast a cigy,,,
Ozaj, Milan, a v ktorom slove a texte si tu našiel tú EKONOMICKÚ DEMOKRACIU? Zaujímajú ma Tvoje myšlienkové pochody… :) ….:)
To je výstižná spoločenská skica! V básni i v komentári.
Neboli neviditeľní! Všetci sme žili ako ľudia. Mali sme strechu nad hlavou a vankúš pod hlavou. Neboli sme čísla na úrade práce, neboli sme otroci práce, neboli sme rukojemníkmi bánk…
Smutné je, že tí, ktorí sa vďaka socializmu dostali z chalúp, sa teraz tlačia do kaštieľov a hrajú sa na šľachtu. Luxus, panské maniere! Úbohé! Predali sa, a namýšľajú si, že sú osobnosti, no nie sú, sú len tovar, obyčajný tovar, tovar v luxusnom obale. Taký istý tovar, aký sa predáva vo verejných domoch. Lenže pozor, každý tovar má dátum spotreby, nie je to trvalá hodnota!
Nebuďme poddajní, lebo budeme poddaní /vazali kapitálu/.
Už to posuniem i ja dalej:
Naša spoločnosť sa nedokázala za tridsať rokov vyrovnať s bezdomovectvom, nieže ho zlikvidovať: A ako chce prijímať MIGRANTOV? Ľudí, ktorí zhavarovali už nielen vo svojich životoch, ale často i v hodnotách ktoré dovtedy vyznávali – a preto budú nepolepšiteľní v tom hlavnom: v správaní sa voči nám?
Nie je to otázka financií: Ani technický problém: je to otázka psychická, tak ako som povedal: AKO v šoku po havárii – lebo organizačne, technicky ale i finančne je to zvládnuteľnejšie ako nákup bojových stíhačiek US, ale ľudsky, ľudsky je to tragédia… nedokázali sme to u bezdomovcov, tak ako si môžu dnešní progresivisti myslieť, že to dokážu u tých migrantov, ktorí sú nám Európskou úniou núkaní? A v množstvách vysoko prečísľujúcich bezdomovcov u nás?
MIGRANTI, hm, to je zložitý problém.Podľa môjho názoru treba rozlíšiť ekonomických migrantov, ktorí majú na letenky, drahé mobily a tak, od ľudí, ktorí utekajú pred vojnou.Tí prví idú za vidinou lepšieho života, často sú medzi nimi špekulanti; nad tými druhými plače moje srdce. Rozbili im krajiny, ekonomiku, život. Ako majú žiť? Božemôj, ako majú tí ľudia žiť? Sú v patovej situácii, ani tam, ani späť, živoria v provizórnych táboroch odkázaní na pomoc humanitárnych organizácií. A z tejto frustrácie sa rodí terorizmus /keď nemôžeme žiť ako ľudia my, nebudete ani VY/. Apelujú na našu ľahostajnosť k ich osudom. Tento druh sebazničujúceho terorizmu odsudzujeme, lebo umierajú nevinní ľudia; na miestach, kde zahynuli, pálime sviečky. Smutné, hrozné! Ale sme celkom bez viny? Sme celkom bez viny, keď neprotestujeme proti obludnejšiemu TERORIZMU, terorizmu USA, NATO voči iným krajinám, ktoré destabilizujú, rozbíjajú vo vojnách? Tento terorizmus má na svedomí životy nie desiatok, ale miliónov nevinných ľudí, bezbranných detí… /vojnové besnenie v Iraku, Juhoslávii, Sýrii, Líbyi…/ Za tých ľudí, kto zapáli sviečky? Nestane za z muža, ktorému zabili ženu, detí, rodičov, priateľov… terorista? Proklamujeme jasnú proatlantickú orietáciu, bratríčkujeme sa s najväčším teroristom sveta! Tam treba začať riešiť otázku migrantov. Keď budú ľudia môcť žiť vo svojich krajinách, v pokoji a mieri, nebudú mať dôvod migrovaťa my nebudeme musieť riešiť otázku MIGRANTOV, ktorá našich spoluobčanov oprávnene znepokojuje.
