Nový týždeň začíname už s druhou časťou našej rubriky, Tri otázky davu pre Ľuboša Blahu. V predchádzajúcej, februárovej časti sme si priblížili postoje sociálneho filozofa, politológa a poslanca NRSR, Ľuboša Blahu na situáciu vo Venezuele; program Žltých viest a diktatúru korporátnych médií. V druhej časti sa budeme venovať okrem iného aj otázke možnosti presadzovania sociálnych práv a socialistických hodnôt v prostredí EU a systémovo nastaveného liberálneho kapitalizmu.
Švejkovské vyjadrenia Andreja K. a jemu podobných o vernosti Spojeným štátom Americkým na večné časy, a nikdy inak!
1, Nedávno si navštívil Srbsko, kde si nahral video z miesta bombardovania vtedajšej Juhoslávie vojskami NATO. Naopak, náš milovaný prezident opätovne v Košiciach verklikoval heslá v štýle „za císaře pána a jeho rodinu“ v kontexte podpory NATO a imperiálnej vojnovej politiky USA. Na Academia.edu sa ku mne dostal dokument „Strategic Communication in Slovak Defence Sector„, kde sa autori chvália vymývaním mozgov mladým ľuďom o vojenskej organizácii NATO. Domnievam sa, že sústavné porušovanie medzinárodného práva a ekonomické záujmy prednášatelia z pro-NATO aktivistov nespomínajú. Do akej miery dokážeš ovplyvniť to, aby sme ako Slovenská republika neboli vďaka militantným šialencom a oportunistom zatiahnutí do globálneho vojnového konfliktu s Ruskou federáciou? Ako je zrejmé, aj v samotnom Smeru existuje pro-americké krídlo. Dá sa s takýmito ľuďmi presadzovať skutočne pro-národné záujmy?
Politika je umením možného. Všetko je otázkou správne zvolenej taktiky. Ak v spoločnosti neprevláda revolučná atmosféra a naše hodnoty nemajú hegemóniu, treba sa snažiť presadzovať socialistické a mierové hodnoty v tých stranách, ktoré k nim majú najbližšie a majú reálnu šancu niečo presadiť. Áno, aj v Smere je pro-americké krídlo a áno, nie vždy sa podarí vyhrať nám, ľavičiarom. Ale v tejto historickej fáze inú alternatívu, ako bojovať v rámci systému nevidím. Niekedy vyhráme, niekedy prehráme. Kosovo sme neuznali, vojakov z Iraku sme stiahli, proti migračnému kompaktu sme sa postavili, v kauze Skripaľ sme sa v rozhodujúcej chvíli zastali Ruska a amerického tajtrlíka vo Venezuele sme neuznali.
Pri takmer všetkých týchto víťazstvách som bol prítomný a viem, aké je ťažké tieto bitky vybojovať. V prípade, že by tu vládla pravica, prehráme všetko. Relatívne víťazstvá majú svoj význam, musíme byť realisti. Čiže áno, presadzovať ľavicové a vlastenecké hodnoty má cenu aj v takejto konštelácii, lebo iná aktuálne nie je možná.
Pozri aj:
VEĽKÉ VÍŤAZSTVO ĽAVICE: SLOVENSKÁ REPUBLIKA NEUZNÁVA GUAIDA!
2, V druhej otázke sa priblížime k otázke sociálnych práv a ekonomiky. V akom stave je proces pri schvaľovaní ústavného zákona zastropovania odchodu veku do dôchodku? V akom stave je v súčasnosti energetická sebestačnosť SR? Existuje v tejto sfére nejaký progres alebo naopak, sa naša sebestačnosť znižuje? Plánuje súčasná vláda podporiť projekty, ktoré by smerovali k zvýhodňovaniu komunitárnych ekonomických projektov (sociálne podniky, družstvá, štátne podniky)? V akom stave je naša potravinová sebestačnosť?
Naša vláda prijala zákon o sociálnej ekonomike, čo je veľký posun vpred. V prípade energetiky sa nám podarilo prinavrátiť kontrolu štátu nad Transpetrolom či nad vodnou elektrárňou Gabčíkovom.