Slávka, sýrčan rodom a Slovák občianskym postojom vlastenca Jalal Sulejman vie odpovedať PRESNE na tento problém a už to urobil aj v relácii Slob.vysielača: Tí utečenci, čo boli nútení chrániť holý život – to NIE SÚ MIGRANTI. Sú ich státisíce napr. Sýrčanov za hranicami Sýrie v Libanone, Turecku, Jordánsku…aj dnes v júni 2019 ( a časť z nich aj v Idlibe – tí opačne utekajúci zo súčasnej Sýrie po porážke ISIL)…takisto sú to utečenci z Líbye v Egypte, Maroku, na talianskom a španielskom pobreží…takisto sú to Iračania vytlačení po vojne z krajiny do susedného pohraničia, ale historicky sú tu státisíce utečencov z Palestíny v Libanone / boli vyvražďovaní v táboroch Sabra a Shatila izraelskou regulérnou armádou ešte pred 40 rokmi/, v Jordánsku, jedni z posledných utečencov sú Rohingovia ktorí utekali pred genocídou, teda zabíjaním z Mjanmarska, kde svet umožnil „vrátiť demokraciu západného typu“ tej dlho súdenej súčasnej ale premiérke či prezidentke a len pápež sa pohoršil, jediný európsky politik NIE…
To sú UTEČENCI, zhavaroval im osud i život, ale oni sa nechystajú usídliť v Mníchove ani v EÚ, oni VERIA ŽE SA VRÁTIA…
oproti tomu IMIGRANTI sú ozaj tí, ktorí si ZAPLATIA a chcú byť v lepšom /západnom/svete:
Len tá živelná a povzbudzovaná vlna VÍTAČMI z nich spravila ZMES – záplavu ako pri tsunami: dovtedy každý colník pozrel na identifikáciu a konal podľa predpisov daného štátu.
Problém IMIGRANTOV nie je totožný s problémm UTEČENCOV. A naši bezdomovci sú utečencami – ušli pred spoločnosťou a nevedia ako z toho von – zlomilo ich to.
Prečo musí psychologické a milosrdenské problémy objasňovať národohospodár? Pretože SAMI MÁME MÁLO a každý milosrdenský kláštor má len obmedzenú kapacitu: Slovensko si nemôže risknúť hrať sa na kláštor – lebo ho tá vlna zbúra…sami nevieme asi 20 tisíc vlastným bezdomovcom na Slovensku pomôcť…
No dobre, človek sa stále učí, vďaka Vášmu komentáru viem viac.
Ešte reakcia na poslednú vetu: keby sme nemali 20 tisíc boháčov/plus, mínus/, nemali by sme ani 20 tisíc vlastných bezdomovcov– chyba systému. Niektorí pred spoločnosťou ušli, niektorých spoločnosť vyradila — nepotrební…
Ale keďže je situácia taká, aká je, súhlasím s tým, že pre Slovensko by to bol problém.
Aj tak sme SPOLUZODPOVEDNÍ za stav sveta.Teda ako kto!
Súhlasím s Vami, Slavomíra, my radi ako starešinovia poradíme, ale toto si musí zrovnať v hlave mladá generácia, my už len dožijeme,
: Ešte len poznamenám, že tú spoluzodpovednosť nám vnucuje Západ – že veď „spolu“. Lenže my máme dôkazy: Aj keď sme boli „komunistická krajina“, my sme aktívne pomáhali hospodárstvam Sýrie, Líbye, Iraku, celej od kolonializmu sa oslobodzujúcej Afriky i Ázie, my NEMÁME PREČO CÍTIŤ VINU a SPOLUZDPOVEDNOSŤ za ich zaostávanie a ICH KOLONIALIZMUS. Naopak, nebyť socialistického bloku a Hnutia nezávislých štátov (v čele so SFRJ – Juhosláviou) dnes by už dávno boli tie krajiny vyľudnené…a súčasné bombardovanie a ničenie Líbye, Iraku, Sýrie, Afganistanu? Nuž, treba presne pomenovať, kto odsúhlasoval slovenské vojenské kontingenty tam a kto súhlasil s politikou NATO a EÚ…mať syna, tak ho vyfackám, ak by sa hlásil ako profesionál vojak do „zahraničnej misie“, že sa tam zarába a on nebojuje: tu si vytvárame tú vinu – teraz.
Kantor, ostáva už len dúfať, že si naše komentáre niekto z mladých prečíta.
Čo môžeme urobiť viac?