Zabránili sme viacerým privatizáciám, ktoré plánovala pravica. A vždy, keď sa objaví príležitosť oslabiť finančné skupiny, snažíme sa o to, štát nedávno vyhral spor nad Achmeou v prípade zákazu zisku zdravotných poisťovní. Tých príkladov je viac. Ale samozrejme, nie je to ľahké. Žijeme v ére, v ktorej má stále hegemoniu neoliberalizmus, Európska únia tlačí na globálno-liberalistické hodnoty, štát je považovaný za zlo, máte to každý deň v korporátnych médiách.
V prípade dôchodkového stropu potrebujeme ústavnú väčšinu a podpora sa pohybuje okolo potrebnej 90-tky, rozhodnúť môže každý jeden hlas, preto robíme, čo sa dá a uvidíme, ako sa k tomu opozícia postaví, bez nej to nepresadíme, ale je to naša priorita chrániť seniorov.
Potravinovú bezpečnosť sa snažíme posilňovať, ale európske regule, ktoré bránia štátom ochraňovať vlastnú ekonomiku, sú v tomto mimoriadne limitujúce. Opakujem, v prostredí Európskej únie a liberálneho kapitalizmu je ťažké presadzovať socialistické hodnoty, ale snažím sa, aby sme čo najviac podporovali sociálnu ekonomiku a štátne vlastníctvo.
Pozri aj: VÝZVA NA PODPORU PETÍCIE SKOR DO DOCHODKU
3, Nedávno som pozeral reláciu Večer na tému, ktorú moderoval tvoj otec a dostali tam priestor skutočne protichodné filozoficko-politické postoje, čo dnes je absolútne nemožné. Dnešná situácia je katastrofálna. Ako všetci vieme, relácia podobného formátu neexistuje, za to pravidelné démonizovanie alternatívy, ktorá si dovolí kritizovať kapitalizmus je v RTVS na denno-dennom poriadku.. Spravodajstvo je vrcholne neobjektívne, propagandistické a tvrdo proamerické. Dá sa v súčasnej situácii, nejakým spôsobom z pozície vlády ovplyvniť objektívnosť RTVS?
Presne tak, môj otec Milan Blaha je ľavičiar, ale vždy sa v médiách správal ako profesionál. Dodnes na jeho Večery na tému spomínajú ľudia, pretože to bolo naposledy, kedy sa v RTVS vyvážene diskutovalo o veciach, ktoré zaujímajú reálnych Slovákov a nie liberálne kaviarne. Otváral sociálne aj vlastenecké témy, ale nikdy nie tak, že by pozval len zástupcov jednej strany ako to robia rôzni Havrani. Veď to, čo robia, nie je novinárčina, ale trápna agitácia.
Je choré, že RTVS nedokáže zabezpečiť vyvážené diskusie a roky funguje ako hlasná trúba liberalizmu. Ja síce chápem, že nové vedenie sa snaží zvýšiť profesionalitu, ale zároveň je tu zjavne strach z toho, že sa do nich pustia liberálne slniečka z iných korporátnych médií, ktoré fungujú ako severokórejská propaganda. Z toho vyplývajú aj ťažké chyby, ktoré RTVS robí. Spravodajstvo nemá z verejnoprávnosťou nič spoločné, je to len liberálny proamerický bullshit. Výsledkom je, že ľudia prestali veriť médiám a ak si niečo čítajú, tak radšej alternatívne weby či sociálne siete. V konečnom dôsledku to môže mať aj pozitívny efekt. Liberáli sa uzavreli do vlastnej bubliny, ktorá zaujíma čoraz menej ľudí. Neexistuje rozdiel medzi obsahom, čo produkuje SME, Denník N, Aktuality, Markíza, Joj či RTVS. Všetci oslovujú tých istých pár desiatok tisíc ľudí z vyšších stredných tried z Bratislavy. Zvyšok Slovenska je čoraz otvorenejšia alternatívam. A to je šanca pre nás. Slniečka si za to môžu sami. Dostali sa do tej istej pasce ako každý totalitný režim – alternatívne myslenie vykázali mimo hry a stratili tak dôveru ľudí. Takto začínajú revolúcie. Don´t worry. Nech to robia ďalej, pomáhajú tým nám, nie sebe.
Pozri aj: KEĎ EŠTE BOLA SLOVENSKÁ TELEVÍZIA VEREJNOPRÁVNA
Rozhovor spracoval Mgr. Lukáš Perný.
